V poslednom čase všetci všade chcú zdravo žiť. Máme mýtickú zdravú stravu, zdravé sedenie, zdravý pitný režim, či zdravé ponožky pre medveďa. Všetko samozrejme bio raw vegan a v najvyššej kvalite, zberané japonskými pannami vysoko v púštiach Himalájí. Čo ma privádza k otázke, ktorú mi nikto nevie presne zodpovedať – “Na čo preboha chcete zdravo žiť” ?
Zdá sa vám to nezmysel? Veď predsa všetci chcú zdravo žiť! Kto nežije zdravo, ten dostane rakovinu, babičke vypadne sklené oko a susedov pes sa zmení na zmutovaného jaštera. Toto sme chceli, bratia, totto-sme-chseuiíí?
Jedine že by ste nechceli. A ešte o tom neviete.
Keď sa na to pýtam všetkých tých zdravého žitia sa usilujúcich, tak dostávam zopár málo odpovedí:
- pretože chcem byť zdravý, alebo nebudem zdravý ak to nebudem robiť,
- pretože to robia všetci okolo mňa,
- pretože sa chcem dožiť vysokého veku.
Vo všetkých prípadoch však ide o jednu veľkú chybu
Tou chybou je to, že si ľudia myslia, že musia zdravo žiť, aby boli zdraví. Čo na prvý pohľad vyzerá logicky, ale v skutočnosti je to somarina ako voda v koši. A teraz si vysvetlíme, prečo.
Prvý dôvod je ten, že nikto presne nevie, čo je zdravé a čo nie. V spoločnosti je síce nejaké povedomie o tom, čo to akože je tá zdravá strava. Sú to však obrovské bludy, pretože to nevedia ani sami lekári. Teda okrem tých, čo to odporúčajú svojim pacientom, lebo si to prečítali na internete. Ale to je už o inom… Jediné, o čo sa môžete aspoň vzdialene oprieť, sú odporúčania Medzinárodnej zdravotníckej organizácie. Sú to však len odporúčania, vo väčšine prípadov dokonca nastavené na úrovne buď nevyhnutné pre prežitie, alebo na vyhnutie sa nebezpečným látkam. Problém je však v tom, že môžete to aj dodržiavať ako chcete, a zdravie zaručené mať nebudete.
Pretože zdravie závisí od niečoho úplne iného
Ako príklad si zoberte našich starých rodičov a prarodičov. To sú tí ľudia, ktorí v dnešnej dobe umierajú, alebo ich to v blízkej dobe čaká. A podľa nich sa určuje priemerná dĺžka života obyvateľstva, a na základe jej vývoja aj očakávaná dĺžka života do budúcnosti. A viete ako sa stravovali za mladi? Ráno údená slanina s obyčajným chlebom. Žiadne celozrnné chlebíky, bezlepková múka či iné odpadové látky priemyslu. Bola jedna múka, a z nej sa napiekol jeden typ chleba. Ten biely, ktorý vraj dnes vraždí všetko od novorodencov po kosatky za polárnym kruhom. Na obed a na večeru mali niečo podobné. Prípadne sa počas sezóny prežierali sezónnym ovocím, lebo ho nemali ako skladovať a čo nezjedli, tak celý ďalší rok nemali. Takže keď bolo, tak sa jedlo na kilá.
Neriešili cukry v jahodách, ani glykemický index malín, ani žiadnu inú úchylku cukrobijcov. Prípadne si cez deň dali nepasterizované mlieko rovno z kravského struku, aj so smotanou. A najmä neriešili blbosti ako obsah nasýtených mastných kyselín či cholesterol. Ani v rezňoch s majonézovým šalátom. A až do vysokého veku nešli k lekárovi, lebo väčšinou im nič nebolo. Väčšina zdravotných problémov im totižto začala až v neskorom veku. A to aj napriek tomu, že prežili väčšinu svojho života v socializme, kde chemická fabrika bez filtrov bola snáď v každom väčšom meste, a v poľnohospodárstve sa dlhodobo používali ekrazity ako DDT a podobne.
Ale šlendriáni na internete, na rôznych blogoch, vám budú predkladať nespočetné americké štúdie, takmer vždy z pochybných zdrojov, o tom, ako sa veľmi mýlite.
