Takmer každý rodič si dnes nárokuje na svoje deti. A neprestáva to ani vtedy, keď vyrastú a odídu žiť vlastný život. Čo sa prejavuje ako úchylné staranie sa do “detí”. Problém je veľakrát v tom, že rodičia si myslia, že deti sú ich majetok, a preto si s nimi môžu robiť čo chcú. A pritom ani nevedia, ako veľmi sa mýlia.
rodičia
Lebo nás chcú oklamať!
Dnes som sa vybral na bratislavskú Kolibu, a v miestnom bufete som pri kofole začul úsmevnú konverzáciu medzi jedným otcom a jeho malým synom. Okrem toho, že mu opakoval 30 rokov starý nezmysel, tak ako domáca autorita vštepoval svojmu synovi do hlavy presvedčenie, že ho chcú oklamať. Že je len obeť a musí byť ticho a držať krok. Sám si neuvedomoval, že takýmito banálnosťami programuje svoje dieťa na neúspech v živote.
Keď sa rodičia miešajú do života – a čo s tým
Rodičia vedia človeka vystresovať aj viac ako práca. Keď sa miešajú do života, pretože si myslia, že by sme mali robiť všetko podľa nich. Čím to ale je, že to potrebujú robiť? A ako ich prinútiť, aby to prestali robiť, alebo aspoň aby to obmedzili na minimum?