Zlé veci sa dejú aj dobrým ľuďom. Nie vždy však vedia, prečo je tomu tak. A najmä, že veci sú v skutočnosti úplne iné, ako vyzerajú. Preto sa teraz pozrieme na to, prečo sa nám dejú zlé veci, a prečo nie sú až také zlé, ako na prvý pohľad vyzerajú.

Všetko v našom živote sa deje za jedným jediným účelom – aby sme rástli a rozvíjali sa. Aj keď to nie vždy tak vyzerá. Zmeny však prichádzajú veľakrát práve vtedy, keď ich očakávame najmenej, a dokonca v takej forme, aká sa nám veľakrát nepáči. Ako som však už písal v článku o problémoch, tak táto forma je zámerne zvolená kvôli tomu, aby sme boli nútení opustiť naše pohodlie, a boli motivovaní niečo so sebou robiť. A na to sa väčšinou musí stať niečo zlé. Teda aspoň na prvý pohľad. Resp. čo sa nám bude zdať zlé dovtedy, dokým to nevyriešime, alebo sa toho nezbavíme. Pretože platí jedna vec, ktorej plné pochopenie vám úplne prevráti vnímanie života:

V našom živote sa dejú iba dobré veci

Ako to? Už stará známa ľudová múdrosť hovorí o tom, že všetko zlé je na niečo dobré. A to je veľmi cenný poznatok. Pretože keď tá “zlá” situácia pominie, a my vďaka nej narastieme, tak sa nám nezdá až taká zlá. A časom, keď sa na ňu spätne pozrieme ako na nevyhnutnú vec, ktorá nám bola účelovo vložená do cesty, aby nás dostala tam, kam sme sa potrebovali dostať, tak začneme byť za ňu vďační. Lebo bez nej by sme ostali tam, kde sme boli predtým. Čo nemuselo byť nevyhnutne zlé, ale prečo sa obmedzovať na niečo menej, keď nám bolo nadelené viac? A najmä keď máme oveľa na viac, ako si myslíme?

Zlé veci sú zlé teda iba dočasne

Dokým dostatočne nevyrastieme a nepochopíme, prečo sa to udialo. Niekedy to pochopíme hneď, niekedy po dlhých rokoch. Ja som napríklad tento princíp pochopil po viac ako 30 rokoch. Keď som raz čítal jednu zaujímavú knihu, tak mi prešiel pred očami celý život. Niekoľko hodín som iba sedel na posteli a rozmýšľal nad všetkými tými zlými vecami, čo sa mi stali v živote. A stalo sa toho naozaj veľa… Rôzne traumy, sklamania, podvody od najbližších priateľov, seknutie do chrbta, keď to človek najmenej očakával… Čo však vtedy bola tragédia, je teraz komédia. Pretože vtedy som ešte nechápal, prečo sa to všetko dialo. Nevedel som, že to všetko bolo presne naplánované iba pre mňa. Čo pri spätnom pohľade aj celkom dobre vysvetľovalo, prečo sa také veci diali iba mne, a nikomu inému okolo mňa.

Napr. keď som mal okolo 12 rokov, tak si pamätám, že som predtým niekoľko rokov sporil peniaze doslova po korunách, na to, aby som si k počítaču mohol kúpiť počítačovú myš. Boli to ešte rané 90-te roky, a mať doma počítač, či nebodaj aj Windows s takým exotickým predmetom, akým bola vtedy myš, bol luxus. Najmä keď ste boli z chudobnej rodiny ako ja. Po nejakých 3 rokoch sa mi podarilo nasporiť si peniaze, a v najbližších dňoch som plánoval slávnostný nákup. Čo sa ale stalo? Niečím som vytočil svoju mamu tak silno, že mi všetky peniaze zobrala. Začínala ma vtedy chytať puberta, ona bola vtedy na nervy, a teda urobila, čo považovala za správne, aby skrotila pubertiaka. O pár rokov mi tie peniaze vrátila naspäť, ale vo mne to vytvorilo presvedčenie, že keď sa budem snažiť, tak mi všetko zoberú. A došiel som naň až po nejakých 20 rokoch.

Bolo to však zlé?

Vtedy to bolo pre mňa doslova tragické. Sporil som každý jeden halier, a nič si nekupoval za peniaze, ktoré mi rodina pri všelijakých oslavách dávala. Boli to drobné, ale za tie 3 roky som naškrečkoval okolo 1500 korún (dnes okolo 50 eur). Ostatní kamaráti si za to kupovali všelijaké blbiny, ale ja som mal svoj cieľ. Pretože som bol vtedy zapálený do počítačov, a mať myš bol môj veľký sen. Ktorý už bol na dosah. A tá najbližšia osoba mi ho v slabej chvíľke zrušila. Pre pubertiaka niečo podobné, ako keby vám zobrali dom. A nemohli ste proti tomu nič spraviť. Po dlhých dňoch zúfalstva som časom na to kapituloval, a začal sporiť odznova.

Čo ale na tom bolo dobré?

Jednoducho – všetko. Keby sa to vtedy nestalo, tak by som vám teraz nemohol rozprávať tento príbeh, a nemohol vám ukázať ešte kopec ďalších vecí. Nenútilo by ma to hľadať ďalšie cesty. V dospelosti by ma to nenútilo ani zarábať viac, ako zarábali moji kolegovia a kamaráti. A nezažil by som si dôsledky nesprávne vytvoreného presvedčenia, ktoré – aj keď bolo nesprávne – mi pomohlo vydať v dospelosti zo seba to najlepšie, v 23 rokoch sa úplne osamostatniť, a dosiahnuť oveľa viac ako všetci moji známi okolo. To, čo vyzeralo na prvý pohľad ako veľká nespravodlivosť, bolo mienené na to, aby ma poháňalo ďalších 20 rokov. Až dokým som si neuvedomil svoje skutočné schopnosti, a že to celé bolo strategicky naplánované “zhora”, aby som neostal uzavretým, ustráchaným chlapcom až do konca života.

