Keď sa rodičia miešajú do života – a čo s tým

Rodinná idylka - výbuch za 3, 2, 1, ... - keď sa rodičia miešajú do životaRodičia vedia človeka vystresovať aj viac ako práca. Keď sa miešajú do života, pretože si myslia, že by sme mali robiť všetko podľa nich. Čím to ale je, že to potrebujú robiť? A ako ich prinútiť, aby to prestali robiť, alebo aspoň aby to obmedzili na minimum?

Miešanie sa do života iných nie je prirodzené. A ani to nie je právom nikoho. Lenže skúste to  vysvetliť tým starostlivým rodičom, ktorí vás majú stále za 2-ročné dieťa, aj keď už máte 50. Navonok dobrý úmysel však skrýva jednu zlú vec. Ktorej sa oni sami vyhýbajú. Ale pre vás to bude najsilnejšia zbraň, keď ju rozpoznáte a využijete.

Prečo sa miešajú do života?

Rodičia sa svojim deťom miešajú do života z jedného jediného dôvodu. Aj keď vám budú hovoriť stovky iných dôvodov, a prípadne aj zatĺkať, že to tak nie je. Najpsychopatickejšie prípady vám budú dokonca tvrdiť, že majú na to právo, pretože ste ich dieťa. V čom je ale ten problém?

Problém je v tom, že rodičia sa miešajú do života svojim deťom preto, pretože sami v niečom zlyhali, a teraz chcú, aby to ich deti za nich napravili. Chceli ísť napr. na vysokú školu, ale nedostali sa tam. Tak tam musia ísť ich deti. Aspoň jedno. A presne na tú školu, kde chceli ísť oni. To, že dieťa má nadanie na niečo úplne iné, je vedľajšie. Takisto je to aj napr. s jazykmi. Rodič sa chcel naučiť angličtinu, ale nedal to. Tak s tým trápi dieťa, aj keď to sa chce učiť napr. nemčinu.

Iné prípady majú zasa iné nároky. Rodič napr. celý život býval v bytovke, a túžil po rodinnom dome. Ale nemal na to. A keď sa niektoré z jeho detí vypracuje, tak 3x hádajte, čo bude od neho požadovať? Aby si kúpilo dom, aj keď mu úplne stačí byt. A ideálne aby sa rodič mohol doňho aj nasťahovať. Veď predsa rodina musí byť pokope, no veď ako inak si to predstavujete? Toto sa robí???

Dôležité uvedomenie

A takéto citové vydieranie je potom na bežnom dennom poriadku. Dokonca aj keď rodičovi poviete, že je to jeho želanie, a nie vaše, tak spustí tú scénu o tom, aký ste nezodpovední, aké ste zlé dieťa, ako si to predstavujete, bla bla bla… A keďže s blbcom sa neoplatí bojovať (lepšie to správanie bohužiaľ pomenovať neviem), pretože nikdy nevyhráte, tak na to treba ísť inak.

V prvom rade si treba uvedomiť, že rodič nemá nárok na nič. Akonáhle máte 18 rokov, tak ste podľa zákona dospelá a samostatná jednotka, zodpovedná sama za seba. A ak ste sa už od rodičov odsťahovali, a nič po nich nechcete (okrem toho, aby vám už dali konečne pokoj), tak vám nemajú čo kecať do života. Oni majú svoj život, vy máte svoj. Oni majú svoje problémy, vy máte svoje. A dokým nepožiada jedna strana druhú o pomoc, tak treba toto rozdelenie dodržiavať za každú cenu. Inak sa budete diviť, prečo sa vám stále miešajú do života.

Druhý krok

Keď si toto uvedomíte, tak nastáva druhý krok – vymedzenie si piesočku. Potrebujete rodičom stanoviť hranice, ktoré nesmú za žiadnych okolností prekročiť. Aj keď sa vám veľmi radi miešajú do života. A pre tých tvrdohlavých či arogantných stanoviť aj tresty, keď ich budú chcieť čo i len prekročiť. Pretože ak im ukážete, že tu je hranica, ale necháte ich prekročiť ju čo i len o milimeter, tak hádajte, čo sa stane nabudúce? Jeden kamarát tomu hovorí toto: „Daj im prst, a zožerú ti celú ruku“. Dnes im trochu povolíte, a nabudúce si na to už budú nárokovať. A veľmi ťažko to už budete vracať naspäť. Preto vydržte a nepovoľte ani o milimeter.

V podstate je to ako vychovávanie 3-ročného dieťaťa. Keď mu dáte zákaz, tak bude aj tak skúšať, pokiaľ až môže ísť. A tie tvrdohlavejšie nátury to budú skúšať viackrát. A keď nepríde trest, resp. uvidia, že si môžu dovoliť prekračovať hranicu bez toho, aby sa im niečo stalo, tak myslíte, že to budú brať vážne? A starostliví rodičia sú rovnakí ako deti. Veľa z nich má voči vášmu slovu len minimálny alebo dokonca nulový rešpekt. Pretože oni sami vás majú za tie 3-ročné deti, ktoré nič nevedia, a musia ich vychovávať. Aj keď sa tie role už dávno otočili.

