Sťažovanie sa je vraj také slovenské. Slováci sa sťažujú na vládu, na prácu, na jedlo, na lekárov, či na zlé počasie. Má to však jednu chybu. Slovenské to nie je ani omylom. A z dlhodobého hľadiska vás to určite bude stáť zdravie.

Sťažovanie sa je všade

Sťažovanie sa je jeden zo zlozvykov, ktorí ľudia preberajú zo svojho okolia, a nevedia prečo. Sťažujú sa pred nimi už rodičia v útlom veku. Vraj je na Slovensku všetko drahé, a vychovávať dieťa je ťažké. Na nový model smartfónu či auta sa však peniaze vždy nájdu. Podobne aj učitelia na školách – všetko je zlé, za všetko môže vláda. Alebo ako sa prednedávnom jedna kamarátka, ktorá učí na jednej univerzite, sťažovala na Facebooku – “Ako majú učitelia vyžiť z tých mizerných 1500 eur v Bratislave?”. Asi tak, ako zvyšných 80% ľudí v Bratislave, ktorí toľko nezarábajú. Tuto to však nekončí. Keď si človek nájde prvé zamestnanie, tak sa sťažuje na všetko na okolí, snáď okrem seba. Na zlých kolegov, na zlého šéfa, na všetko. A tak pokračuje až do dôchodku, kde sa sťažuje na nízky dôchodok, na vládu či na boľavé koleno.

Sťažovanie sa však nie je normálne

Je to epidémia, ktorá sa rozmáha po celom vyspelom svete. Schválne píšem vyspelom, pretože v zaostalých krajinách sú ľudia radi aj za to, že sa môžu napiť aspoň nejakej špinavej vody. Lebo sú radi, že vôbec žijú, a že sťažovanie sa im tú vodu nevyčistí. A preto konajú a nesťažujú sa. Kto sa v ich podmienkach sťažuje, ten veľmi rýchlo zomrie.

Táto epidémia sa nám tu šíri rýchlejšie ako mor v stredoveku. A tým, že sa ju ľudia naučili akceptovať, tak to už nie je problém. Tak ako nie je problém napr. vysoká spotreba alkoholu. Ved čo – posťažujeme sa, popijeme, vyspíme sa, a bude dobre. Ale nebude. Bude horšie.

Sťažovanie sa je istá cesta k chorobám. V psychológii aj v medicíne bolo už dávno dokázané, že ľudia s negatívnym postojom k životu sú oveľa častejšie chorí ako tí, čo berú život pozitívne. Bez ohľadu na to, či žerú šalát alebo nie. A keď toto viete, tak nie je lepšie s tým niečo hneď spraviť?

Sťažovanie sa a jeho negatíva

Sťažovanie sa má hneď niekoľko negatív. Prvé z nich je to, že sa učíte v každej situácii vnímať len tú zlú stránku veci. Narodí sa vám dieťa? Budete sa sťažovať, že má znamienko na päte. Dostanete odmeny v práci? Budete sa sťažovať, že kolega dostal viac. Kúpite si nový dom? Budete sa sťažovať a zožierať, že keby ste vedeli aj o tom druhom v susedstve, tak by ste si radšej kúpili ten. A takto môžem pokračovať až do rána. Nemá to však zmysel.

A viete čo bude nasledovať po tom, keď na všetkom vo svojom živote budete vidieť iba negatívne veci? Prestane sa vám “záhadne” dariť v práci. Prestanú sa s vami stretávať kamaráti, pretože ich už nebude baviť počúvať, ako je všetko zlé. Ešte aj váš pes sa na vás škaredo bude pozerať. A ešte aj v tej Amerike si zvolia toho zlého prezidenta. Až raz začnú prvé zdravotné problémy, pri ktorých lekár nevie zistiť objektívnu príčinu. Tak len sucho skonštatuje, že je to psychické, a nechá vás napospas osudu. Pretože tam nemá, a ani nemôže čo riešiť.

Ako dopadnú chronickí sťažovači

Už som o tom písal v inom článku, ale tento príklad jednoducho musím uviesť aj tu. Typickým príkladom je babka mojej manželky. Približne do 70-ky nemala žiadnu chorobu, ani len chrípku. Počas života bola jednoduché sedliacke dievča, čo proste jedlo čo bolo, a hlavne si nerobilo zo života žiadne starosti. Neskôr bola tuším učiteľkou na škole, pracovala v potravinárstve, a podobne. Prežila socík bez ujmy. Zhruba do 70-ky sa na nič nesťažovala. Po tej 70-ke sa však už zjavne nudila na dôchodku, a začala sa sťažovať. Najprv na sestry, potom na syna, neskôr na dôchodok. To, že mala kde bývať, mala čo jesť a mala čo na seba, bolo nepodstatné. V kostole sa všetky babky sťažovali, tak sa asi začala aj ona. O pár rokov na to už bola pravidelnou návštevníčkou všetkých ambulancií. Prišli prvé alergie, chrípky, kašeľ, nízky krvný tlak, úrazy. Žena, ktorá sa ešte pred 20 rokmi nebála ničoho, sa teraz ľutuje ako keby mala hneď zajtra zomrieť. A neustále vyrába ďalšiu a ďalšiu robotu lekárom. Možno len potrebuje viac pozornosti. Keď ju však začnete počúvať, tak spustí na vás svoj kýbel sračiek o tom, ako je všetko zlé. Napriek tomu, že sa nemusí strachovať o svoju budúcnosť, pretože má kde bývať, a jej deti sa o ňu vždy postarajú, ak je to treba. Ešte pred 10 rokmi sa nesťažovala takmer vôbec. Dnes už o inom ani hovoriť nevie. Teraz má už cez 80, a ak to takto pôjde s ňou ďalej, tak bude veľmi rýchlo na odpis. Napriek tomu, že pochádza z dlhovekej rodiny.

