Problémy ľudia väčšinou nemajú radi. Majú to spojené s negatívnymi situáciami, a berú ich ako niečo neželané. Problémy však majú jednu skrytú vlastnosť, ktorú by sme mali oceňovať, a byť za ňu vďační. Ktorá to je?

Problémy ľudia všeobecne definujú ako niečo, čo je v rozpore so situáciou, v ktorej sa chceli ocitnúť. Berú to ako rozdiel medzi realitou a želaným stavom. Také je o tom všeobecné povedomie, a preto sa ľudia zbytočne bičujú, keď nejaký z nich príde.

Problémy sú jediným zdrojom rastu v našom živote

Áno, jediným. Keby nebolo problémov, a bolo by všetko ružové, tak by s nami nič nehlo, aby sme na sebe niečo zmenili. Veď načo aj? Keď je všetko v poriadku, a všetko ide podľa plánu, tak nie je pre čo sa namáhať.

Lenže takto tento svet nefunguje

Môžete byť ľubovoľne vysoko, a problémom sa nevyhnete. Viete pred nimi dočasne utiecť či ich ignorovať, ale po čase len narastú a udrú s ešte väčšou silou. Až to raz už nedáte, a budete sa musieť tomu postaviť. A buď to vyriešite a porastiete, alebo sa vzdáte a necháte sa tým prevalcovať. Lenže aj potom sa ten problém vráti späť. Tam hore vás nechajú chvíľu vydýchnuť, kým sa trochu pozbierate, a potom dostanete svoj darček znova. A znova. Až dokým ho nevyriešite. Alebo dokým sa nevzdáte a nehodíte si to.

Problémy sú tu však pre nás

Dostali sme ich, aby sme sa rozvíjali. Možno sme si ich dokonca vytvorili sami. A ako som spomínal už vyššie, tak sa im nikto nevyhne. Pretože účelom života je radovať sa z neho, pracovať na sebe a rozvíjať sa. A na to, aby sme mali motiváciu so sebou niečo robiť, tak dostaneme “zásielku zhora” – problém, ktorý musíme vyriešiť.

A zvyčajne to nie je len taký hocijaký problém – je to problém, pri ktorom sa musíme vypäť a vyhecovať, a ktorý nám niekedy siahne na dno našich síl. A čím väčšia je lekcia, tým väčší je problém. Teraz je jedno, či je to zdravotný, finančný, emočný či iný problém. Je to situácia, ktorá sa nám nepáči a musíme ju riešiť. Keby sa nám totižto páčila, tak v nej zostaneme a tešíme sa z nej. Lenže presný opak je pravdou. Čím nepríjemnejšia je situácia, tým väčšiu silu to v nás prebudí, aby sme sa rozhýbali a vyriešili to.

Príbeh o semienku

Vezmite si také semienko stromu. Keď ho len tak necháte pohodené na zemi, tak mu je dobre. Má svoj pancier, ktorý ho ochráni aj dlhé storočia. Stačí mu len tak ležať na zemi a nič nerobiť. Slnko svieti, vtáčiky štebocú, a všetko je fajn. Potom však príde zrazu problém. Niekto sa rozhodne ho zasadiť. Strčí ho do tmavej, studenej, vlhkej diery, a zasype ho zemou. Tak ako keď na nás príde neželaná situácia. A semienko je ponechané napospas všetkému, čo je pod zemou. A je nútené rozbiť svoj pancier, ktorý ho pred všetkým chránil. Musí vyklíčiť, preraziť sa cez zeminu smerom nahor, a vyrásť, aby bolo opäť na svetle. Čiže niečo, čo v sebe síce má, ale nevie o tom, a ešte nikdy to nerobilo. Keď to dokáže, tak z neho postupne vyrastie krásny strom. A keď nie, tak zostane trčať vo vlhkej studenej diere. Kde ho časom niečo zožerie.

