Lekári a medicína sú v poslednej dobe slová, ktoré sa vo svete tzv. zdravého životného štýlu vyslovujú čoraz viac s opovrhnutím. Veď predsa máme zdravú stravu, zdravé cvičenie, zdravé brekeke, tak načo by nám boli? Až do tej doby, dokým takíto mudrlanti neskončia z takýchto nezmyslov u jedného z tých “zlých zlých” lekárov. Takto som skončil aj ja. A preto teraz si povieme viac o tom, prečo by ste nemali zatracovať lekárov ani medicínu.
Lekári sú tiež len ľudia
Áno, existujú lekári, ktorí sú zmrdi a ide im len o čo najviac výkonov. Sú to takisto ľudia ako všetci ostatní, len s inou profesiou. A v každej jednej profesii sa nájdu nejakí škodcovia. Takýchto ľudí teraz dáme bokom, a budeme sa sústrediť na tú väčšinu, ktorá je prospešná, a ktorá aspoň vo väčšine prípadov vie, čo robí. A hlavne neberie múdrosti o tom čo je zdravé z internetových článkov.
Veľa ľudí, resp. takmer všetci, si mýlia poslanie lekárov a medicíny s tým, čo im nakecali učiteľky na základnej škole. Okrem iných bludov, ktorými tam kŕmia chúďatá deti, je jednou z najväčších stálic tento citát:
“Máte nejaký zdravotný problém? Bolí vás niečo? Choďte k doktorovi, ten vás vylieči, dá vám na to nejakú tabletku a bude dobre.”
A preto to aj tak väčšina ľudí berie. A s každou prkotinou bežia hneď k lekárovi. Prípadne potom je tu ešte jedna malá skupina, trpiaca presne opačným extrémom – podľa hesla “lekári sú zlí, a nevedia nič robiť”. Zvyčajne prebratého z rôznych blogov a seminárov o zdravej strave, a iných pochybných zdrojov.
Dementnosť ľudí
Ako príklad spomeniem jednu veľmi známu blondínku, ktorá na jednom chudnúcom seminári hovorila o tom, ako sa vysporiadať s potrhanými brušnými svalmi u športovkýň po pôrode. Úplne skalopevne tvrdila, že pozná cvičenia, ktorými “sa to dá spraviť“. A že si tieto cvičenia viete zakúpiť v ich programoch. Však je vraj olympionička v nejakej divnej olympiáde pre ženy nad 40 rokov (počul niekto o tom?!), takže vie že cvičením idú takéto veci dať do poriadku. A viete ako skončila po pár mesiacoch? U chirurga na stole. Som zvedavý, či sa tým vôbec pochválila na svojom blogu, a vrátila peniaze tým čo im to predtým predala. Pretože potrhané svaly cvičením jednoducho nespravíte, ale ešte viac poškodíte. To by ale niekto musel mať aspoň základné znalosti o tom, ako funguje svalstvo, a ako sa riešia úrazy a potrhané svaly. A nie trepať dve na tri na pódiu.
Ani jeden z hore uvedených prístupov však nie je správny. Ani bežať s každou prkotinou k lekárovi, ani ich úplne ignorovať. Pretože to nie je úloha lekárov ani medicíny.
A aká je teda úloha lekárov?
Úloha medicíny je riešiť havarijné stavy organizmu, alebo im predchádzať.
Čiže nie chrípku alebo uštipnutie komárom. Ale stavy, ktoré spôsobili haváriu v organizme, a je potrebné ich dať do poriadku, aby časom neprišla smrť či trvalé poškodenie niektorej jeho časti.
Nechajte si to chvíľu prejsť hlavou.
Mne to trvalo plne pochopiť niekoľko mesiacov
V zmysle hore uvedenej definície teda medicína rieši stavy ako úrazy, transplantácie, infarkty či mŕtvice, rôzne záchvaty, či deravé zuby. Čiže všetko, čo je potrebné na odvrátenie havarijného stavu, aby pacient mohol pokračovať ďalej, alebo aby sa odvrátilo ohrozenie v blízkej budúcnosti. Jej úlohou teda nie je riešiť dôvod, prečo sa tak stalo, resp. prečo pacientovi narástol nádor na mozgu. Ich úlohou je ten nádor vyoperovať tak, aby sa následne pacient uzdravil sám, alebo pomocou prostriedkov, ktoré mu na to dajú (lieky, pomôcky, cvičenia). Alebo nejak inak. To už väčšinou nie je ich úloha, a väčšinou to teda už ani neriešia.
Lekári neriešia prvotný zdroj problému
Druhou stranou mince je to, že lekári neriešia prvotný zdroj problému. Ktorý je vo väčšine prípadov, snáď okrem úrazov, psychického pôvodu. Lenže to si ľudia nechcú pripustiť, a zo základnej školy sú naučení na tabletkové riešenia, ktoré sú rýchle a ľahké. Až na to, že problém bobtná a bobtná, až po niekoľkých mesiacoch musí zasahovať chirurg či záchranka. A ľudia sa hnevajú na lekárov, prečo to nevedeli riešiť skôr, a vzniká tým stereotyp, že naši lekári nič nevedia.
Omyl, vážení!
