Dnešní ľudia majú problém s tým, že im je zima, niekedy aj v lete. Úplne bežným problémom sú studené ruky či nohy, aj keď je vonku 35 stupňov Celzia. A najmä u žien sa to berie ako normálna vec. Ale nie je. Pretože je to len signál, že v našom tele nie je niečo v poriadku. A mali by sme to teda riešiť.

 

Moja otužilosť v minulosti a teraz

K tomuto článku ma pôvodne inšpiroval môj 3-ročný syn, ešte pred pár mesiacmi. Ako malé bábätko spal veľakrát odokrytý, a aj teraz sa v noci stále odokrýva, aj keď máme v byte iba 22 stupňov a on je prikrytý obyčajnou dekou. Najprv sme z toho mali strach, že nám prechladne. Ale neprechladol. A keď mi potom moja mama povedala, že ako bábo som bol rovnaký, a že si pamätá, ako ma musela nervózna nechať spať úplne odokrytého, inak som stále reval (zatiaľ čo sme mali v byte 16 stupňov), tak mi to začalo byť podozrivé. Pretože aj ja som v posledných rokoch občas mával studené ruky. Ale ako dieťaťu, ktoré vychladne oproti dospelému oveľa rýchlejšie, mi to nevadilo. A väčšinu života som s tým ani nemal problém. To je tak, keď vyrastáte v bytovke, kde je celú zimu 16 stupňov, občas aj 14…

Táto myšlienka mi nedala spať, a začal som hľadať, čo je za tým. Prečo začínam byť v posledných rokoch zmrznutejší, a mať studené ruky, aj keď som celý život bol celkom otužilý. A či to nesignalizuje niečo iné. Napríklad nejakú chorobu.

Prečo som bol zmrznutý

Choroba to nakoniec nebola, a podľa športového lekára som momentálne zdravý ako rybička. Bolo to však paradoxne niečim iným – mojou pohodlnosťou. V posledných rokoch som sa z nejakého dôvodu – pravdepodobne po tom, ako som mal rozhodené telo zo zdravej stravy – začal obliekať teplejšie. A telo si na to navyklo ako na svoj štandard. Veď načo by kúrilo viac, ako musí, keď to nie je potrebné?

A potom som narazil na videá od Wima Hofa – ľadového muža, ktorý vraj nemal problém vyjsť 6000-metrové Kilimadžáro či do prvého tábora Mount Everestu iba v topánkach a kraťasoch, alebo cvičiť bosý na snehu. Napriek tomu, že sa neskôr ukázalo, že Kilimandžáro a Everest boli iba nafingovaným podvodom, tak som sa v tých videách dozvedel, čo bola príčina môjho problému. A nielen môjho, ale všetkých zdravých ľudí, ktorí s tým majú problém tiež.

Problém bol v tom, že naše telo je extrémne prispôsobivé. Vie si zvyknúť na takmer ľubovoľné podmienky, či už chcete alebo nie. A aj keď nechcete, tak tento proces prispôsobovania sa je neustály. Ak napr. cvičíte, tak vám začne rásť kondícia. Ale ak necvičíte, tak môžete mať akokoľvek dobrú kondičku, a po pár mesiacoch je z vás znova mrochta.

A takto to funguje aj s teplom a zimou

Ak sa začnete teplejšie obliekať, tak telo začne postupom času vyrábať menej tepla. Pretože teplo, ak je ho príliš, je pre telo životu nebezpečné. Tak ako pri všetkom ostatnom. A ak mu teda neustále dávate signály v podobe zadržiavania tepla – teplejším oblečením, šálmi, čiapkami či rukavicami – tak si na ten režim navykne. A začne menej kúriť. Zároveň s tým však oslabne jeho schopnosť rýchlo “zakúriť”, ak je to potrebné. A následne nám je zima aj z fúkania z obyčajného ventilátora. A spolu s oslabenou imunitou je to to zaručený recept na rôzne choroby z ofúknutia. Telo jednoducho používa tú trochu tepla na vyhrievanie životu nevyhnutných častí tela – orgánov. A na končatiny ide iba prípadný zbytok. Potom sú studené ruky a nohy už iba logický dôsledok.

Najväčší paradox na tom celom však bolo to, že som zistil, že naše telo je viac stavané na zimu ako na teplo. Keď som to počul prvýkrát, tak to moc nedávalo zmysel. Potom som si ale uvedomil, v akom prostredí žijeme, a zistil som, že to je pravda.

Ako naše telo znáša rôzne teploty

Naše telo má povrchovú teplotu necelých 37 stupňov Celzia, a tú musí udržiavať. Ak je vonku okolo 30 stupňov Celzia, tak môžeme kľudne chodiť aj nahí. Keď však zmeníme teplotu o 10 stupňov, tak je to už inak. Ak ju znížime o tých 10 stupňov, tak väčšina ľudí už potrebuje nohavice a tričko alebo sveter (exota ako ja nepočítam). Ale ak ju zvýšime o 10 stupňov, tak už potrebujeme tiež ochranné oblečenie, a zároveň znížiť fyzickú aktivitu. Aj napriek tomu sa telo snaží potiť, aby znížilo svoju teplotu. Pretože už obyčajných 40 stupňov je pre bežné ľudské aktivity nebezpečná teplota. Saunu a podobné veci nepočítam, pretože tam je človek iba chvíľu, a takmer bez pohnutia. V porovnaní s tým znížením teploty o opačným smerom na 20 stupňov, kde môžete robiť hocičo vrátane náročnej námahy, je to sakra rozdiel.