Všetko za cieľom vyvolať vo vás pocit viny
A keď ju príjmete, tak ste sa práve dostali pod kontrolu danej osoby. A čo spravíte? Otvárate peňaženku, a bez rozmýšľania okamžite nakúpite ľubovoľnú “zdravú” blbosť. Bez ktorej ste predtým v zdraví prežili desaťročia. Len nech je ten pocit čím skôr preč. A nech sa dostaví namiesto toho síce dobrý, aj keď falošný pocit bezpečia. Lebo predsa od tohto nákupu ďalej už budete len zdravo žiť. Ale jediné, čo je na tom bezpečné, je to, že práve vaše peniaze bezpečne poputovali nejakému ňoumovi z vašej peňaženky do jeho peňaženky. A vášmu zdraviu to pomôže maximálne tak, ako placebo. Alebo mu ešte aj uškodí.
A čo je teda zdravé?
Zdravé je užívať si život, radovať sa z neho, a neriešiť zloženie potravín či iné blbosti. To je univerzálny recept aj na dlhý život. Skúste si niekedy všimnúť, ako sa správajú ľudia, ktorí majú cez 80, 90 či 100 rokov, a stále sú čiperní. Žijú v psychickej pohode, celý život prežili bez väčšieho stresu, a boli vďační za to, čo majú. Zdá sa vám to príliš jednoduché? Tak otvorte Youtube, vyhľadajte si pár rozhovorov s ľuďmi nad 100 rokov, a uvidíte. A je jedno, či sú zo Slovenska lebo Japonska, alebo čo jedia. Pred časom som videl čipernú babičku, ktorej ťahalo na 110 rokov, a vravela, že bez každodennej cigary si nevie predstaviť život.
Alebo keď chcete, tak zopár príkladov z našej rodiny. Manželkina babka má teraz niečo cez 80 rokov, a do 70-ky nemala jedinú chorobu, ani len chrípku či nachladnutie. Je to jednoduchá žena, ktorá si z ničoho nerobila starosti. V mladosti žila na dedine ako klasické sedliacke dievča, a v neskoršom veku bola učiteľkou. Prvé problémy jej začali okolo 70-ky tým, že sa začala sťažovať, a aj vplyvom televízie nazerať na svet pesimisticky. Odvtedy je pravidelnou návštevníčkou rôznych ambulancií – má zrazu nízky tlak, nedokrvenie častí organizmu, závraty, alergie, pálenie v žalúdku, problémy s očami, úrazy. Aspoň sa babka na dôchodku nenudí.
Ja takisto pochádzam z dlhovekej rodiny. Môj pradedo sa dožil presne 100-ky. Zažil som ho síce ako dieťa, ale pamätám si, že takmer všetko mal u prdele. A že sa moc nesťažoval, a aj napriek vysokému veku sa stále usmieval. Naproti tomu jeho dcéra – moja babka – zomrela krátko po 70-ke na 3. či 5. infarkt. A to predtým ešte mala cukrovku, obezitu a kadečo ďalšie. Bola tak tlstá, že cez dvere musela chodiť bokom. Ako deti sme z toho mali strašnú prču, ale jej do smiechu z toho zrovna 3x nebolo. Hlavne však bola maximálne pesimistická, a preto ani jej rodinný život nebol zrovna ideálny. Stále sa mračila, a ani si neviem spomenúť, že by sa niekedy vôbec sama od seba usmiala. Ako dieťa som ju vôbec nemal moc rád, lebo bola na všetkých zlá. Jej nevyriešená zloba ju aj jej manžela v krátkej dobe priviedli do hrobu.
Jej dcéra – moja mama – má už blízko 70-ky, a je na tom relatívne dobre. Vyzerá síce na 50 a má nejaké menšie problémy, ale na svoj vek sa drží celkom dobre. Čo si ju pamätám ako malé dieťa, tak sa tiež takmer na nič nesťažovala, a všetko hneď riešila. Keď si však začala pripúšťať veci až príliš osobne, a ľutovať sa, tak dostala všetko možné, snáď len okrem toho infarktu. Dokonca až do nedávna ani neriešila, ako zdravo žiť. Dožiť sa určite dožije oveľa dlhšie ako jej matka, pretože bola psychicky silnejšia, a väčšinu života sa neľutovala, napriek tomu čo ju všetko stretlo.