Ak potrebujete viac príkladov, tak si prečítajte tento článok. Vo všetkých prípadoch išlo o ľudí, ktorí celý život nemali žiadne alebo takmer žiadne choroby. Až raz došla nejaká nezvládnutá životná situácia, a zrazu majú vysoký krvný tlak, mŕtvice, infarkty. Smutné, ale môžu si za to sami.

A prečo sa vlastne sťažujete?

Pretože vám je až príliš dobre. Áno, čítate správne. Nie preto, že je všetko v prdeli a za pár dní príde apokalypsa. Ale preto, že vám je až príliš dobre.

Viete ako žili vaši starí rodičia a prarodičia?

Za prácou sa cestovalo až do Ameriky, v čase keď neboli ešte dostupné vlaky ani lietadlá. A ak niekto neskôr za socíku povedal, že “nie je robota”, tak cestoval na nútenú dovolenku do gulagu. Babičky a prababičky veľakrát zažili hladomor. Nielen počas vojny, ale aj mimo nej. Posledné hladomory sme tu mali ešte v 50. rokoch minulého storočia.

Vymoženosti ako lacná strava, lacné oblečenie, telefóny, internet, auto, lacné lietanie po svete či lekára na zavolanie, ani nepoznali, lebo to všetko prinieslo až posledných 20-30 rokov vývoja. A napriek tomu sa nesťažovali. Lebo času bolo málo, a práce na poli veľa. Kto sa sťažoval a nepracoval, ten nemal úrodu. A do pár mesiacov zomrel od hladu. Preto sťažovanie sa nebolo na pláne dňa.

Takže sťažujete sa preto, lebo je vám až príliš dobre. Máte dnes za pár korún taký luxus, akí nemali králi ani pred 100 rokmi. Ak si teda odmyslíme veľkolepé paláce. A to nevravím ja, ale bývalý šéf amerického FED-u Ben Bernanke. Ktorý sa aj s dnešnými kráľmi pozná osobne.

Ale čo s tým?

Začnite na živote hľadať pozitívne veci. Nechcú vám zvýšiť plat? Fajn, tak to znamená, že mám ísť do nového zamestnania, kde mi dajú viac. Neposlúchajú vás deti? Fajn, tak aspoň viete, v ktorej oblasti máte medzery, a kde sa ešte môžete zlepšovať. Speje svetová ekonomika do záhuby? Jej problém – u nás nie. Keď sa pozriete von oknom, tak to ako apokalypsa nevyzerá. Ak teda nezúri vonku snehová búrka. Čo je ale v septembri v našich končinách dosť nepravdepodobné. Namiesto toho máte za oknami bezpečnú a čistú krajinu, kde máme dobré jedlo, jedny z najkrajších žien na svete, máme kde bývať a čo jesť. Máme čistú vodu, čo väčšina sveta nemá, vrátane viacerých akože vyspelých krajín na Západe. Máme lacnú a profesionálnu zdravotnú starostlivosť. Čo na tom, že poväčšinou v ošarpaných nemocniciach v dezolátnom stave:

Podstatou je zamerať sa na tie dobré veci v živote.

A viete, čo sa stane, keď sa zameriate na tie dobré veci?

Časom vám zmiznú rôzne psychické problémy, ako strachy, depresie, demotivácia, letargia. Naberiete odvahu k veľkým veciam. Či len ku zmene tých vecí v živote, ktoré vám už neslúžia. A priblížite sa viac k silným, nezlomným osobnostiam. Od ktorých je už len na krok k silnému, nezlomnému zdraviu. Spýtajte sa ľubovoľného takéhoto človeka, ako pristupuje k životu. Povie vám, že je nezlomným optimistom. Pretože sťažovanie a ľutovanie sa ešte nikomu nič nevyriešilo. Iba otrávilo myseľ, najprv svoju, a potom postupne u všetkých na okolí. Ako každá jedna epidémia. A preto ani oni nemajú na to čas. A preto aj vy by ste s tým čím skôr mali skončiť. Vo vlastnom záujme.

Pretože keď si na živote všímate len to dobré, tak sa vám vo veľmi krátkej dobe začnú diať zázraky. Ktoré nemajú nič do činenia so zázračnou mágiou. Iba s tým, že keď budete brať všetko s radosťou, tak vám v živote bude vychádzať oveľa viac vecí. Možno aj všetky. Čo sa vám teraz zdá ako zázraky, ale potom to už bude štandard. Pretože takto funguje ľudská myseľ – keď ju naplníte bordelom, tak produkuje bordel. Keď ju naplníte užitočnými vecami, tak produkuje úžitok. A je to len na vás, ako s ňou naložíte. Mozgové bunky sme dostali všetci rovnaké. A verte mi, že je lepšie ich využívať v tom pozitívnejšom svetle, ako sťažovať sa. Mám s tým veľmi bohaté skúsenosti 🙂