Minulý víkend som si uvedomil, že asi mám veľmi dobrú kondičku. Už počas niekoľkých mesiacov sa mi podarilo predbehnúť niekoľko cyklistov do kopca v našich ľúbezných Malých Karpatoch. Minulý víkend som ale predbehol 2 cyklistov a nechal ich ďaleko za sebou, s tým, že počas predbiehania som vládal s nimi rozprávať sa súvislými vetami. A okrem mini rozhovoru počas toho som celý 15-kilometrový beh zabehol dýchaním iba cez nos.
beh
Ako bežať bez zadýchania sa na dlhú vzdialenosť
Hystéria okolo korony má okrem iných pozitívnych efektov aj ten, že sa za posledné týždne prudko zvýšil počet bežcov na uliciach aj v prírode. Väčšina z nich však beží upachtených, fučiac ako parná lokomotíva, s tempom iba o trochu rýchlejším ako kráčanie. Väčšina z nich však zjavne nevie, že rovnaké, ba dokonca oveľa vyššie tempo behu sa dá dosiahnuť aj bez zadýchania sa. A že vedia bežať bez zadýchania sa aj na vzdialenosti dlhé desiatky kilometrov. Preto sa teraz pozrieme, ako na to.
Bolesť kolien pri behu – a ako sa jej zbaviť
Dnes som sa znova hecol. Svoj polmaratónový omyl spred mesiaca som vytiahol ešte ďalej, s 2x vyšším prevýšením a celý čas po tvrdom asfalte. S čím samozrejme prichádza aj bolesť kolien. Dnes sa mi jej však podarilo nadobro zbaviť. A paradoxne vtedy, keď som letel dole kopcom, keď kolená dostávajú najviac zabrať. Riešenie je absolútne mimo toho, čo by ste považovali za normálne, a čo by vás nenapadlo asi ani v divokom sne.
Nebojte sa robiť chyby
Predvčerom som omylom zabehol polmaratón. Po lese s prevýšením 200 metrov, po vyše 2 mesiacoch minimálneho tréningu. A to som v živote predtým nebehával, lebo ako bývalý astmatik som ani nemohol. Vlastne som mal podľa jedného alergológa budúci rok zomrieť. Ako sa však človeku podarí zabehnúť omylom polmaratón? A čo to má spoločné s tým, že sa nemáte báť robiť chyby?