A takýchto príkladov vám nájdem tisíce
Nie je to síce vedecky dokázané, ale to je zajedno. Pretože to jednoducho platí, a každý jeden dlhoveký človek vám to potvrdí. A to je viac ako ľubovoľný výskum. Hovorí sa tomu múdrosť našich predkov. A tá je založená na tisícoch rokov praktických skúseností. Na čo sa rýchlokvasené štúdie a všelijaké zdravé blogy nechytajú. Lebo nepochopili pointu. Všetky choroby totižto vznikajú najprv v hlave, a neskôr sa prejavia poruchami v tele. To učia lekárov už v prvých ročníkoch na univerzite.
Takže má zmysel zdravo žiť?
Áno, ak je to podvedomý proces, a výsledok psychickej vyrovnanosti a pozitívneho prístupu k životu. Nie však, keď je to vedomý proces, kde si človek 10x denne kontroluje farbu moču, počíta kalórie s rozdelením do 50 kategórií typu “zlé tuky”, “ešte horšie tuky”, “zabijácke cukry” a podobne. Či keď má nutkanie neustále kontrolovať, či nevybočil z nejakej normy. To nie je zdravý život, ale posadnutie. A takáto psychická porucha patrí do rúk psychiatra.
Chcete ďalší dôkaz?
Prečítajte si môj príbeh, ako ma tzv. zdravá strava takmer priviedla do hrobu, ak máte stále nutkanie zdravo žiť. Odvtedy ma už nikto ani nič nepresvedčí o tom, čo je zdravé a čo nie. Pretože zdravie začína a končí vo vašej hlave. Končí pozitívne, ak žijete pozitívny život, alebo na stole u chirurga, ak sa rozhodnete opačne. Výber je len na vás.
Som jeden zo živých príkladov, že zdravú stravu, ani iné zdravé somariny, netreba vôbec riešiť. Ak vám ju teda nenaordinoval lekár. A namiesto toho robiť to, čo vás baví, a užívať si to divadlo na tomto svete. Dnes nemám problém zjesť takmer hocičo, snáď okrem hamburgera z fastfoodu. Jem a pijem, čo mi chutí, spím koľko potrebujem, a v rámci voľného času sa venujem svojim koníčkom.
Zdravie mám momentálne asi najlepšie za celý svoj život, a bez kondičky nemám problém vyjsť chodníky vo Vysokých Tatrách za 2/3 času udávaného na značkách, niekedy aj za polovicu času. S narazeným kolenom z predchádzajúceho dňa, a s 1 litrom vody na 7-hodinovej túre po 2-tisícovkách. Podľa cukrobijcov a iných úchylov, keby videli môj jedálny lístok, tak by som mal byť už dávno mŕtvy. Namiesto toho som v životnej kondícii, fyzicky aj psychicky. A z miery ma nevyvedie ani ziapajúca chlpatá feministka so šalátom v ruke.
Pozitívne je, že vďaka tomuto blogu a ďalšej osvete, nachádzam takýchto ľudí okolo seba každý jeden deň (video má zapnuté české titulky):
Ľudia sú už zmätení
…zo všetkých tých akože zdravých vecí, a veľakrát im to už lezie na nervy. Dnes som napr. po ceste z Vysokých Tatier do BA vo vlaku videl dvoch kamarátov. Krátko po mojom nástupe začal jeden druhému hovoriť, ako strašne veľmi zdravo žije. Čo všetko neje, a aké super doplnky berie. A perly typu “fruktóza je úplné zlo, je nebezpečnejšia než sacharidy“. Mal asi 50 kíl aj s botami, a nevyzeral zrovna zdravo. Ale stále dokolečka mlel niečo o tom, ako si vie zrazu niekam vybehnúť do kopca.
Ten jeho kamarát to po pol hodine vzdal, a odišiel len tak sám v strede “rozhovoru” do reštauráku. A zjavil sa naspäť až po 3 hodinách, tesne pred výstupom v Bratislave. Narazil na zdravobijca, a namiesto zápasenia s blbcom sa radšej odišiel najesť. Nech je vzorom pre nasledujúce generácie.
Takže, vôbec nemá zmysel zdravo žiť. Pretože v podvedomí to začína nahlodávať zdravé procesy, ktoré po nejakom čase skončia v lepšom prípade ako ja, v horšom na áre. A pretože v tomto živote máme oveľa dôležitejšie úlohy, ako kontrolovať zloženie šunky či trápiť sa omega mastnými kyselinami. Kto to pochopí, tomu bude dobre. A kto nie, tak to je jeho problém – prirodzený výber sa o to postará sám 🙂
A na aký “zdravý” prípad ste narazili vy? Podeľte sa o tú srandu do komentárov nižšie 😀