A my sme tiež v tomto rovnakí ako to semienko. Dokým na nás svieti Slnko a všetko je fajn, tak s nami nehne ani teleshopping. Keď však príde “zlý zlý” problém, tak sme prinútení vstať a niečo urobiť. Potrebujeme nájsť v sebe zdroje, ktoré sú ukryté hlboko v nás, preraziť cez pomyselnú hlinu, ktorú na nás niekto alebo niečo hodilo, a začať rásť, aby sme sa z toho dostali. Sme nútení hľadať cesty, cez ktoré sme predtým nešli. A ktoré môžu byť na začiatku aj ťažké. Keď to zvládneme, tak za odmenu dostaneme oveľa viac, ako sme mali predtým. Z malého, bezbranného semienka sa stane vysoký a mohutný strom, s ktorým len tak hocičo už nepohne.

Po vyriešení jedného problému zvyčajne dôjdu ďalšie

Je to depresívne? Na prvý pohľad možno áno. Teraz však už viete, že problémy sú tu pre vás, a čím viac ich vyriešite, tým viac porastiete. A čím vyššie budete, tým ťažšie problémy dostanete. Aby ste mohli rásť ešte viac. Riešením problémov si v skutočnosti trénujete svoje duševné “svaly”. Prvý problém svojho druhu vám pomôže po jeho vyriešení narásť a objaviť skrytú silu v sebe. A keby na vás stále chodili rovnaké alebo rovnako ťažké problémy, tak sa stane viete čo? Začnete stagnovať. Začnete také problémy brať ako brnkačku, ktorú vyriešite šmahom jednej ruky. A keď už príde 20. podobný problém, tak to ako problém už ani neberiete. Skôr to beriete ako nepríjemnú drobnosť, ktorej sa zbavíte ako otravnej muchy jedným plesknutím. A problémy prestanú pre vás existovať.

Našťastie takto tento svet nefunguje

Po zvládnutí ľahších problémov prídu ťažšie. Niektoré viac ťažšie, niektoré menej ťažšie. A niekedy aj ľahšie, aby ste nabrali odvahu. Tu si však zapamätajte jeden dôležitý princíp, ktorý som počul niekedy veľmi dávno od jedného farára:

Boh vám nikdy nenadelí viac, ako zvládnete.

Čiže nikdy nedostanete väčší problém, ako ste schopní vyriešiť. Z nejakého dôvodu dostaneme vždy len také problémy, ktoré máme šancu zvládnuť. Úspech však nie je zaručený. Musíme sa do toho zakusnúť, a snažiť sa byť najlepšími ľuďmi, akými len vieme byť. Musíme zo seba dostať len to najlepšie, a vydať zo seba všetko, aby sme to mali šancu zvládnuť.

A tá šanca tam vždy je. Lebo niekto “tam hore” vie oveľa lepšie ako my sami, čoho sme schopní a čoho nie. A aktuálny problém nám navrhol presne na mieru – dostali sme ho navrhnutý presne tak, aby nás síce vyžmýkal do poslednej nitky, ale aby nás nezničil. A najmä – aby nám umožnil rásť. Do nových úrovní, o ktorých sme nevedeli, že sme ich schopní dosiahnuť. O ktorých ale niekto nad nami vie, že na to máme. A preto nikdy nedostaneme problém, ktorý je nad naše sily. Máme však slobodnú voľu, a môžeme to vzdať. Ako však hovorí jeden múdry človek – zlyhanie je dočasné, prehra je trvalá. A preto vzdávanie sa neprichádza do úvahy.

Preto svoje problémy berte ako dar

Ktorý vás niekedy dostane za vaše hranice, ale vo výsledku vám umožní vyrásť o kúsok vyššie. A ďalší problém o ďalší kúsok vyššie. A tak ďalej, až časom budete neohrozene čeliť všetkým problémom. Lebo budete vedieť, že sa to všetko deje len pre vás. Aby ste boli lepší, zdravší či bohatší. A aby ste naplnili svoj potenciál. Pretože iná cesta k tomu neexistuje.