Dlhé roky som to bral ako prejav bezprávia, a aj toho, že aj vaši najbližší vás vedia zraziť na kolená. A ako aj pri každom inom presvedčení, aj pri tomto som sa snažil podvedome si to celé potvrdzovať vo svojom okolí. A teda som si priťahoval podobné situácie do svojho života. Až dokým som nevyrástol dostatočne vysoko, a neprišiel čas na to, aby som si to uvedomil. A nielen to, ale aj kopec ďalších vecí – že som dostatočne dobrý v tom, aby som sa vedel postaviť na vlastné nohy, spoľahnúť sa na seba, a nájsť v sebe obrovskú skrytú silu, ktorá mi neskôr v živote toho veľa uľahčila. A aby som vedel aj ostatným na názornom príklade ukázať, ako veci v živote fungujú. Pretože dokiaľ si to sami neprežijete, tak neviete, o čom je reč.

Zlá situácia sa teda otočila na veľmi dobrú situáciu

To, čo vyzeralo ako veľká neprávosť, sa po dlhých rokoch ukázalo ako dar. Pôvodne zlá vec bola nakoniec dobrá. Peniaze sa mi po pár rokoch vrátili. A nielen raz, ale niekoľkonásobne. Matka totižto tie peniaze vtedy uložila na špeciálnu vkladnú knižku, ktorú vtedy ponúkala jedna banka pre -násťročných, a kde vám až do 18. roku života nabiehal ročný úrok okolo 20-30%. Z pôvodných cca. 1500 korún bolo nakoniec tuším 8 alebo 10 tisíc. A nielen že som na tom vôbec neškodoval, ale som na tom ešte aj poriadne zarobil.

Pretože to tak funguje – ak sa v zlej situácii neopustíte, snažíte sa byť najlepším človekom akým viete byť, a nestratíte vieru, že raz bude lepšie, tak sa vám škoda nahradí v plnej výške, aj s bolestným ako bonusom. Veľakrát v niekoľko násobnej výške. Nenahradí sa vám však sama. Nahradia vám ju tí istí, čo vám túto situáciu spôsobili – “tam zhora”. Pretože vedeli už dopredu, že budete trpieť. Či už kvôli sebe, alebo kvôli vyššiemu cieľu. A za utrpenie človek dostane vždy náhradu. Niekedy z toho istého zdroja, niekedy z iného – ale dostane. Musí však vytrvať, popracovať na sebe, a splniť neznámu úlohu.

Preto ani vy neberte zlé situácie ako zlé

Je samozrejme scestné tešiť sa z toho, že ste si zlomili nohu, alebo že vás okradli. Len to jednoducho neberte ako zlé. Ale ako postrčenie “zhora” pre vaše vlastné dobro. Nemusíte vedieť, a zo začiatku určite ani nebudete vedieť, prečo sa veci dejú tak, ako sa dejú. Pretože keby ste to dopredu vedeli, tak s vami nič nepohne. Keď vám však “nadelia kapky”, tak vás to prinúti vstať a ísť do boja. Vydať zo seba maximum. Hľadať nové cesty a spôsoby. A zlepšovať sa. Až raz túto situáciu pochopíte, a objavíte jej kúzlo. A budete vďační za všetko, čo sa stalo. Vrátane okolností, za akých sa to všetko stalo.

Pretože keby to bolo inak, tak by ste dnes neboli tam, kde ste

Keby nebolo rán, tak by vás nemalo čo zoceliť. Tak ako dobrého bojovníka zocelia boj a jazvy, a nie oddych v teple pri ohni. Tak, ako vašu dušu zocelia jazvy, ktoré vám rozdali z milosti “zhora”, aby ste boli ešte lepší, silnejší a odolnejší. Pretože to je ich jediný účel. A jediný spôsob, ako vás donútiť rásť, aj keď vám predtým bolo vo vašej izbičke teplo a útulne. Pretože máte na viac, a boli by ste tu úplne zbytočne, keby ste to neobjavili.

Preto keď práve prežívate zlé obdobie, alebo sa vám deje niečo zlé, tak vedzte, že to je len spôsob, ako vás naštartovať a primäť opustiť staré a objaviť nové. Ak sa nebudete opúšťať a horekovať, a namiesto toho vydáte zo seba len to najlepšie, tak si buďte istí, že sa to zlepší. Ak splníte úlohu, tak dôjde aj odmena. Spolu s bolestným ako náhradou za utrpenie. Ktorým ste si museli prejsť, aby ste nezostali stáť na mieste. Pretože žiť jednoduchý život na 10% svojich možností za to jednoducho nestojí.

Keď potom dôjdete do cieľa, tak sami uznáte, že to všetko za to stálo. Život s plnými možnosťami je totižto úplne o niečom inom. Na smrteľnej posteli potom nebudete ľutovať to, čo ľutuje 70% všetkých ľudí – že nenašli odvahu prekonať tie najhoršie veci, a vykonať veľké veci vo svojom živote. Pretože máte na viac. A keď budete všetko vo svojom živote, vrátane tých zlých situácií, brať ako dar, tak to naozaj aj dosiahnete. Tým si buďte istí.