Histamínová intolerancia je čoraz viac rozšírená “choroba”. Veľakrát navyše zle diagnostikovaná. Predpokladá sa, že až 80% prípadov je nesprávne diagnostikovaných, kvôli pochybnému spôsobu, akým prebieha diagnostika a záver z nej. Zaujímavé však je to, že to časť lekárov vôbec nepovažuje za chorobu, a vie že je to nezmysel. Preto sa na to pozrieme, čo to je v skutočnosti zač, a ako z toho von.
Čo je to histamínová intolerancia
Histamínová intolerancia je podľa názvu neznášanlivosťou histamínu v organizme. Telo z nejakého dôvodu vraj nesprávne zareaguje na histamín, ktorý je v tele úplne prirodzený, a navyše aj nevyhnutný pre prežitie. Doteraz nie je oficiálne známe, čo ju spôsobuje, a všetko je zatiaľ iba na úrovni nepotvrdených teórií. Napríklad tej o nedostatku enzýmov diaminooxidázy (DAO), ktorá nikdy nebola potvrdená, o to viac je však populárna na tzv. “zdravých” blogoch. To však nezabraňuje niektorým lekárom to liečiť. Navyše podľa niektorých lekárov-bohov je to doživotné, a musíte to mať dokým nezomriete. Podobne ako alergie, ktoré sú tiež oficiálne nevyliečiteľné, ale idú celkom ľahko vyliečiť, ak už viete ako na to.
Prejavuje sa podobne ako alergie, a oficiálna “liečba” je takmer úplne identická ako pri alergiách – vysadenie niektorých potravín, a potlačovanie reakcie antihistaminikami. Preto je aj jasné, prečo to má mať pacient do konca života. Maskujú sa prejavy, a nerieši sa zdroj problému. A keďže väčšina pacientov berie lekárov za božskú autoritu, tak to naozaj majú doživotne. Je to podobný efekt, ako keď vám onkológ povie, že zomriete za 2 týždne. Väčšina pacientov potom naozaj za tie 2 týždne zomrie, lebo mu uveria, vsugerujú si to, a začnú sa správať tak, ako keď im naozaj zostávajú posledné dni. Až na to, že takéto postupy v medicíne nemajú vôbec čo hľadať.
Čo je to histamín?
Histamín je chemická látka, uvoľňovaná pri stresovej reakcii. Niekedy je zaraďovaná medzi lokálne hormóny, aj keď chemicky patrí pod autokokidy (v preklade “vlastné liečivá” organizmu). Nachádza sa aj v niektorých potravinách. Má viacero funkcií. Pripravuje telo na to, aby si vedelo poradiť s očakávanými zraneniami a zápalmi, keď sa spustí stresová reakcia organizmu. Histamín rozširuje steny ciev najmä v končatinách, čím spúšťa prvý krok ku vzniku lokálneho zápalu. Prejavuje sa to náhlymi opuchmi a ekzémami, a inými reakciami podobnými alergickým záchvatom.
Histamín má však aj ďalšiu zaujímavú funkciu – ak sa vyskytne v mozgu, tak namiesto roztiahnutia ciev a vyvolania životu nebezpečného zápalu, ten istý histamín spôsobí zvýšenie prúdenia výživy k neurónom, čím vylepší ich rast a špecializované funkcie. Čo je celkom logické, pretože v čase stresu telo musí rapídne zvýšiť mozgovú aktivitu, aby sa vedelo čím skôr vysporiadať s vnímanou stresovou situáciou. Na tomto však vidíte, že rovnaká chemická látka spôsobí úplne odlišnú reakciu v rôznych častiach tela.
Zaujímavosti
Veľa lekárov a internetových exprdov však vôbec nevie, že nie je histamín ako histamín. Ak histamín vyrobí naše telo, tak sa aktivuje iba na tých miestach, kde je momentálne potrebný, a iba na taký čas, na aký je nevyhnutne potrebný. Keď je potrebný v mozgu, tak sa aktivuje iba v mozgu. A keď je potrebný iba v končatinách, tak sa aktivuje iba tam. Napríklad preto, že stresová reakcia prepína telo do režimu “bojuj alebo utekaj”. Napriek tomu, že histamín sa uvoľňuje do krvi, a tým pádom sa distribuuje po celom organizme, tak nemá žiadne účinky mimo miest, kde je potrebný. Aspoň nie “ten náš”. Avšak ten, čo prijímame z potravy, vrátane liekov, môže mať ako každá cudzia látka vplyv na reakciu v celom tele.
