Viera sa v ľudskom živote osvedčila ako výborný nástroj, aj keď ju cirkev zdegradovala na návštevy kostola a omieľanie básničiek. To však nič nemení na jej sile – teda ak ju máme. A nehovorím teraz o viere z cirkevného pohľadu, ale o viere všeobecne. Ktorá sa dá ako každý mocný nástroj používať pozitívne, aj negatívne.

Viera je nezlomná dôvera v niečo iné, ako my sami. Zatiaľ čo psychológia vraví, že viera vzniká dostatočne silným zakorenením sady presvedčení, tak v podstate ani nevieme presne povedať, čo to je. Vieme to však popísať cez jej prejavy, dôsledky, výhody či nevýhody.

Výhody viery

Viera je mocný nástroj na prekonávanie životných kríz, na dosahovanie nemožného, či jednoducho na dosiahnutie pokoja v mysli. Je to absolútna dôvera v niečo, čo sa ešte len má stať, v niečo alebo niekoho, kto nám má pomôcť, či jednoducho v seba samého. Na rozdiel od rozumu vďaka nej dokáže človek operovať ďaleko za vlastnými mentálnymi hranicami, a dosahovať priam až zázraky. Alebo ako hovorí jedno staré porekadlo – “rozum ti ukáže smer, viera ti ukáže cestu”. Je to tak silno zakorenené presvedčenie, že je niekedy až takmer nemožné sa toho presvedčenia zbaviť. A ak je pozitívne, tak z človeka robí vizionára, génia, či iný “nadľudský zázrak”. Preto ani nie je potrebné sa takéhoto hlbokého presvedčenia zbavovať. Práve naopak – je dobré ho používať a chrániť. Aj keď vás okolie za to chce lynčovať.

Ako príklad si môžete pozrieť vynálezcov lietadla, bratov Wrightovcov. Verili, že raz dokážu postaviť stroj, na ktorom sa dá lietať. Ich viera bola naozaj nezlomná, a to až tak, že boli ochotní za to obetovať aj svoje životy aj majetok. Napriek tomu, že vtedajší rozum od popredných svetových vedcov hovoril, že nič ťažšie ako vzduch nemôže lietať. A týchto ešte len budúcich vynálezcov za to vraj chceli aj odsúdiť ako psychicky narušených. Veď kto to kedy videl, postaviť sa svetovým vedeckým autoritám, najmä keď pred ani nie 200 rokmi skončila nadvláda cirkvi a začala vláda rozumu? To je priam škandál! 🙂 Až na to, že vďaka svojej viere vytrvali, a dotiahli to až do úspešného konca. Stálo ich to dlhé roky práce, skúšania, havárií, ale nakoniec to dosiahli. Rozum im vždy ukazoval ďalšie a ďalšie smery, kade mali ísť. Ale iba viera v úspech a oddanosť práci ich dostala do cieľa. A my dnes vďaka tomu nemusíme cestovať na druhú stranu sveta niekoľko týždňov. A máme kopec lacných vecí z celého sveta.

Nevýhody viery

Viera je tak abstraktný pojem, že si ho veľa ľudí nevie predstaviť. Osobitnou kapitolou sú skeptici, pre ktorých je viera len výmyslom nejakých podivínov. Veď všemocný rozum, ktorým ide vraj všetko zdôvodniť. Ale aj toto je len iná forma viery – tá toxická. Ktorá nielenže človeku neslúži, ale škodí aj ostatným. Podobne ako cirkevná viera bez pochopenia toho, čo hlása Biblia. Alebo potom všetky zvrátené formy viery, ako radikálne formy náboženstiev, viera v modly ako zdravá strava, a mnoho ďalších foriem.

Toto ani nie je pravá viera, skôr naopak – je to kvázi viera, ktorej človek verí len dovtedy, dokým mu to niečo prináša. Ale odkloní sa od nej hneď ako sa objavia prvé problémy. A potom tu máme fanatické prípady, ktoré sa silou mocou snažia obrátiť všetkých naokolo na svoju vieru, aj keď to daná osoba nechce – napr. jehovisti, vegáni, feministky, a pod.. A čím viac nechce, tým viac na ňu útočia, a vo svojej zanietenosti páchajú škody v celom svojom okolí. Ak ich teda tá druhá strana za to nepošle hneď do prdele. Pretože nikto nemá rád, ak si na ňom niekto kompenzuje svoje problémy. A to je vlastne aj podstata tejto falošnej viery – utekanie od problémov, kompenzovanie si svojich problémov a nedostatkov, či jednoducho popletená hlava. A keďže človeku neslúži na jeho osoh, tak by sa tej kvázi-viery mal čím skôr zbaviť.

Prečo je ale dobré nestrácať vieru?

Vieru je dobré nestrácať preto, lebo ak je naozaj pravá a osožná, tak vie robiť priam zázraky. Dokáže obrátiť zlú situáciu na dobrú. Dokáže nás dostať zo zdanlivo neriešiteľného problému ku geniálnemu riešeniu. Pomáha nám vytrvať, aj keď nám už dochádzajú sily, a aj keď už všetko naokolo zdanlivo hovorí o presnom opaku. Pretože – ako hovorí Warren Buffett – “zlyhanie je dočasné, prehra je trvalá”. A tá prehra nastáva len vtedy, keď sa úplne opustíme a stratíme svoju vieru. Vieru v seba, vieru v lepší zajtrajšok, vieru v to, že sa nám to raz podarí. A práve tie ťažké situácie v živote sú tu okrem iného aj od toho, aby poriadne otestovali našu vieru. A ak vytrváme, tak ju vo výsledku aj posilnia. Pretože nie je nič falošnejšie, ako tvrdiť, že v niečo verím, keď sa mi darí, a zavrhovať to, keď sa mi to nedarí.

