Dnes som sa vybral na bratislavskú Kolibu, a v miestnom bufete som pri kofole začul úsmevnú konverzáciu medzi jedným otcom a jeho malým synom. Okrem toho, že mu opakoval 30 rokov starý nezmysel, tak ako domáca autorita vštepoval svojmu synovi do hlavy presvedčenie, že ho chcú oklamať. Že je len obeť a musí byť ticho a držať krok. Sám si neuvedomoval, že takýmito banálnosťami programuje svoje dieťa na neúspech v živote.
generačný bordel
Kto sa o mňa postará, keď zomriem?
Čím sú ľudia starší, tým viac riešia kopec zbytočných problémov. Ktoré na prvý pohľad vyzerajú veľmi dôležito. A jedným z takýchto problémov je aj otázka, že kto sa o mňa postará, keď zomriem. Ktorá sa prejavuje v šetrení peňazí na svoj vlastný pohreb, vyvolávaní viny vo svojich deťoch, aby si tým poistili ich správanie po smrti rodičov, a kopec ďalšieho toxického správania. A pritom nakoniec až tak o veľa nejde. Keď na to pôjdeme s logikou.