Oficiálne stanovisko medicíny je také, že alergie sa nedajú vyliečiť. Dajú sa iba dobre tlmiť ich príznaky, a pacient je v tom na celý život. Napriek tomu však existujú ľudia, ktorí sa z toho vyliečili. A potvrdila im to aj medicínska diagnostika. Kde je teda pravda?
Všetko to opäť vychádza z neznalosti, čo to vlastne alergia je. Keď sa spýtate lekára, čo to je, tak vám povie, že je to zblbnutá imunita. Že telo reaguje imunitnou odozvou, a mylne sa bráni proti niečomu, čo mu neškodí. Toto je ale iba popísanie príznakov, a nie vysvetlenie príčiny choroby. Medicína sa totižto skutočnými príčinami chorôb nezaoberá, pretože to nie je jej úlohou. Ako sme si už vysvetlili v staršom článku, tak jej úlohou je riešenie havarijných stavov organizmu, alebo predchádzanie týmto stavom. V tom sú špičkoví, a nikto na svete to od nich nevie lepšie. Preto ani nečakajte, že vás vo väčšine prípadov vyliečia. Mňa nedokázali za 23 rokov z ťažkých alergií a astmy vyliečiť ani tí najlepší. Nie je to však ich úlohou, takže nebudeme ich za to ani zatracovať. Je to, ako keby sme zatracovali vodoinštalatéra za to, že nevie naprogramovať počítačovú aplikáciu.
Dajú sa ale alergie vyliečiť?
Áno, dajú. Sám som toho príkladom, tak ako desiatky ďalších ľudí, ktorým sa to podarilo tiež. Keď vám niekto tvrdí, že to nejde, tak ide iba o pokrytectvo. Všetko totižto ide spraviť, ak sa chce a ak vieme, ako na to. Správna odpoveď totižto nie je “nejde to”, ale “neviem to”. Alebo, v niektorých prípadoch aj “nechcem to”. Ani by ste neverili, koľko ľudí sa nechce vyliečiť zo svojej diagnózy, pretože im to prináša nespočetné benefity. Aj keď navonok robia zo seba trpiteľov.
Ak vám niekto aj napriek tomu tvrdí, že to nejde, tak spozornite. Ak ide o alergológa či iného lekára, tak je to v poriadku, pretože môžu vám hovoriť iba to, čo majú povolené hovoriť. V tomto prípade oficiálnu verziu, že to nevedia vyliečiť, a že to máte doživotne. Ak však na vás začnú kvôli tomu útočiť – čo je dosť častý prípad u dnešných alergológov – tak im pripomeňte lekársku etiku. A ak sa nespamätajú ani potom, tak od nich čím skôr odíďte, a nájdite si iného lekára. Narazili ste totižto na fanatika, a od takých treba dať čím skôr ruky preč.
Ak ide o inú osobu ako lekára, a tvrdí, že to nejde, tak to berte s úsmevom. Ani lietať nešlo pred 150 rokmi, a bratov Wrightovcov za to chceli odsúdiť ako psychicky narušených, keď sa o to pokúšali. Dnes lietame za 20 eur po celej Európe.
Alergie a genetika
Silní zástancovia nevyliečiteľnosti na vás vytiahnu veľakrát ešte ťažší kaliber – že vraj alergie sú dedičné, a že keď to mali rodičia, tak to máte ako osudovú diagnózu aj vy. To znova vychádza z nepochopenia faktov z bulvárnych médií. Jediné, čo sa podarilo dokázať, je to, že po rodičoch sa dedia iba predispozície, po slovensky sklony. Čiže iba pravdepodobnosti, že niečo dostaneme alebo nedostaneme. Nemusíte to dostať vôbec, alebo to môžete dostať len vo veľmi miernej forme. Kvôli našim veľmi obmedzeným znalostiam genetiky je však všetko ostatné iba varenie z vody.