Zaujímavé však je to, že ako hlavný satan pri histamínovej intolerancii sa berú potraviny. Ktoré vraj obsahujú viac alebo menej histamínu. Zaujímavé na tom však je to, že tá istá potravina u daného neboráka nevyvoláva vždy reakciu. Niekedy ju vyvolá, niekedy nie. A podľa hlavných zásad medicíny nemôže byť daná potravina, a vo všeobecnosti ani histamín považovaný za príčinu ochorenia. Za príčinu ochorenia môže byť považovaná až vtedy, keď za každých okolností spôsobuje ochorenie alebo reakciu organizmu. Napríklad ako alergén pri alergii, alebo ako jed pri otrave. Je to jedna zo 4 hlavných zásad medicíny, ktorá musí byť splnená na to, aby sa mohlo tvrdiť, že daná látka je naozajstnou príčinou. Bez toho to tvrdiť nemôžeme.
A preto ani histamín nie je príčinou histamínovej intolerancie. Je to niečo iné. Lekári sú však platení od výkonov, čiže aj od množstva predpísaných liekov, a mať doživotný zdroj príjmu je pre mnohých z nich prednostnejšie ako liečiť pacientov. Podobne ako to bolo aj pri mojom alergológovi, ktorý mi povedal, že za 10 rokov zomriem, ak nebudem brať ten experimentálny liek. Poslal som ho do prdele a vyliečil som si to sám. Zadarmo.
Čo ju zhoršuje a čo zlepšuje
Histamínová intolerancia je v skutočnosti nesprávna reakcia organizmu na stresovú situáciu. Pričom ako každý iný stres, ani tu nemusí byť daná situácia objektívne stresujúca. Stačí, ak je stresujúca v hlave pacienta. Reakcia dokonca ani nemusí byť vedomá, a často býva podvedomá. Čiže vykoná ju za nás podvedomie, a preto si to pacient ani neuvedomuje. Dokým nezačne presne pozorovať svoje myšlienkové pochody a porovnávať ich so svojimi reakciami. Veľakrát s pomocou druhej osoby, pretože podvedomé reakcie vidia všetci naokolo, len nie ten, kto reaguje. Následné opuchy a ekzémy sú už len dôsledkom, na ktorý sa nesprávne upriami pozornosť. Tá však mala byť v prvom rade upriamená na to, čo sa pacientovi preháňalo hlavou posledných pár sekúnd až minút.
Dôvodom pre stresovú situáciu je to, že pacient má danú potravinu priradenú k nebezpečnej, životu ohrozujúcej situácii. Pri dnešných vystresovaných ľuďoch je úplne bežné, že v stave silného stresu si pacient kóduje do podvedomia rôzne takéto poruchy. Napríklad tak, že práve v práci spravil prúser, zatiaľ čo sa popri tom napchával nejakým jedlom (však nestíha, nie?). Stačí, aby sa táto situácia vyskytla niekoľkokrát, čím sa v podvedomí vytvorí nové pravidlo. A pri rovnakom jedle sa odteraz automaticky začne spúšťať rovnaká stresová reakcia, akú mal pacient v čase vytvárania tohto pravidla. Tak totižto funguje naše podvedomie. A tým, že je to v podvedomí, tak sa takáto reakcia spustí nielen že automaticky, ale pacient si to ani neuvedomuje, že ju spustil.
To okrem iného vysvetľuje hneď dve veci. Prvú – že nie každý má rovnakú reakciu na rovnakú potravinu, a druhú – že sa táto reakcia niekedy vyskytne, niekedy nie. Keď je človek pri plnom vedomí, tak vie bez problémov prepísať automatickú reakciu podvedomia, pretože vedomé reakcie sú nadradené podvedomým. Vďaka tomu daný pacient na tú istú potravinu niekedy zareaguje, a niekedy nie.
Mala to aj moja známa
Mojej známej diagnostikovali histamínovú intoleranciu niekoľko rokov dozadu. Najprv nesprávne ako celiakiu (neznášanlivosť lepku), a potom na druhý pokus ako túto našu histamínovú boliestku. Vďaka tomu musela vysadiť potraviny s lepkom (?!) a vyšším obsahom histamínu, a nasadili jej antihistaminiká. Už vtedy som jej hovoril, že je to somarina ako voda v koši, ale keďže jej to povedala lekárka – imunologička, tak robila podľa nej. Choroba sa ani po niekoľkých rokoch nezlepšovala, a ona dokonca robila to, že občas si zakázané potraviny dopriala tak, že predtým užila svoje lieky. Inak však musela jesť všetky tie umeliny – bezlepkové náhrady ako napr. bezlepková múka, či notoricky overovať histamín v každej potravine.
Po čase si však všimla, že nie vždy má reakciu na to isté. Ak si napríklad objednala pizzu v reštaurácii, tak už len z jedného trojuholníka sa vysypala na polke tela, ako keby strávila pol hodiny pri černobyľskom reaktore. Keď si však spravila pizzu doma, tak sa jej to väčšinou vôbec nestalo. Zástancov domácej stravy však nepoteším – nebolo to v tom. Občas sa jej to vyskytlo aj pri domácej strave. Zaujímavé však bolo, že tých zakázaných potravín bolo tak veľa, že častokrát zabudla, že to má zakázané, a zjedla to. Bez reakcie. Reakcia prišla až o niekoľko hodín neskôr, presne v tom momente keď si to uvedomila. Ešte niekto pochybuje o reakciách podvedomia?
