Včera si ma odchytila učiteľka v škôlke, že vraj náš syn nosí do škôlky medzi deti škaredé slová. Ktoré to samozrejme od neho preberajú, a že je to tak zlé, že už majú z toho v škôlke “epidémiu”. A že to máme riešiť, lebo sa už ozývajú ostatné mamičky, že im to vadí a podobne. Slečna zjavne netušila, ako sa bežne správajú a vychovávajú deti, a ako sa takéto veci “riešia”. A preto sa teraz na to pozrieme, skôr ako riešenia moderných mamičiek v podobe cenzúry napáchajú viac škody ako úžitku.
deti
Deti – sú náš majetok?
Takmer každý rodič si dnes nárokuje na svoje deti. A neprestáva to ani vtedy, keď vyrastú a odídu žiť vlastný život. Čo sa prejavuje ako úchylné staranie sa do “detí”. Problém je veľakrát v tom, že rodičia si myslia, že deti sú ich majetok, a preto si s nimi môžu robiť čo chcú. A pritom ani nevedia, ako veľmi sa mýlia.
Lebo nás chcú oklamať!
Dnes som sa vybral na bratislavskú Kolibu, a v miestnom bufete som pri kofole začul úsmevnú konverzáciu medzi jedným otcom a jeho malým synom. Okrem toho, že mu opakoval 30 rokov starý nezmysel, tak ako domáca autorita vštepoval svojmu synovi do hlavy presvedčenie, že ho chcú oklamať. Že je len obeť a musí byť ticho a držať krok. Sám si neuvedomoval, že takýmito banálnosťami programuje svoje dieťa na neúspech v živote.