Moja matka napríklad mala mierne alergie aj astmu, a po nej som to pravdepodobne dostal aj ja. Nedostal som ich však hneď po narodení, ale keď som mal 6 rokov. Ona mala veľmi jemnú, až takmer žiadnu formu alergií, a ja som mal tú najťažšiu formu alergií aj astmy, na ktoré po 20 rokoch už ani nezaberali lieky. Ona to má doteraz, ja som už 8. rok “čistý”. Toľko ku genetike.
Môj príbeh
Ja som dostal alergiu a súčasne aj astmu zhruba mesiac po nástupe na základnú školu. V priebehu 3 týždňov som prekonal 2x zápal pľúc, a to sa rozvinulo do alergie aj astmy. Potiaľto aspoň oficiálne zdôvodnenie. Odvtedy som nasledujúcich 23 rokov chodil poctivo k alergológom, a dodržiaval úplne do bodky všetko, čo mi nakázali. Mal som silné alergie na prach, perie, všemožné pele, roztoče, a kopec ďalších vecí. Už len jemný kontakt s alergénmi vyvolal vo mne silné soplenie, a trochu silnejšie vystavenie alergénu aj silné dusenie. Čiže astmatický záchvat.
Kvôli tomu som na jar, počas kvitnutia stromov, musel byť celý čas doma. Nemohol som sa hrať v prašnom prostredí, nemohol som spať na páperových vankúšoch, nemohol som sa hrať so psami a mačkami. Skúste zobrať preč 10-ročnému dieťaťu psa alebo mačku, a pochopíte. A ak som sa aj napriek tomu hral niekde so psom, a pozabudol som sa, tak do pár sekúnd nasledoval prudký záchvat. Doma som poctivo musel utierať každé zrnko prachu. O ďalších obmedzeniach, povinnostiach, tonách liekov, kvapkách, injekciách, či protichodných radách alergológov, ani nehovoriac.
Kvôli tomuto som nemohol väčšinu života ani poriadne športovať. Mal som zakázané všetky vytrvalostné či aspoň trocha namáhavé športy. Mohol som akurát tak plávať. A aj to len miernym tempom. Ak som sa pozabudol, a v návale eufórie začal plávať rýchlejšie, tak zvyčajne nasledovalo dusenie v bazéne. V škole na telocviku som zabehol tak 100-200 metrov, s následným dusením. Kvôli tomuto som bol v škole aj u kamarátov za úplného lúzra, a nemohol som sa zapájať do väčšiny aktivít. V puberte najväčší problém na svete, teraz už len úsmevná príhoda.
Ako to dopadlo
Napriek poctivému užívaniu liekov, a dodržiavaniu všetkých nariadení lekárov, sa mi stav stále iba zhoršoval. Celé to vyvrcholilo v lete 2011, po 23 rokoch od prvej diagnózy. Alergie boli už tak silné, že nezaberali ani tie najsilnejšie antihistaminiká na trhu. Iba trochu tlmili príznaky. Všetky alergické testy som mal na maximách. Astmatické inhalátory tiež už prestávali fungovať, a niekedy som sa cez záchvat musel predýchať počas niekoľkých hodín. A v teste NIOX – teste miery zápalu v prieduškách, indikujúci aktuálny stav astmy – som mal taký katastrofálny výsledok, že lekár mi povedal doslova toto:
Vo svojom živote som mal iba jedného pacienta, ktorý mal o niečo horší výsledok ako Vy. Za 2 dni na to zomrel.
A horeuvedený astmatický inhalátor, mimochodom tiež najsilnejší aký vtedy bol, a ktorý sa má brať len v prípade záchvatu, mi už lekár prikázal užívať trvale. Napriek tomu, že v príbalovej informácii je to zakázané.