Ako sa z toho vyliečila
Časom sa však stalo, že aj keď si to uvedomila, tak neprišla žiadna reakcia. Stalo sa jej to dokonca niekoľkokrát za sebou. A preto sme sa to rozhodli vyskúšať. Keď raz bola u nás doma na návšteve, tak sme uvarili špeciálnu ryžu s vysokým obsahom lepku (moderne gluténu), ktorú som doniesol z Číny. Ryža za normálnych okolností neobsahuje takmer žiadny lepok, ale táto bola špeciálna – používala sa v čínskej kuchyni na prípravu konkrétnych druhov koláčikov. Už v surovom stave bola snehobielej farby, na rozdiel od sklenenej farby klasickej ryže. A túto ryžu sme doma použili ako obyčajnú prílohu k mäsu. Moja známa nebola moc hladná, a tak si dala iba malú porciu. A ešte si pochvaľovala, aká super chutná tá ryža bola. Áno, bola veľmi chutná, ale to ešte nevedela, čo práve zjedla.
Po zjedení sa nestalo nič, a dokonca sa nestalo nič ani po niekoľkých hodinách. Keď sme sa jej potom spýtali, či sa cíti dobre, tak na nás pozerala, že prečo sa to pýtame. Povedali sme jej, že pred pár hodinami zjedla ryžu s vysokým obsahom lepku. Najprv sa tomu vzpierala, veď však ryža štandardne nemá lepok, a že jej môže bezpečne zjesť koľko len chce. Potom sme jej však ukázali obal od tej ryže, a po pár minútach to vzdala. Pochopila, že lepok ani histamín jej nespôsobujú tú reakciu. A že sa to stalo už toľkokrát, že to už asi bude pravda.
Histamínová intolerancia bola minulosťou
Odvtedy nemala už žiadnu reakciu. Mohla opäť jesť čokoľvek len chcela. Keď to povedala svojej lekárke, tak tá naliehala na to, že to je neliečiteľné, že musí brať lieky a podobne. Moja známa jej vysvetlila, že keď nemá už vôbec žiadne reakcie, tak nebude brať žiadne lieky. Lekárka nakoniec pochopila, ale neuznala svoju prehru. Dala ju na pol roka do režimu “pozorovania”. Čiže už zrazu mohla jesť všetko (pričom 5 minút dozadu hovorila presný opak), a počas toho pol roka sa má pozorovať pri každom jednom jedle. Moja známa sa na to vykašľala, a nechala to tak. Mala kopec inej práce, ako chodiť zbytočne k lekárke. A preto jedla, čo len chcela. Niekoľko rokov, bez liekov, a bez akejkoľvek reakcie.
Spravila však chybu. Nespravila si domácu úlohu s tým, aby zistila, čo bolo v skutočnosti za tou reakciou. Podarilo sa jej toho zbaviť v bezpečnom, rodinnom prostredí, ale nešla až ku koreňu problému. Čím bola len nejaká nebezpečná situácia asociovaná s danou potravinou. A tým pádom sa len problém posunul o niekoľko rokov do budúcnosti. Preto, keď tento rok začala hystéria s koronou a stresy okolo toho, tak sa jej to okamžite za pár dní na to vrátilo. Lebo si zasa len priradila nezmysly k svojim podvedomým strachom.
Histamínová intolerancia je porucha
Na tomto príklade však vidíte, že ani lepok, ani histamín, ani nič externé nebolo príčinou jej “ochorenia”. Všetko to ustalo spontánne, ako keby šibnutím čarovného prútika, keď na to nemyslela, a neskôr si uvedomila, že je to blbosť. A tak isto sa to vrátilo naspäť, keď sa vrátili naspäť podobné stresové podmienky v okolitom svete, skombinované s nekontrolovanými reakciami. Tak isto, ako pri všetkých dnešných moderných boliestkach či chronických ochoreniach.
Histamínová intolerancia teda nie je choroba. Dokonca aj ten názov je úplne scestný, keďže histamín doteraz nie je potvrdený ako objektívna príčina. Príčinou je s veľkou pravdepodobnosťou porucha v podvedomí, konkrétne nesprávna asociácia potravín alebo ich zložiek k stresovej reakcii. Preto to ani väčšina lekárov neberie ako chorobu. Kto však chce, ten sa vylieči. A kto nie, tak tomu ostáva už iba požieranie šalátov či zdravá strava. Ktoré problém len odsunú do budúcnosti, kde buchne ešte oveľa väčšou silou. Ktorú cestu si vyberiete vy?