Dnes sa pozrieme na jeden mýtus, ktorý je už tak zaužívaný, že ho ľudia berú ako fakt. Tým mýtom sú všelijaké typy chlebov, ako napr. celozrnný chlieb, o ktorých magazíny a všelijakí úchylní výživoví poradcovia tvrdia, že sú zdravšie ako obyčajný chlieb, lebo majú v sebe magické prísady. Aj keď z pohľadu celkového zloženia ide iba o minimálny rozdiel. Preto sa na to teraz pozrieme logikou.

Rozdiely medzi chlebmi

Rozdiel medzi “bielym” a celozrnným chlebom je minimálny. Po lopate povedané – celozrnný chlieb je to isté čo biely, len múka na rozdiel od bieleho chleba obsahuje aj pomleté šupky. Toľko k zázraku výživy 20. storočia. A zázraku potravinového priemyslu, kde vďaka tejto finte mlynári nemusia vyhadzovať stovky ton šupiek z obilnín a platiť drahé poplatky za ich likvidáciu. Ale pekne vám to pomelú do múky, a vy si za to ešte priplatíte namiesto toho, že by takéto niečo malo byť lacnejšie. Keď vám do párkov pomelú kuracie kože či bravčové uši, tak je to neslýchané, ako si to tí zlí zlí výrobcovia môžu dovoliť. Ale ak pomelú do múky aj šupky, tak už je to vraj zdravé. Napr. ako v tomto zvrátenom článku, ktorý tvrdí o tom, že z celozrnného chleba budete mať menší pocit ospalosti. Áno, Irenko… A teraz ešte tú o Červenej čiapočke.

Zloženie

A ako vyzerá zloženie takýchto múk? Neošúpané zrno je vlastne ošúpané zrno plus šupka. Čiže aj múka z neho je rovnaká, ako keby ste zobrali tú obyčajnú múku z ošúpaných zŕn, pomleli šupky a premiešali to. Pomer hmotnosti šupky a zrna je cca. 1:10. Čiže v jednom zrne je 90 percent samotného obsahu, a 10 percent šupky. Aj keď sú tam samozrejme drobné rozdiely, ktoré závisia od odrody. To ale exoti ako cukrobijci neriešia, pretože väčšina z nich od kancelárskeho stola už ani takéto slovo nepozná. Každopádne vidíte, že pomer tých dvoch častí zrna je vysoko v neprospech šupky. A teda tá šupka má z výživového hľadiska mizivý vplyv na celkové výživové vlastnosti. Akurát tak zbytočne cpete do tela poväčšinou nestráviteľný odpad, ktorým sa predtým kŕmili prasatá. Glykemický index obyčajného chleba je okolo 70 a celozrnného okolo 50, čo tiež nie je extra rozdiel. Pri ultra zdravom chlebe by som čakal tak 10 a menej. Ale to žiaden nemá, lebo všetky chleby sa držia v rovnakom strednom pásme glykemického indexu. Čiže aj celozrnný chlieb.

Farbené chleby

Ďalším nezmyslom sú všelijaké tmavé, čierne či iné chleby. Tie sú pre istotu zdravšie, lebo sú tmavšie, nie sú z rádioaktívnej bielej múky, a tým pádom sme všetci spasení a dožijeme sa 900 rokov ako Matuzalem. Jedine že by nie. Väčšina ľudí sa totižto ani neunúva pozrieť si zloženie. Pretože až potom by zistili, že si vybrali tabletku zlej farby v Matrixe, a že tie tmavé chleby sú častokrát iba zafarbené biele chleby. Podobne ako biely vs. hnedý cukor. Ale nebudeme to predsa riešiť, však pán múdry výživový poradca povedal, že čim tmavšie, tým zdravšie, a to sa ľahko pamätá. Vaše zdravie, nie moje.

Počas strednej školy pred cca. 20 rokmi som pracoval v jednej luxusnej pekárni, ktorá dodávala francúzske pečivo do najdrahších hotelov v Bratislave a na okolí. Pečivo samozrejme nebolo z Francúzska, a doteraz netuším prečo sa väčšina z toho volala francúzska, keď jediný rozdiel oproti pečeniu bežného pečiva bol v tom, že sa pieklo na dierkovaných plechoch. Múka, vajcia a všetko okrem chémie bolo zo Slovenska. Dnes moderne povedané z lokálnych zdrojov, a peňaženka sa hneď otvára. Chémia bola z Rakúska, a tá robila z obyčajného pečiva buď tmavé pečivo, zdravé pečivo, nadýchané pečivo či chrumkavé pečivo. Bola však riadne silná, pretože napr. na 500 kg chleba išli možnože iba 2-3 kg. A v prípade “zemiakového” chleba tak 10-20 kg. Inak to bola len zmes pšeničnej a ražnej múky. V oboch prípadoch tej zlej zlej bielej múky, z ktorej po pridaní 5% chémie vznikol akože zdravý tmavý chlieb. Radšej ani nechcem vedieť, čo robia v “obyčajných” pekárňach.