Keď som sa ho spýtal, kedy budem zdravý, pretože mi pred 7 rokmi sľúbil, že ma vylieči (napriek tomu, že v brožúrkach od výrobcov liekov bolo uvedené, že to nejde), tak sa začal správať divne. Povedal mi, že posledná nádej je vyskúšať jeden experimentálny liek. Inak do 10 rokov zomriem na zadusenie. Už vtedy sa mi zapla v hlave kontrolka, že sa tu niekto hrá na Boha. Lebo predpovedanie dĺžky života nepatrí do medicíny, aj keď to mnohí robia. Išiel som na to ale slušne, a dal som si vysvetliť, čo to je, a prečo by to malo fungovať. Lekár začal niečo vysvetľovať, ale mne to z pohľadu organickej chémie nedávalo zmysel. A lekár, namiesto ďalšieho vysvetľovania, začal útočiť a správať sa agresívne. Aj keď som mu povedal, že to iba chcem vysvetliť, lebo mi to nedáva zmysel. Keď pokračoval v nadávaní do debilov, tak som sa mu poďakoval a odišiel. Natrvalo. To, že sa tak k nemu správali jeho rodičia, nemá čo robiť v ordinácii.
3-týždňové peklo, kde som sa vyliečil
Tento incident ma tak strašne naštval, že som sa rozhodol pre radikálne riešenie. Išiel som sa vyliečiť z toho sám. Nevedel som ako, ale začal som zháňať informácie. A niekde som sa dočítal, že pred vyše 100 rokmi bola astma ešte oficiálne zaradená medzi psychické poruchy. A liečil ju psychológ. Ja som sa však hanbil ísť k nemu, a tak som to spravil po svojom. Zo dňa na deň som vysadil všetky lieky, a ostal som doma. Dovtedy, dokým to neprejde. Pevne rozhodnutý za to obetovať aj svoj vlastný život. Pretože to, čom som vtedy mal, sa už moc nedalo nazývať životom. A preto som sa rozhodol “teraz alebo nikdy”. Všetko alebo nič. Nech to stojí, čo to stojí. Buď to prejde, alebo zomriem. A už nie je cesty späť.
Nasledovalo ukrutné 3-týždňové peklo. Tiekli zo mňa tony soplov, polku dňa som sa dusil, a dokonca som mal väčšinou aj rozmazané videnie. Cítil som sa ako zle vygrcané lečo, horšie ako po tej najväčšej chlastačke v živote. A začali mi aj ďalšie príznaky, ktoré som dovtedy nemal.
Až sa raz niečo vo mne zlomilo. Zhruba po 3 týždňoch, keď som bol už na pokraji svojich síl, a už-už som sa to chystal vzdať, tak mi pri dusení sa na koberci zrazu doplo, že CHCEM ŽIŤ. Že tu mám ešte veľmi dôležitú úlohu, a že nesmiem odtiaľto ešte odísť. A že svet ma potrebuje. Od toho momentu si už nepamätám nič. Neskolaboval som, bol som pri vedomí. Len od tohto krátkeho momentu, ktorý si doteraz pamätám ako na filmovej páske, si už nasledujúce hodiny nepamätám. Viem len to, že na ďalší deň mi už nič nebolo. Životné utrpenie sa skončilo. Žiadne príznaky alergie ani astmy. A odvtedy sa už ani nevrátili.
Ako som na tom teraz
Teraz sa píše rok 2019, a som už 8. rok bez akéhokoľvek prejavu alergie a astmy. Lekári mi to nechcú uveriť, pretože podľa nich to nie je liečiteľné, iba sa dajú tlmiť príznaky. Čo je celkom logické, lebo napr. po takých tých kvapkách, ktoré sa predpisujú pacientom na “desenzibilizáciu” (po slovensky “odcitlivenie”), sa to pacientom po čase vráti, alebo u nich prepukne iná alergia. U mňa sa také nič nestalo. Pre mňa to tiež bolo ťažké uveriť, a preventívne som ešte 2 roky po tom nosil so sebou zvyšky liekov, ktoré mi ostali. Ale bol čas overiť, či to tak naozaj je.
