Ale ja mám diagnózu!

Keď začnete ľuďom hovoriť, čo stojí za ich chorobou, lebo chcete aby sa jej zbavili, tak takmer všetci začnú jednohlasne kričať – “…ale ja mám diagnózu! Ty vôbec nevieš, čo mi je!“. Čo je na jednej strane možno pravda, ale určite na druhej strane prvý abstinenčný príznak – odmietanie. A preto sa teraz pozrieme, prečo by ste svoju diagnózu nemali brať smrteľne vážne.

Diagnóza je výsledkom diagnostiky. Čiže po slovensky rozpoznania stavu. Ako teda preložiť slovo diagnóza do slovenčiny? Toto slovo pochádza z latinčiny, zo slova “diagnosis”, a v preklade do slovenčiny znamená “nález”, resp. “rozpoznanie”. Keď to dosadíme do tej vety v úvode článku, tak výsledok bude celkom úsmevný: “…ale ja mám nález!”. Alebo, voľne preložené – “…ale ja mám zistenie!” 🙂

A preto som v úvode hovoril, že je to možno pravda, že máte diagnózu. Je to pravda potiaľ, pokiaľ to beriete ako zistenie. Zistenie, že niečo vo vás nefunguje tak, ako má. Potiaľto je to úplne v poriadku.

V poriadku to však prestáva byť, keď si zistenie začnete zamieňať s osudom. S ktorým môže niečo urobiť len niekto iný. Čiže keď vám zistia napr. alergiu alebo plešatosť, tak s ňou niečo môže spraviť iba lekár. Keď vám zistia problémy so srdcom, tak opäť s tým môže niečo spraviť iba lekár. A keď vám zistia fóbiu alebo vyhorenie, tak s tým môže spraviť niečo iba psychológ. A tak ďalej.

Prečo to však nie je v poriadku?

Pretože platí, že zistenie sa nerovná osudu. Čiže to, že keď máte napr. alergiu, tak si myslíte, ju budete mať až dovtedy, dokým ju niekto nevylieči. Výnimkou z toho je smrť, lebo tú keď vám niekto zistí, tak vás asi bude musieť vzkriesiť iba Ježiš Kristus 🙂 Vo všetkých ostatných prípadoch si však dajte veľké NEROVNÁ SA medzi zistenie/diagnózu a následný osud. Pretože tieto dve veci sa rovnajú len vtedy, keď to vzdáte. Diagnóza totiž znamená, že v tom momente, kedy bola robená, tak niečo nebolo v poriadku. Ale neznamená to, že to nebude v poriadku, dokým s tým niekto niečo nespraví. Zoberte si jednoduchý príklad – keď sa pri športovaní poraníte, tak diagnóza je “úraz”. Znamená to, že ho budete mať, dokým vám ho niekto nevylieči? Ak vám odtrhlo hlavu, tak asi áno. Ak ste sa však iba porezali, tak si stačí ranu vyčistiť a zopár dní počkať. Rana zmizne, a od tohto momentu prestane platiť “diagnóza = osud”.

Je to veľmi zjednodušený príklad, ale je to len kvôli tomu, aby ste si začali uvedomovať, čo to v skutočnosti diagnóza je. A aby ste si uvedomili jednu veľmi dôležitú vec:

Tento stav je len DOČASNÝ

Áno, je dočasný. Dokonca aj keď vám odtrhne nohu, tak je to len dočasné, pretože v dnešnej dobe vám vie prišiť novú každý lepší chirurg.

Ale čo s chronickými chorobami?

Opäť nám pomôže latinský slovník, aby sme lepšie pochopili, čo to presne je. Slovo “chronický” pochádza z latinského “chronicus”, čo znamená “vlečúci sa” alebo “dlhotrvajúci”. Chronické choroby sú teda dlho trvajúce choroby. Ich bočným efektom je to, že si pacient na ne zvyčajne zvykne. Pretože najmä dospelí ľudia fungujú podľa pravidla – čo mi vadí, na to si časom zvyknem. A nielen pri zdravotnom stave, ale aj v práci, vzťahoch… O to ťažšie sa takejto “obeti” potom z toho dostáva, lebo za tie roky si navyrába celý arzenál argumentov, prečo to nejde. Preto vyzerajú chronické choroby na prvý pohľad nevyliečiteľné. A keďže ani klasická medicína nevie, čo je ich pravou príčinou, tak takéto choroby nevedia liečiť. Ale nemôžte ich z toho obviňovať – úlohou medicíny nie je liečiť, ale riešiť havarijné stavy organizmu, prípadne im predchádzať. Preto ani nemôžete očakávať, že vás budú liečiť. Tak isto, ako nemôžete očakávať, že vám elektrikár spraví gynekologickú prehliadku. No, možno ju spraví, ale asi viete ako dopadne. Preto ani od lekárov nečakajte, že vás vyliečia. Nie je to ich úlohou. Namiesto toho si zapamätajte jednu z najdôležitejších viet vo svojom živote:

Vyliečiť sa musíte vy sami

Áno, vy sami, nie lekár! To však neznamená, že nemáte chodiť k lekárom!!! Práve naopak – ak už je váš stav vážny, tak okamžite nejakého vyhľadajte. Zistí, čo vám je, a niečo s vami spraví, alebo vám niečo na to dá. To niečo vás ale z toho nevylieči. A to vám povie každý lepší lekár. Vyliečiť sa totiž musíte z toho vy sami. Keď dôjdete napr. s hnisavou angínou, tak vám dá antibiotiká. Tie však neliečia – iba otrávia niektoré skupiny baktérií v tele, čím zabránia na čas ďalšiemu hnisaniu. Lekár tým zabráni havarijnému stavu, ale vyliečiť sa z toho musíte vy sami. Takisto, keď vám odtrhne nohu, tak vám ju chirurg prišije naspäť. To však neznamená, že vás vyliečil – iba odvrátil havarijný stav. Vyliečiť sa musíte opäť sami. Keď inokedy dostanete alergický záchvat (napr. bezlepkáči), tak vám na to lekár dá antihistaminiká, aby utlmil alergickú reakciu. A opäť platí – iba odvrátil havarijný stav, a vyliečiť sa z toho musíte vy sami.