A preto ani neriešim, či jem biely, tmavý, ružový či celozrnný chlieb. Lebo je to zajedno. A pretože mám všetkých výživových chudákov hlboko u prdele.

Rozum zostal doma v komore

Ďalší argument, prečo by mali byť bojovníci proti bielemu chlebu považovaní za psychicky chorých jedincov, je nepoužívanie zdravého rozumu. Naši starí a prastarí rodičia, teda tí čo prežili väčšinu svojho života v 20. storočí, jedli celý život obyčajný chlieb. A dožili sa v priemere okolo 70-ky a viac. V podstate toľko, koľko dnes uvádzajú štatistiky ako priemernú dĺžku života na Slovensku a v Čechách. Pretože tá je počítaná z ľudí, ktorí zomreli v posledných rokoch. Títo ľudia prežili až 40 rokov v socializme, kedy bol snáď iba jeden druh chleba. S tmavými chlebmi a ostatnými sa začalo blbnúť až v 90-tych rokoch. Dovtedy väčšina obyvateľstva ani nepoznala celozrnný chlieb. Podobne ako s glykemickými indexami, hnedým cukrom a inými, ktoré ľudia dovtedy nepotrebovali riešiť a dožívali sa vysokého veku. Takže to nepotrebujete riešiť ani vy.

Pečivo v nemocniciach

Posledný argument do rakvy nezmyslov o bielom pečive sú nemocnice. Pozrite sa na to, čo podávajú väčšine pacientov v nemocniciach po infarktoch, mŕtviciach, operáciách a podobne. Čiže keď sa potrebujú zregenerovať z havarijného stavu organizmu. Nekŕmia ich pohánkou, cícerom a podobnými zázrakmi. Dávajú im úplne obyčajný chleba, rožky a ostatné biele pečivo, ak na neho nemajú alergiu. Myslíte si, že sú lekári hlúpejší ako tie indivíduá na internete, šalejúce už len pri vyslovení slova pečivo? Tieto indivíduá sa vám však nepochvália, že nakoniec tiež skončili v nemocnici. A najmä nedajú svoju fotku z nemocnice na predajné stránky ku všetkým svojim super zdravým produktom. Lebo by zrazu “nemali co žrát”. A chudáci lekári sa nestačia diviť, že takéto individuá musia zachraňovať, po tom čo nimi boli roky ohováraní kam sa len pohli. A hlavne neprestávajú žasnúť na tom, čo je vraj zdravé.

Čo nám to tu vyrastá?

Niekedy mám pocit, že nám tu vyrastá generácia idiotov, ktorí majú silnú potrebu ničiť si zdravie. A ešte o tom presviedčať ostatných, že je to zdravé, a obviňovať ich za to, že ako môžu byť takí nezodpovední a nerobiť to a to, že dostanú cukrovku, rakovinu a na Štedrý večer im pred babičkou vyvalí bok. Pritom väčšinou majú nutkavú potrebu to hovoriť normálnym ľuďom, aj keď nemajú žiadne problémy, a aj keď sa na to tí ľudia nepýtali a ani ich to nezaujíma. Tak ako napr. vegáni alebo iphonisti, ktorí majú nutkavú potrebu najneskôr v piatej vete po začiatku rozhovoru povedať, že sú vegáni, alebo že majú iPhone. Možno sa to už klasifikovalo v psychiatrii ako nejaká duševná porucha, kto vie. Je to každopádne otravné a škodlivé.

Takže?

Takže, ani jeden z tých 200 druhov chlebov nie je výrazne zdravší ani výrazne nezdravší. Ani celozrnný chlieb. Nezdravé je prežieranie sa, monotónna alebo málo pestrá strava. To, že sa po internete pohybujú indivíduá, ktoré démonizujú chlieb za každú cenu a presadzujú svoje superpotraviny, je choroba dnešnej doby. Pri ktorej máte jedinú istotu – skôr či neskôr podľa rád takýchto exprdov skončíte v nemocnici. Prípadov je čoraz viac, a už aj lekári bijú na poplach. Chcete takto skončiť aj Vy?