Keď prišla jar, tak sa nekonalo žiadne soplenie alebo dusenie. Doteraz si však pamätám, ako som v tú jar prvýkrát vyšiel ku nám na dvor ku zakvitnutej lipe. Sadol som si na lavičku a hodinu som si užíval tú vôňu kvetov. Vtedy som sa rozplakal, lebo takú nádheru som v živote ešte nezažil. A najmä som nemal žiadne príznaky. Žiadne soplenie, žiadne dusenie, žiadne iné reakcie, ktoré by normálne nastúpili do minúty. Ani som len nekýchol. Odvtedy sa vždy na jar prechádzam medzi zakvitnutými stromami, a užívam si tú neskutočne nádhernú vôňu. Ktorá mi bola dlhý čas úhlavným nepriateľom.
Tak som to potom začal testovať ďalej. Mal som predtým alergiu na prach a roztoče, a ideálnym testom bolo ovoňať koberec. Tie sme doma nemali, lebo však alergici nesmú mať, a tak som ovoňal to čo bolo poruke – rohožku pred dverami. Okrem toho, že to strašne smrdelo, a že som sa nachvíľu rozkašlal, sa opäť nič nestalo. Ďalší test bol úspešný.
Posledným testom bol test na perie, na ktoré som tiež mal maximálnu alergiu. O pár týždňov neskôr som si u svokrovcov vypýtal starý páperový vankúš z husacieho peria. Divili sa, ale vedeli, že som exot, tak mi ho dali. A na tom istom vankúši, na ktorom som sa pred pár rokmi po 3 minútach dusil, som tentokrát prespal pokojne celú noc.
Čo je príčinou alergie a astmy
Dnes to už je teda 8. rok, a ja nemám ani stopy po alergiách, ani astme. Napriek tomu, že by som podľa jedného poloboha mal zomrieť udusením už za 2 roky. A keď nie sú príznaky, nie je ani choroba. Taký je aspoň názor dnešnej medicíny, kde celá diagnostika je založená iba na príznakoch. Osem rokov bez jediného príznaku je teda aj oficiálne nepriestrelný argument. Jedine že narazíte na fanatika.
Môžem sa venovať všetkým športom, a tento rok som bez jediného problému začal robiť vytrvalostný tréning. Predtým bol môj celoživotný rekord v behu niekde okolo 500-700 metrov. Pred pár dňami som zabehol 5 kilometrov. Bez zadýchania, bez únavy. S drobnou svalovicou na ďalší deň. A viem, že zvládnem oveľa, oveľa viac. Napriek tomu, že som sa musel medzitým zviechať 3 roky z následkov zdravej stravy. A že som to mal väčšinu života zakázané. Po vyšetreniach u 2 športových lekárov však mám teraz dovolené robiť všetko, vrátane extrémnych športov. Len na ich štandardy ešte stále nemám kondičku. Na tom už ale úspešne pracujem.
Aktualizácia jar 2020: Moja kondícia je momentálne taká, že nemám problém zabehnúť aj 20 kilometrov v kuse bez zadýchania sa. V kopcovitom teréne. Vyliezol som na Mont Blanc či Matterhorn, kde je už oveľa redší vzduch. V oveľa lepšej kondícii, ako väčšina okolitých spolulezcov. Cestu dole z vrcholu Mont Blancu som zvládol dokonca poklusom. Moja sprievodkyňa na Elbruse, žena ktorá už 2x vyšla na Everest, mi už v lete 2019 povedala, že mám kondíciu na 7-tisícovky. Kto sa ešte odváži povedať, že astma je neliečiteľná?
A čo je teda skutočnou príčinou alergie a astmy? Budete prekvapení, ale s tými alergénmi to nemá nič spoločné. Tie len vyvolávajú nesprávnu reakciu imunitného systému. Na viacerých neoficiálnych stránkach som sa dozvedel, že prvotnou príčinou alergie je strach zo života. A astma je len ďalšia úroveň toho istého strachu, ktorá sa prejavuje ako zvieravý strach. A človeku doslova zviera priedušky a nevie dýchať. A aj preto to mala medicína pôvodne zaradené medzi psychickými poruchami. Pretože života sa báť netreba. Život nás podporuje. Len my to cez bordel v našich hlavách – cez nesprávne presvedčenia vytvorené ešte v detstve – buď nevidíme, alebo nechceme vidieť. Prvotnú príčinu však máme, nepriateľa teda poznáme, a môžeme ísť do boja.