Trvajte na tom

Preto im presne vymedzte hranicetrvajte na ich dodržiavaní. Ak vám napríklad stále lezú do spálne a do skríň, tak im povedzte, že si neželáte, aby to od nasledujúcej návštevy robili. Ak sa budú pýtať prečo, tak im povedzte, že sú nové pravidlá. Len im to preboha nevysvetľujte. Pretože urazenú mamu nikto nechce mať doma. A nad urazenou mamou aj tak nevyhráte. Budú v tom zo začiatku veľké emócie, a tie logickým zdôvodňovaním neporazíte. Preto to ani nevysvetľujte. Povedzte, že sú od 1.1. nové pravidlá, a hotovo. Alebo si vymyslite nejakú inú výhovorku. Napr. že ste sa stali vegánom, a že Aštar Šeran tak prikázal, aby ste vedeli na záhradke vypestovať ultimátny šalát. Možností je mnoho.

Chvíľu to však potrvá

Nečakajte však, že sa to vyrieši hneď. Tých hraníc bude treba stanoviť viacero, a bude to nejaký čas trvať. Vaši rodičia vás doteraz mali niekoľko desaťročí za dieťa, a tak skoro si na to nenavyknú, že ich už nepotrebujete. Resp. že nepotrebujete ich „nezištnú“ starostlivosť. Možno si na to nenavyknú nikdy. Zmeniť ich pravdepodobne nezmeníte, ale môžete zmeniť aspoň ich správanie. Tým, že im dáte hranice, a budete na nich bez výnimky trvať.

Napr. že im zakážete liezť vám do skríň, keď sú u vás na návšteve. A po prekročení hranice im dáte trest – napr. zákaz vstupu ku vám domov nasledujúci mesiac alebo rok. Je to kruté? Ak sa vám to také zdá, tak si predstavte, že tu vaši rodičia ešte budú nejaký ten čas. A bez tohto budú pokračovať v tomto úchylnom správaní. Chcete trpieť pár minút teraz, keď stanovíte hranice, alebo celý zvyšok ich života, keď sa vám budú do všetkého starať a robiť scény?

Môj prípad

Ja som si vybral tú prvú možnosť. A verte mi, že sa mi oplatilo zatnúť zuby. Otec sa mi nikdy nestaral do života, ale matka sa starala aj za desiatich. A po niekoľkých rokoch hádok sama uznala, že všetko to, čo odo mňa v dospelosti chcela, je len to, čo sama nedosiahla, ale ja som to mal za ňu splniť. Lebo som jej dieťa, a preto musím. Občas to skúša aj teraz, ale veľmi rýchlo ju zruším. Poviem je, že má svoj život, a nech si rieši v prvom rade ten. A že sa jej ozvem, keď náhodou budem potrebovať pomoc. Zvyčajne potom už vie, že nemá zmysel do mňa rýpať ďalej. Pretože som jej veľmi jasne vymedzil hranice, a nenechal ju prekročiť ich ani o chlp. A pretože svoje problémy si každý má riešiť sám.

Som v tomto nejaký špeciálny prípad? Ani nie. Počas svojho života som videl už tisícky prípadov, kde sa rodičia takto správajú k svojim deťom ako cez kopirák. Dokonca sa mi zdá, že tým trpí väčšina populácie. A veľké množstvo detí o tom ani nevie, a snaží sa uspokojiť svojich rodičov. Nájdu si partnera podľa ich predstáv, kúpia si byt/dom podľa ich predstáv, nájdu si prácu podľa ich predstáv, len nie podľa svojich. Lebo im rodičia tak poradili, a potom ich za to pochválili. A potom sa čudujú, prečo je svet taký zlý. Pritom len nevedia, že sa im tí nesprávni ľudia miešajú do života. A že sa snažia žiť dva životy súčasne. Čo je síce dosiahnuteľný a niekedy aj úctyhodný výkon, ale sme tu pre niečo iné. Ale je to najmä tragédia. Ktorú si poniektorí uvedomia až vtedy, keď je už neskoro.

Čo z toho budete mať

Preto vymedzte tie hranice čím skôr, a za každú cenu trvajte na ich dodržiavaní. Duševné zdravie máte iba jedno. Odmenou za trochu námahy vám bude neskôr oveľa väčší pokoj na duši. A s menším stresom ide ruka v ruke aj lepšie zdravie. Najmä sa však nenechajte odradiť prvotným neúspechom. Ako som už vravel, tak chvíľu to bude trvať, kým si zvyknú na nové pravidlá.

A bude to vyžadovať niekedy aj veľmi pevné nervy. Pretože niektorí dôchodcovia to berú ako svoje poslanie, keď sa deťom stále miešajú do života. Odmena za to bude však obrovská. A najmä sa vám už potom vôbec alebo takmer vôbec nebudú starať do života. Asi ich to bude žrať, keď nebudú s vami, a z času na čas to budú na vás skúšať znova. Ak však zostanete zásadoví, a nepovolíte ani o chlp, tak si to udržíte. A verte mi, že potom sa vám bude žiť oveľa, oveľa ľahšie 🙂