V posledných rokoch sa roztrhlo vrece s výživovými poradcami. Každý, kto si prečítal knižku za 10 eur, je zrazu výživový poradca, a svetový odborník na mýtus zdravej stravy. V skutočnosti odborník na všetko od životného štýlu až po stavbu jadrovej ponorky. Ktorý trepe piate cez deviate, a snaží sa vás presvedčiť, že keď nedodržíte jeho rady, tak do pol roka zomriete na rakovinu mozgu. Čo ale vedie týchto ľudí k tomu, aby robili takéto zvrátenosti?

Na začiatok jedno vyjasnenie – tento článok sa nevenuje tomu 1% naozajstných výživových poradcov, a už vôbec nie kvalifikovaným dietológom, ktorí majú za sebou dlhoročné vzdelanie. A zároveň výsledky v podobe tisícov zdravších alebo výkonnejších ľudí. Venuje sa zvyšným 99%, ktorí sa na to len hrajú, a páchajú viac škody ako úžitku.

Čo je to výživový poradca?

Výživový poradca by mal byť človek, čo vám poradí, ako sa stravovať lepšie. Zámerne nepíšem zdravšie, lebo to nikto presne nevie, čo to vlastne je. Takýto človek by mal mať za sebou dlhoročné komplexné vzdelanie (nie len školu). A najmä dlhoročnú prax s overiteľnými výsledkami, ktorými zlepšili nejaký aspekt životov ľudí, ktorý sa dá prisúdiť lepšej výžive. Skutočnosť je však presne opačná. Sú to poväčšinou rýchlokvasení mladíci, ktorí si rýchlo niečo naštudovali. Zvyčajne kvôli svojim vlastným problémom, a teraz to zrazu hlásajú ako zázrak. A po pár rokoch zmiznú a neviete o nich absolútne nič. Takéto správanie sa však nevyhýba ani ľuďom, ktorí vydržia byť v odbore dlhé roky, a sú široko známi. A sú niekedy považovaní za špičku vo svojom odbore len preto, že už robia dlho a zarobili tým balík peňazí.

Keď sa ale spýtate na výsledky uvedené vyššie, tak začnú zahmlievať. Typickým príkladom sú indivíduá spadajúce do kategórie cukrobijcov. A úplne jednoznačným znakom, podľa ktorého ich rozpoznáte, je to, že vo svojich produktoch uvádzajú vetu v štýle “toto je iba informačný produkt, a nenahrádza rady lekára alebo odborníka”. Takýmto idiotom robíte pokusných králikov zadarmo, pretože sa týmto z toho legálne vyvliekajú a nechávajú všetku zodpovednosť na vás. A keď sa tým zničíte ako som sa zničil ja, tak je to len váš problém, nie ich – oni už majú zarobené, a vy sa trápte. Za blbosť sa platí.

Čo ale vedie tieto indivíduá k tomu, aby to robili?

Keď som sledoval niektorých z nich, tak som vždy našiel rovnakú šablónu, podľa ktorej sa z normálneho človeka stáva výživový poradca. Takíto ľudia najprv zlyhajú v nejakej oblasti, ktorú robili predtým. A namiesto toho, aby vytrvali a skúsili to znova, tak to prestanú psychicky zvládať, a objavia sa u nich prvé zdravotné problémy. Ktoré riešia ako inak – zadarmo cez vyhľadávač na internete – pretože v nich chyba určite nie je. Takto sa veľmi rýchlo dopracujú k zaručeným radám typu “mäso je zlé“, “cukor je rakovina” a “žerte iba šalát“. Väčšina z nich to začne skúšať na sebe. A keď to aj zaberie, tak ich to povzbudí, aby skúšali ďalšie bludy, a šírili to ako božiu pravdu.

Napríklad ak sú tlstí, a začnú namiesto normálnej stravy žrať 2 cézar šalátiky denne, a potom schudnú, tak to je predsa nevyvrátiteľný dôkaz a nebeské zjavenie o tom, že to funguje! A že tuky sú zlé, mäso je démon a cukor spôsobuje rozpad zemskej kôry. Tí náročnejší si kúpia najnovší americký bestseller o najnovších trendoch v “zdravej” strave za 10 eur, a po jeho prečítaní sú múdrejší ako Einstein. Následne začínajú blogovať, vystupovať, a zovšeobecňovať svoje pravdy na zvyšných 7 miliárd ľudí. A horlivo sa pritom opierajú o najnovšie štúdie, ktoré ako už viete nedokazujú absolútne nič, ale pre nich je to sväté ako Strážna veža pre jehovistov.

Má to však malý háčik

Každý sme iný. A tieto indivíduá to nemajú odskúšané na miliónoch ľudí, podložené serióznym vedeckým výskumom, ako to majú napr. lekári a dietológovia. A namiesto toho, aby riešili podstatu problému a vysporiadavali sa so svojimi komplexami, tak neustále hľadajú ďalšiu a ďalšiu barličku. Ako navonok zamaskovať svoju chorobu, prejavujúcu sa postupne v celom organizme ako bližšie nešpecifikované drobné problémy, časom prerastajúce do väčších. A samozrejme vinu hádžu na všetko iné, len nie na seba. A časom sa združujú s podobne postihnutými prípadmi na rôznych konferenciách či portáloch o zdravej strave, kde spúšťajú svoje onanistické orgie. Keď však skončia u chirurga, tak sa vám s tým už nepochvália.

A ako ich rozpoznať?

Syndróm výživového poradcu sa prejavuje rovnakými príznakmi ako pri všetkých exprdoch – absurdnými tvrdeniami o najnovšej superpotravine, prehnaným používaním cudzích slov, nedostatkom overiteľných výsledkov, neustálym opieraním sa o dogmy “autorít” (poväčšinou v štýle “americkí vedci dokázali, že…“), či neustálym zahmlievaním a útočením, keď sa začnete nebodaj vypytovať. S blbcami sa však neoplatí bojovať. Takýchto ľudí treba nechať žiť osamote. Prirodzený výber sa o nich postará sám.

Toto je teda fenomén výživových poradcov. Úbohé duše, ktoré nezvládli svoju životnú situáciu. A namiesto toho, aby sa k tomu postavili čelom a vyriešili to ako dospelé osoby, tak zdupkajú od toho ako 3-ročné dieťa. A vylievajú si svoju zlosť tým, že sa snažia diktovať ostatným, čo majú jesť. Pre niekoho diagnóza, pre niekoho úchylka. Každopádne, na takýchto ľudí si treba dávať pozor, a čím skôr ich rozpoznať. Aby ste si nezničili svoje zdravie podobne ako ja a hromada ďalších ľudí. A aby ste sa nemuseli potom dávať dlhé roky dokopy.