Ako sa s tým žije
Nečakajte, že keď toto náhodou budete hovoriť svojmu lekárovi, tak vás za to pochváli. A najmä medzi alergológmi je kopec psychopatov, ktorí veľakrát ani nevedia, ako sa slušne správať. Faktom však je, že medicína alergie oficiálne nevie liečiť. A lekári vám nesmú hovoriť nič iné, ako oficiálnu verziu. Takisto musia prísne dodržiavať oficiálne postupy, čo sú v prípade alergií antihistaminiká, kortikosteroidy, kvapky, či injekcie. Inak by mohli prísť o titul. A verte mi, že aj také veci sa u nás dejú. Preto vám nič iné ani nepovedia, ani nenaordinujú. A preto od nich ani nečakajte, že vám uveria, že ste sa vyliečili. Ani nič viac mimo oficiálnych poznatkov. Ich úlohou nie je nájsť pôvodnú príčinu choroby. Majú vyriešiť havarijný stav organizmu, a postaviť pacienta naspäť na nohy. Tam ich úloha končí. A v tom sú naozaj dobrí.
Takisto si dajte pozor, keby vás toto nebodaj napadlo skúšať samých. Je to extrémne nebezpečná metóda, pri ktorej môžete prísť o život. A vlastne ani doteraz neviem povedať na 100%, že to bol správny postup. Najpodstatnejšie asi z toho bolo to, že som si na konci uvedomil, že chcem žiť. Čo celkom súhlasí s tým, že alergie sú iba skrytým strachom zo života. Ktorý vo mne začal nie pri nástupe do školy, ale ešte v útlom detstve, keď som mal 3 roky. Vtedy ma mama nechala prvý deň v škôlke samého, a preplakal som tam niekoľko dní, pretože som sa toho strašne bál. A zhruba v tom istom období sa naši rozviedli a otec od nás odišiel. Presun do školy v 6. rokoch iba znova vyvolal ten istý stimul, a dal plný priebeh skrytým presvedčeniam, vytvoreným počas detskej traumy. Ktoré sa mi o 23 rokov neskôr podarilo nekontrolovaným spôsobom zjavne odstrániť.
Účel to splnilo, úplne som sa vyliečil, a v roku 2020 som okrem iného aj o tomto napísal knihu. V nej hlbšie rozoberám, čo všetko bolo za tým, ako sa mi z toho podarilo dostať, a najmä ako by to mohlo ísť aj oveľa miernejšou metódou, ako sa to podarilo mne. Kniha totiž ide ku koreňu problému, a ponúka hneď niekoľko nástrojov, ako to úplne vyriešiť. Je však určená len pre tých, ktorí sú naozaj odhodlaní ísť do toho. Tabletkové riešenia odo mňa nečakajte.
Čo ďalej
Toto je teda môj príbeh a názor na to, či sa alergie dajú vyliečiť alebo nie. Ako vidíte, dajú sa. Len treba vedieť ako. A určite existujú aj miernejšie metódy, ako “tá moja”. Len sa o nich nehovorí. To však neznamená, že nemáte hľadať. Všetko ide spraviť, keď sa chce. Jedine, že by ste chceli mať alergiu či inú chronickú chorobu do konca života, aby ste mali príslušné “benefity”. Predpokladám však, že to takmer nikto z vás nechce. Takže treba hľadať a skúšať. A dávať si na seba pozor. Aby sa vám nestalo to najhoršie.
Možno to bude veľa práce, a možno pri tom budete trpieť ešte viac ako doteraz. Neustále tlmenie príznakov však ide aj proti základným zásadám medicíny. O dôvod viac pre to, aby ste sa snažili sa z toho dostať čím skôr. A nemuseli trpieť po celý zvyšok svojho života. Každá zlá vec je síce na niečo dobrá, ale načo to naťahovať zbytočne dlho a zbytočne trpieť?