Toto vidno veľmi často napr. pri babkách, ktoré horlivo chodia do kostola. Kým sú relatívne zdravé a čiperné, tak hovoria všade o tom, aké sú veriace, a ako za to všetko môžu ďakovať Bohu (čo je pravda). Problém však nastane, keď ochorejú, alebo sa im stane nejaké nešťastie. Vtedy sa začnú sťažovať, lamentovať a zatracovať Boha – napr. takým tým typickým citátom, že “ako to Boh mohol dovoliť?”. Napriek tomu, že v Biblii majú jasne niekoľkokrát napísané, že v ťažkých časoch sa testuje ich skutočná viera. Že tie ťažké časy sú tam len pre to, aby sa zlepšovali a rástli. Aby dali zo seba to najlepšie. A aby pokračovali až dovtedy, dokým z toho nebudú von. Pretože iba viera a úsilie ich z toho dostanú von.

Pravá vs. falošná viera

A takto je to, páni a dámy, nielen s touto cirkevnou vierou. Napr. ja sám som veriaci, ale do kostola nechodím, pretože tam hlásajú presný opak toho, čo majú predpísané v tej intelektuálne najťažšej knihe všetkých čias. To je však teraz nepodstatné. Podstatné je to, že pravú vieru od falošnej ide rozpoznať iba jedným spôsobom. A teraz je jedno, či je to viera v samého seba, v Boha, vo vesmír, či v spolužiačkine nohavičky. Pravá viera totiž nikdy nepovolí. Falošná viera povolí hneď ako príde ťažká skúška. Lepší výraz pre ňu by bol selektívne presvedčenie. Pretože presvedčenie sa dá zlikvidovať za pár minút. Pravú vieru však zlikvidujete len ťažko, a ak aj, tak najskôr za niekoľko týždňov až rokov. A toľko námahy si s tým nikto len tak nedá. Lebo pravá viera vydrží aj tú najťažšiu skúšku. Všetko ostatné je len falošné presvedčenie.

Veľakrát sú však ľudia veriaci, a ani o tom nevedia

Alebo nechcú vedieť, lebo to napr. nie je moderné, a nezapadali by do svojho okolia. Každý dospelý človek snáď už aspoň raz zažil situáciu, keď spravil veľký prúser, alebo keď bol na dne svojich síl. A čo vtedy ľudia zrazu robia? Naučia sa zrazu modliť. Aj najväčší ateista sa v tej chvíli modlí k Bohu, aby ho z toho dostal, alebo aby to prešlo.

Nemyslím teraz tie básničky z kostola. Myslím tým to pravé, vrúcne želanie, ktoré vychádza priamo z nášho vnútra. A ktoré prejavujeme slovami, ako napr. “pane Bože, dostaň ma z toho prosím”, alebo “Bože, daj aby som prežil až do rána”. Kto toto nerobil aspoň raz nad záchodovou misou po ťažkej chlastačke, kde to prepálil ďaleko za čiaru, nech zdvihne ruku… A toto je presne ten prejav skrytej viery. Za normálnych okolností funguje automaticky, a prejavuje sa prevažujúcim optimizmom v bežných životných situáciách. A počas ťažkých časov sa prejaví aj vedome. Pretože prežila skúšku ohňom. To však na veci nič nemení. A najmä sa za to netreba hanbiť.

Dôležitá je však jedna vec

Dôležité je to, že netreba strácať svoju vieru, ak patrí k tej pravej, pozitívnej viere. Ktorá nám zlepšuje život. A nielen nám, ale aj nášmu okoliu. Ktorá nám dáva silu prekonávať ťažké životné situácie. Ktorá z nás robí lepších ľudí. A ktorá nám umožňuje dosahovať zdanlivo nemožné. Pretože nič nie je nemožné – iba momentálne nevieme, ako sa tam dostať, alebo ako to spraviť. A práve v tom nám vie pomôcť viera. Dokáže nám pomôcť prekonať zdanlivo nemožný problém. Dokážeme vďaka nej vynaliezať také vynálezy, ktoré zlepšia život celému ľudstvu. Dokážeme sa dostať ďaleko za hranice svojich možností a schopností.

Ale najmä – dokážeme vďaka nej rásť. Je to nezlomné presvedčenie, ktoré vychádza priamo z našej podstaty. Že raz sa nám to podarí. Že všetko v živote je v poriadku. Že za nami niekto stojí. A že máme všetko na to, aby sme dosiahli to, čo je pre nás najlepšie. Čo z nás vo výsledku robí lepších, schopnejších a odolnejších jedincov. A práve preto je viac ako vhodné nestrácať svoju vieru. Či už je to viera v rôznych bohov, či “len” v samého seba. Pretože ak to pomáha nám a ideálne aj ostatným, tak tým nie je čo pokaziť. A ak je naozaj pravá, tak nás dokáže dostať z každej situácie, a dostať sa ďaleko za hranice toho, o čom sme si mysleli, že je možné.