A teraz si predstavte, že oproti tým východiskovým 30 stupňom Celzia zvýšime alebo znížime teplotu o 30 stupňov. Pri znížení o 30 stupňov – na 0 stupňov Celzia – ide o teplotu, kde sa stačí lepšie obliecť, a stále môžeme robiť čo chceme. Keď však upravíme teplotu opačným smerom – o 30 stupňov vyššie na 60 stupňov Celzia – tak to je teplota, pri ktorej bez skafandra vydržíte maximálne tak v saune a bez pohybu na nejaký krátky čas. Skúste však začať športovať v saune rovnako oblečení ako pri 0 stupňoch Celzia, a do pár minút sa vám zrazí krv. Prejaví sa to ihneď buď infarktom, alebo mŕtvicou.

Sme lepšie stavaní na zimu ako na teplo

A keď pôjdeme ešte viac do extrému, a upravíme teplotu o 60 stupňov oboma smermi oproti tým východiskovým 30, tak bude situácia ešte zaujímavejšia. V prípade zníženia teploty na -30 stupňov Celzia stačí poriadne zimné oblečenie, a pre nezvyknutých možno tak ešte šatka na tvár, aby tvár neomrzla, a aby sa nám ľahšie dýchalo. A v prípade zvýšenia teploty o 60 stupňov opačným smerom – na 90 stupňov Celzia – je to bez skafandra istá smrť do zopár sekúnd až minút, podľa toho čo pri tom robíte.

Takže naše telo je oveľa lepšie stavané na zimu ako na teplo. Len tu máme stále záhadu, prečo nám je aj v lete zima na ruky.

Tou záhadou je to, že náš srdcovo-cievny systém bez stimulácie zimou jednoducho zlenivel. Pretože ten je našim radiátorom, ktorý vyrába a presúva teplo po tele podľa aktuálnej potreby. A ak naše telo hýčkame veľmi teplým oblečením, tak túto schopnosť regulácie stráca. Asi čaká v prípade zimy na teplejšiu bundu, kto vie 🙂

Ako nemať studené ruky a nohy

Riešenie je veľmi jednoduché, ale zo začiatku bude nepríjemné. Skúste sa začať otužovať. Ale nie spôsobom mača, ktorý sa hodí do snehu, a vytrpí tam 5 minút, lebo on je hustý chlap, a musí to vydržať. Týmto spôsobom akurát tak prechladnete. Správne sa totiž otužuje postupným privykaním si na chlad. Napr. tak, že sa najprv osprchujete normálne, a na konci si pustíte na minútu o trochu chladnejšiu vodu. Prípadne aj o dosť chladnejšiu, ale nesmie to byť nepríjemné. Pri tom možno vaše telo začne stresovať, ale hlbokými nádychmi a výdychmi sa dá ukľudniť. A pomôže si popri tom dokola opakovať, že chlad je náš priateľ. Len to nesmie byť príliš nepríjemné. Trochu nepríjemné je prirodzená súčasť procesu navykania si 🙂

Prvé sprchy pravdepodobne nebudú príjemné. Ale keď na to pôjdete pekne pomaly, a každý deň si na konci sprchovania pustíte len tak chladnú vodu, akú ste schopní vydržať bez zatnutých zubov, aspoň zopár minút, tak po 1-2-3 týždňoch budete prekvapení. Poniektorí z vás budú schopní pod úplne studenou sprchou vydržať aj celé sprchovanie, a nebude im zima. A po dosprchovaní sa nastúpi pocit silného tepla. Pretože telo je ešte nejaký čas v tom, že musí kúriť. Takéto sprchy však posilnia váš srdcovo-cievny systém. Ktorý bude vedieť postupne reagovať rýchlejšie a rýchlejšie na zmeny teploty, a bude schopný vytvárať dostatočne veľa tepla, aby zostalo dosť aj pre ruky a nohy. A po tých 1-3 týždňoch studených spŕch úplne vymiznú studené ruky aj nohy 🙂

Ďalšie výhody tohto riešenia

Ako bonus budete vedieť chodiť v zime bez rukavíc a s minimom oblečenia. Ja som to trénoval jeden mesiac, a pred cca. 2 týždňami som vyliezol v zimných Vysokých Tatrách na Téryho chatu. Vonku bolo -10 supňov v doline a -17 stupňov na chate. Liezol som relatívne pomalým tempom, aby som vylúčil to, že sa generovalo teplo vysokým výkonom tela. Až takmer na chatu som vyliezol iba v termo mikine, obyčajnej čapici a bez rukavíc. Len asi 15 minút pred chatou som si už musel dať tenké rukavice, pretože tam fúkal silný vietor so snehom, ktorý za pol minúty kompletne zavial vaše stopy.

Tam už bolo normálne, že som mal studené ruky. Všetci ostatní okolo mňa boli samozrejme v goretexových bundách, a polka z nich sa na chate zahrievala čajom. O to viac na mňa potom čumeli, keď som tam ako jediný došiel takto naľahko, že čo je to za exota 😀

Takéto výhody teda má, ak svoje telo nehýčkate kráľovským komfortom, a namiesto toho mu doprajete raz za čas vhodný tréning. Pretože ho očakáva, a ak ho nedostane, tak mu dávate signál, že to nutne nemusí robiť. A zlenivie. Z dlhodobého hľadiska to potom nie je zrovna najvhodnejšie. A môže to napomáhať ostatným poruchám v tele.

Teraz však už viete ako na to, a viete aj to, že je to veľmi jednoduché. A že keď to zopár dní vydržíte, tak sa dostavia veľmi rýchlo aj výsledky, a nebudete mať studené ruky ani nohy. Chcete teda ešte stále mrznúť, alebo radšej prijímate sprchovú výzvu? 🙂