Koronavírus je hitom dnešných dní. Apokalyptické opatrenia spojené s neustálym vyvolávaním strachu pred vírusom, ktorý je štatisticky oveľa menej nákazlivejší ako chrípka, vyvolal medzinárodnú paniku. A pritom nie je čoho sa moc báť. Skôr neustále strašenie od politikov a médií túto situáciu drasticky zhoršuje.
Strach bol odjakživa najprimitívnejším nástrojom manipulácie ľudí. A strach pred smrťou fungoval vždy ako hodinky. Stačilo zopár správ o nebezpečnom víruse v televízií, a spustila sa panika. Bratislavská MHD a firmy sa vyprázdnili zo dňa na deň, takisto ako aj regály s trvanlivými potravinami. Aj keď tá panika s potravinami medzičasom aspoň trochu opadla. Škody na ekonomike však už boli odštartované, a škody na ľudskom zdraví ešte len začnú. Strach totižto spôsobuje stres, a stres je už dávno dokázaný ako spoľahlivý ničiteľ imunity. Ako silno vás v týchto dňoch vystresuje niekto, kto vedľa vás zakašle?
Aký nebezpečný je koronavírus?
Ak by sme to mali zodpovedať podľa novinárov, tak koronavírus zabíja už len pri pomyslení naň. Šíri sa “exponenciálnou” rýchlosťou, je to extrémne smrteľný vírus, a najlepšie by bolo všetkých izolovať (inak povedané: zavrieť do domáceho väzenia), aby ľudstvo hneď zajtra nevymrelo. Ak by sa však naozaj šíril exponenciálnou rýchlosťou, tak to do týždňa schytá celé ľudstvo. Aktuálna rýchlosť šírenia vo svete je však pomalšia ako šírenie chrípky na jeseň na maličkom Slovensku.
Keď sa na to pozrieme z pohľadu štatistiky, tak je až podivuhodné, prečo tá hystéria. Ten vírus je tak slabý, že aj podľa testov v Taliansku nemalo 50-70% nakazených absolútne žiadne príznaky počas celej doby “ochorenia”. Momentálne je celosvetovo nakazených okolo 230 tisíc ľudí po 4 mesiacoch, z toho asi 90 tisíc sa už úplne vyliečilo a asi 9 tisíc zomrelo. A aj tých mŕtvych, so všetkou úctou k nim, by som nepripisoval veľmi vírusu. Drvivá väčšina z nich boli veľmi starí ľudia, ktorí úplne nečakane zomierajú na starobu tak či tak. Ale hlavné je, že sa už vyhlásila celosvetová pandémia, ako keby to mal už takmer každý.
Keď to porovnáme s chrípkou, ktorá má podľa oficiálnych štatistík o polovicu nižšiu smrteľnosť ako pri koronavíruse, a ktorá je každoročne masívne rozšírená, tak tam sa zázračne žiadna pandémia nevyhlasuje. Len na Slovensku samotnom sa každoročne nakazia státisíce ľudí, a v tom najhoršom, keď je to už naozaj zlé, tak sa akurát tak zatvoria školy v niektorých okresoch. Do práce sa ale stále chodí, v MHD-čke ľudia stále kýchajú a soplia v tlačenici, a chod štátu pokračuje ďalej. Dokonca aj v takom USA, kde stresujú aj pri zmene smeru vetra, sa v rokoch 2017-2018 nakazilo chrípkovým vírusom okolo 60 miliónov ľudí (čiže každý piaty), zomrelo okolo 30 tisíc ľudí, a pandémie nikde. A ak by ani to nestačilo, tak tu máme maláriu, ktorá posledné roky ohrozuje už aj Slovensko. Každoročne sa ňou nakazia stovky miliónov ľudí (a to asi ešte hovorím aj málo), zomrú milióny ľudí, a pandémie zasa nikde. Niekde máme sakra problém.
Prežije to vaša babička?
Veľa ľudí sa dnes už nebojí až tak svojej smrti. Ale keď na nich vytiahnu argument, že cieľovkou je ich babička, tak už nastane pocit veľkej viny a strachu. Nikto predsa nechce zabiť svoju babičku, že? Preto nám štát dal nariadenia, že má najvyšší záujem ochraňovať tých najzraniteľnejších – dôchodcov. Izolovaním do domáceho väzenia, a rozposielaním SMS-iek celému štátu, že nemajú chodiť k lekárovi. Ešte by ma zaujímalo, ako si tá babička má kúpiť z tej izolácie jedlo. Zaplatiť pár eur za kuriéra je pri väčšine dôchodkov otázka hladovania na 2 dni.
Keby štátu naozaj záležalo na našich babičkách, či nebodaj aj na všetkých ostatných, a to dokonca aj v inom období ako pred voľbami, tak by prijal úplne iné opatrenia. V prvom rade by sa zameral na odporúčania epidemiológov. S nimi ale nikto doteraz nemal záujem komunikovať. Ďalej by sa zameral na masívne zvýšenie imunity obyvateľstva. Od toho máme lekársky odbor s názvom “imunológia”. Občas síce s pokútnymi postupmi, ale predsa. Ďalej, zabezpečil by posilnenie zdravotníctva, namiesto odraďovania SMS-kami od chodenia k lekárom. Platíme si predsa povinné zdravotné poistenie, vo výške cca. 20% nášho celoživotného príjmu. Napriek týmto enormným peniazom by som sa však bál svoju babičku odniesť do nemocnice. Aby tam nešla s jednou chorobou a neodišla s ďalšími troma.