Začínate to už chápať?

Všetci lekári riešia iba následky, ale nie prvotnú príčinu. Pretože všetky choroby začínajú v hlave. To učia lekárov už od čias staroveku. Preto je vyliečenie len a len vo vašich rukách. To, že neviete, ako sa z toho vyliečiť, ešte neznamená, že sa nikdy nevyliečite. Znamená to len to, že to ešte neviete. A keď to zistíte, tak sa z toho časom vyliečite. To však bude vyžadovať prácu na vašej strane, ktorú nemôže nikto iný za vás spraviť. A kladenie si nepríjemných otázok. Dokonca aj keď pôjdete k psychológovi či koučovi, tak všetky ich metódy sú postavené na tom, že sa vás pýtajú otázky tak, aby ste sami prišli na to, čo vám je. Lebo keby vám to aj povedali priamo, tak im začnete pred nosom mávať so svojou diagnózou. A arzenálom výhovoriek.

Chcete príklad?

Za svoj život som mal 2 chronické choroby:

  1. prvá bola silná alergia spolu so silnou astmou, v najhoršom štádiu, kedy už nezaberali ani tie najsilnejšie lieky. Od lekárov som očakával 23 rokov, že mi ju vyliečia. Ten posledný šarlatán v rade mi dokonca klamal do očí, že mi ju vylieči, aj keď to medicína oficiálne nevie liečiť. Našiel som však spôsob, a časom aj príčinu, prečo som ich mal. Po ich odstránení v priebehu 3 týždňov zmizli. Natrvalo. Kiežby som to vedel skôr…
  2. druhá choroba bola plešatosť. Vo svojom poslednom zamestnaní, v top manažmente, som po roku a pol oplešatel. Mal som vo vrchnej časti plešinu s priemerom cca. 10 cm, a v prednej časti hlavy extra riedke vlasy – takú tú “prehadzovačku”. Opäť niečo, čo nevie medicína trvalo liečiť – ak teda neberieme do úvahy všelijaké hormonálne masti, ktoré zaberú len nachvíľu, a keď si nedáte pozor, tak vám z toho narastú chlpy všade tam, kde sa tou masťou obtriete – čiže kľudne aj na päte 🙂 Podstatné však na tom je to, že príčinou bolo to, že ma práca absolútne nebavila, a že som robil to, čo som časom až znenávidel. A samozrejme som za to vinil chemické potraviny z Tesca a pod.. Keď som však z tej práce odišiel, tak mi do pol roka všetky vlasy narástli naspäť. A odvtedy mám znova pekné husté vlasy ako predtým. Vtedy sa písal rok 2009. A ja znova chodím aj do Tesca.

Takýchto chronických chorôb majú dnes ľudia kopec. A riešenie je pritom veľmi jednoduché. Len s tým chodia za nesprávnymi ľuďmi. Zaujímavé je, že keď ide o seba samého a niečo sa na nás pokazí, tak nechávame na sebe v “servise” robiť pokusy hoci aj celý život. Ale keď sa pokazí náš iPhone, tak požadujeme, aby servis odviedol dobrú prácu hneď na prvý pokus. Lebo pri druhom už začíname byť nervózni, a pri treťom už chceme peniaze naspäť. Prečo tak teda nejednáme aj so svojim telom???

Lekári teda nie sú tí, ktorí nás majú vyliečiť

Majú nás liečiť, ale väčšinou nie vyliečiť, lebo to nie je ich náplň práce. Vyliečiť sa musí pacient sám. Vyriešením svojej životnej situácie, a odprataním bordelu z hlavy. Odmenou za to bude nielen zdravie, ale aj ďalšie benefity v iných oblastiach života. Nahradí to síce iné benefity, ktoré máte vďaka diagnóze teraz (napr. zvýšenú pozornosť od partnera/rodičov/priateľov/kolegov, polihovanie v nemocnici s obsluhou až do postele, výlety do kúpeľov zadarmo, či ľutovanie od okolia, akej nespravodlivosti sa na vás dopúšťa okolitý svet). Ale toto sú len kvázi benefity. Je to ako radovať sa, že mám kutáč zapichnutý v prdeli, ale nie je ešte žeravý. Keď však nezmeníte svoj prístup, tak v blízkej dobe žeravý bude. A verte mi, že takýchto benefitov je dobré vzdať sa čím skôr. A nahradiť ich inými.

A pre tých, ktorí ste už psychicky ďalej, tak si k tomu pridajte to, že vo väčšine prípadov sa z toho viete dostať sami. Ak ešte nedošlo k fyzickému poškodeniu organizmu, alebo ak nie ste v ohrození života, tak už máte všetko na to, aby ste sa z toho dostali – okrem informácií. Tie môžete nájsť vo vhodných knihách, napr. “Miluj svoj život” od “Louise L. Hayovej”. Potom však treba vedieť s nimi pracovať. A s tým vám nepomôže nikto iný, len vy sami. Pretože sami vnútorne už dávno viete, čo máte vo svojom živote zmeniť. A ak sa vám to podarí, tak pokojne môžete zabudnúť na svoju diagnózu.