Vráťte sa k definícii medicíny vyššie. Jej úlohou je totižto riešiť až havárie. Nie prvotné drobné boliestky, ktoré sa dajú takmer vždy odvrátiť, vyriešením si bordelu v hlave. Môžu vám síce poradiť, ak vedia čo je príčinou, ale celú prácu musíte spraviť vy sami. A je to zvyčajne ŤAŽKÁ PRÁCA. Nehovoriac o tom, že si takmer nikto nechce pripustiť, že do tohto stavu sa dostali vinou seba samých. Lebo obviniť všetko ostatné, len nie seba, je ľahké. Až na takú drobnosť – problém to nevyrieši. Skôr zhorší.
Máme ale za to viniť lekárov?
Ani náhodou. Je to, ako keby ste smetiarov vinili za to, že vám včera večer netiekla teplá voda. Nejakú súvislosť to síce môže mať, ale je to somarina ako voda v koši.
Netvrdím však, že všetci lekári sú svätí. Komercionalizácia lekárstva a kapitalizmus popri všetkých skvelých veciach spôsobili aj to, že medicína sa začala vŕtať aj do tých vecí, ktoré jej nepatria. A ktoré síce nevie liečiť, ale aj tak robí experimenty na ľuďoch. Mám na mysli odbory, ktoré “riešia” najmä chronické choroby, a ktoré ich nevedia liečiť, a dokonca ešte aj nahuckajú pacientovi, že je to neliečiteľné. Ako keby boli Boh a vedeli všetko. Namiesto toho, aby sa priznali, že to nevedia, a starali sa o svoju prácu – riešenie havarijných stavov. Alebo ho poslali ho za tým, kto sa tým zaoberá, a má za sebou výsledky. Čiže nie lekár, ale napr. dobrý psychológ. To by ale nemali doživotný zdroj príjmu z týchto “nevyliečiteľných” pacientov.
Mám teraz na mysli najmä alergológov a onkológov, ktorí častokrát aj hazardujú s ľudskými životmi. Napr. alergológovia ma “liečili” 23 rokov a stav sa stále zhoršoval. A ten posledný sa hral na Boha, a 7 rokov mi klamal do očí, že ma vylieči, aj keď samotní výrobcovia tých liekov uvádzali, že sa to nedá vyliečiť. A predpovedal, že v 50-ke chcípnem na udusenie. Až som sa naštval, a všetky alergie a astmu som si vyliečil sám za 3 týždne. A už je to 7 rokov a alergie sú preč. Alebo príklad s mojím otcom, ktorý mal nádor na pľúcach ako päsť a leukémiu k tomu, a nitrianski babráci mu predpísali morfium a dali 2 týždne života. Až na to, že vtedy som mu prehovoril do duše (VEĽMI slušne povedané), a po 3 mesiacoch žiadna stopa po rakovine. Príslušný babrák sa nestíhal diviť, keď videl röntgenovú snímku. A odvtedy sú to už 3 roky a otec stále žije.
Náhoda?
Ani náhodou. Stačilo zistiť, ako to ide, a aj “nevyliečiteľné” dlhoročné choroby “zázračne” odišli. Detaily si nateraz nechám pre seba.
Nezanevierajte na lekárov
Toto je však tá temná stránka dnešnej západnej medicíny, našťastie len okrajová. A kvôli tomu by ste nemali zanevrieť na lekárov. Väčšina z nich sú dobrí ľudia, ktorí vám chcú pomôcť, a pomáhajú v rámci toho, čo im vzdelanie a zákon dovolí. A niekedy aj nad rámec toho, riskujúc svoju celoživotnú kariéru. To ale od nich nemôžete žiadať, pretože pre nich ako cudziu osobu by ste takú láskavosť pravdepodobne nespravili. Môžete od nich žiadať, aby vám pomohli odstrániť havarijný stav vášho tela. V rámci toho, čo vedia a čo majú povolené. Niektorí sú lepší a zdatnejší, niektorí menej. Tak ako v každej inej profesii. Uzdraviť sa však potom musíte sami. A to vám potvrdí každý jeden doktor, ktorý si ešte pamätá, čo znamená jeho titul MUDr. – “medicinae universae doctor“. Čiže nie “doktor všeobecnej medicíny“, ako to zle preložili komunisti z latinčiny, ale “doktor všetkej medicíny“, tak ako to majú správne preložené Česi. To znamená doktor telesnej aj duchovnej medicíny. Na rozdiel od našich lekárov som sa učil latinčinu 4 roky, a presne toto sme tam preberali, takže viem o čom hovorím. To, že to je dnes tak ako to je, radšej nebudem komentovať.
Lekári sú teda nenahraditeľnou súčasťou nášho života
Riešia havárie organizmu, ktoré sme si spôsobili my sami, a vyťahujú nás z prúserov. Nikto nie je dokonalý, a čím skôr si to priznáte, tým vďačnejší za nich budete. Nie sú síce dokonalí ani oni, ale väčšinou robia v dobrej viere to čo robia, a snažia sa vám pomôcť. Preto ich neotravujte každým uprdnutím, ani ich neodsudzujte ako najväčšie zlo. Niektoré veci totižto vedia spraviť iba oni sami.