A potom tu máme tému dôchodkov. Dôchodkové “poistenie” zožerie zhruba 40% nášho celoživotného príjmu. Pri priemernom slovenskom plate 1000 eur je to zhruba 5000 eur ročne na bežného Slováka, ktoré zaňho musí zaplatiť jeho zamestnávateľ, a ktoré by inak mohol dostať vo výplate. Priemerný Slovák musí pracovať 40 rokov a odvádzať 40% svojho príjmu len na dôchodok. Napriek tomu priemerný slovenský dôchodca zomrie 2 roky po nástupe na dôchodok. A počas tých 2 rokov nedostáva kráľovský dôchodok, ale len asi 30% zo svojho posledného príjmu. Toľko k tomu, ako štátu záleží na vás a vašej babičke. Ktorá je ohrozená viac tým, či sa bude mať zajtra za čo najesť, ako nejakým novým vírusom.
Ako sa testuje koronavírus
Zaujímavé na tejto celej hystérii je aj to, ako sa testuje to, či sa niekto nakazil týmto vírusom alebo nie. Podľa stránky na Wikipédii sa to testuje iba nepriamo, cez prítomnosť protilátok v krvi. A aj to trvá niekoľko dní. Nikto sa nepozrie pod mikroskop, či tam naozaj je ten vírus, ako napr. pri testovaní bakteriálnych ochorení (streptokoky a pod.). Čo znamená, že veľká časť akože nakazených môže byť napr. nesprávne diagnostikovaná chrípka. Alebo iné vírusové ochorenie, pri ktorom telo vytvára rovnaké protilátky. Keď zoberieme do úvahy, ako pokútne sa diagnostikuje napr. taká histamínová intolerancia, či iné moderné boliestky, tak pochybnostiam sa človek nevyhne.
Veľmi zaujímavé však je to, že na Wikipedii je uvedené, že testovacia sada na vírus bola vyvinutá “neobyčajne rýchlo”. A nielen vyvinutá, ale aj vyrobená, schválená a rozdistribuovaná do všetkých krajín sveta za 1-2 mesiace. Keď ste niekedy pracovali vo veľkej spoločnosti, tak viete, že aj obyčajné prdnutie musí prejsť viacdenným schvaľovacím procesom. Vývoj nového produktu, jeho uvedenie na trh a dodanie do predajní je pri medzinárodných gigantoch, ktorí vyrábajú aj tieto testy, otázka dlhých mesiacov, alebo skôr rokov. Takže buď sa použila už existujúca testovacia sada na niečo iné, alebo tu niečo veľmi silno smrdí.
Máme sa však báť?
Ani náhodou. Strach je pud, ktorý sme zdedili od našich zvieracích predkov, a ktorý takmer nikdy nepotrebujeme. Vypína nám logiku. A zapína paniku. A veľmi rýchlo nás prinúti súhlasiť aj s tým, čo by sme si inak nedali spraviť. Ako napríklad opatrenia vlád na celom svete ako cez kopirák, ktoré končia núteným uväznením nevyhovujúcich ľudí v ich vlastných domovoch. Podobne ako to robil Sovietsky zväz. A smutné je na tom to, že keď to príde, tak ľudia budú za to ešte radi, ako sú akože ochránení. To, že sa vírus šíri najmä vzduchom, nikoho netrápi. V panickom strachu prijmú ľubovoľný argument a podvolia sa.
Žiadneho vírusu sa netreba báť. Už len preto, že pretrvávajúci strach prudko znižuje našu imunitu. Treba ho iba rešpektovať. A správať sa tak, ako nás to učili už na základnej škole – poctivo si umývať ruky, nezdržiavať sa príliš dlho pri nakazených ľuďoch, dodržiavať hygienu, a najmä dodržiavať odporúčania epidemiológov. Prípadne aj používať zdravý rozum. Inak vás od žiadneho vírusu nezachráni ani požieranie tony šalátov.
Aké to bude mať dôsledky?
Pripravte sa v ďalších dňoch až mesiacoch na ďalšie obmedzenia slobôd a práv. Možno to bude zákaz vychádzania z domu. Možno obmedzia možnosti cestovania. Možno zavedú povinné sledovanie a monitorovanie ľudí na každom kroku, ako už existuje v Číne (a ktorá vraj vďaka tomu a tvrdým opatreniam to už má za sebou). Možno ešte viac obmedzia hotovosť, a budeme sa musieť legitimizovať kartou už aj pri nákupe chleba. Možno zľahčia možnosť vyhlásenia núdzového stavu či násilného odvlečenia ľudí do izolácie. A to samozrejme pre dobro nás všetkých. Po zavedení týchto obmedzení koronavírus náhle začne vo veľkom miznúť. Len obmedzenia všetky nezmiznú. Tak, ako sa to stalo za posledných 20 rokov už niekoľkokrát.
Môžeme to však aj zmeniť. Môžeme sa prestať báť. A namiesto toho začať zodpovedne konať. Môžeme si napr. začať zvyšovať svoju imunitu – športovaním, saunovaním, otužovaním, riešením bordelu v hlave, či inými, už dávno overenými postupmi. Pretože strach nikomu nikdy neprospel, keď ho prijímal. Prospel vždy iba tomu, kto ho vyvolal. A v nasledujúcich mesiacoch uvidíme, čo za tým bolo. Tento vírus je totiž príliš slabý na to, aby zničil ľudstvo.