Každá choroba začína v hlave. A keď sa nerieši, tak sa časom táto porucha prejaví v tele ako objektívna choroba – zápaly, ekzémy, alergie, ochorenia orgánov či rakovina. Aká je však prvotná príčina všetkých chorôb? A ako je možné, že telo prestáva zrazu odolávať veciam, ktoré mu predtým celý život nerobili problémy? Prípadne začína vyrábať rôzne poruchy a havárie?

Príčinou nie sú vonkajšie faktory. Aj keď to ľudia s veľkou radosťou hádžu na všetko ostatné, len nie na seba – na zlú stravu, na toxíny, na bacily, na politikov či na Aštara Šerana. Pritom už minimálne od staroveku vieme jednu zásadnú vec, ktorú vám potvrdí každý jeden lepší lekár, ktorý v škole aspoň trochu dával pozor:

Všetky choroby vznikajú najprv v hlave

Niektorí lekári vám síce povedia, že choroba vzniká napr. preto, lebo do vás vnikol zlý vírus, ktorý spôsobil ochorenie. Alebo že infarkt spôsobil zlý cholesterol, ktorý sa vám usadil na cievach a následne sa odlepil a zatarasil cievu. V tom majú pravdu. Lebo ich úlohou nie je zisťovať príčinu, ale iba hasiť následky, prípadne tie následky čo najviac tlmiť. Z pohľadu ich vzdelania vedia, že napr. angínu vyvolá taká a taká baktéria, a majú ju liečiť antibiotikami. Prípadne že alergiu vyvolá nesprávna reakcia na alergén, ktorú musia tlmiť antihistaminikami. Toto je z ich pohľadu, aj z pohľadu poslania medicíny úplne v poriadku. To, že to označujú ako liečenie, už v poriadku nie je. Pretože väčšina liekov choroby nelieči. Iba hasí následky, tlmí príznaky, či inak pomáha organizmu, aby sa z toho dostal SÁM.

Neveríte? Tak sa skúste spýtať, ako fungujú napr. antibiotiká, zázrak 20. storočia. Angínu či hnisavý zápal mandlí neliečia. Len otrávia časť baktérií v organizme tak, aby sa oslabené telo už vedelo vyzdravieť samé. Ale samotný zápal či narušené tkanivo neliečia. Len odstránia bezprostrednú príčinu jeho vzniku, a telo sa už musí zregenerovať a opraviť SAMÉ. Svojimi vlastnými prostriedkami. Len vo veľmi extrémnych prípadoch sa používajú hormóny či iné steroidy, ktoré tento proces urýchlia. Na liečbu sa však aj tak využívajú len mechanizmy ľudského organizmu. Aj v prípade chirurgie, kde po vyrezaní vadnej časti sa už daná oblasť musí zahojiť sama. Či už s dopomocou liekov alebo bez nich.

Prečo ale lekári nepoznajú príčiny chorôb?

Keď sa spýtate lekára, prečo ste ochoreli napr. na tú angínu, tak vám povie, že ste mali oslabenú imunitu. Imunita je po slovensky odolnosť. A vaša imunita/odolnosť nevedela odolávať baktériám, a teda ste chytili napr. tú angínu. Keď sa ho však spýtate, prečo ste mali oslabenú imunitu, tak vám to povedať nevie. V horšom prípade vám vynadá, v lepšom prípade vás odkáže na imunológa. Alebo vám povie, že to mohlo byť stresom či inými príčinami. Nečakajte však, že vám povie presnú príčinu. To medicína jednoducho nerieši, lebo to nie je jej úlohou. Pýtali by ste sa napr. údržbára na to, prečo vám nejde počítač? Pravdepodobne nie. Tak nebuďte naštvaní ani na lekárov. Jednak nie je ich úlohou zisťovať prvotnú príčinu choroby, iba hasiť príznaky a následky. A zachraňovať ľudské životy. A za druhé ani nesmú robiť to, čo nie je ich úlohou. Zakazuje im to zákon. Musia presne dodržiavať oficiálne postupy, a robiť iba to, na čo majú oprávnenie. A nič viac! Takže od nich naozaj nečakajte vysvetlenie, prečo ste dostali tú a tú chorobu. Väčšinou to nevedia, a keby aj vedeli, tak vám to oficiálne nemôžu povedať, ak je to mimo osnov.

Podobne je to aj s alergológmi či onkológmi. Napriek tomu, že ich veľmi nemám rád, tak ani oni oficiálne nevedia, čo je prvotná príčina alergií, rakoviny, AIDS, či iných ochorení, ktoré sa prejavujú zblbnutou imunitou. Vedia vám len popísať ich prejavy, a celkom dobre ich tlmiť. Lebo to je ich úloha, a to majú dovolené. Liečiť to však nevedia, a ak sa vám za to aj zaručia, že vás vyliečia, tak vás pravdepodobne len ťahajú za nos. Veľakrát aj preto, lebo videli vašu otvorenú peňaženku.

Prečo teda predpisujú lieky?

Lebo to jednoducho patrí k oficiálnym postupom, ktoré musia dodržiavať. Máte alergiu či rôzne histamínové intolerancie či iné módne choroby? Musia vám predpísať antihistaminikum, ktoré stlmí príznaky na prijateľnú úroveň. Prvotnú príčinu však nevedia, a ani nemusia vedieť, lebo to nie je ich úloha. Úloha je postaviť pacienta na nohy, a čím skôr ho vrátiť do produktívneho života. A na to slúžia napríklad lieky. Resp. liečivé prípravky, pretože tak to majú správne pomenované Česi, ako označenie tabletiek a iných prípravkov, ktoré podávajú. Lieky je nesprávne ľudové označenie, ktoré bohužiaľ môžu používať, aj keď by nemali. Pretože daná tabletka chorobu nelieči, iba tlmí či inak odstraňuje jej príznaky. A preto by nemala byť označená ako liek. Skutočné lieky pravdepodobne ani neexistujú.

A čo je teda skutočnou príčinou chorôb?

Toto vás pravdepodobne šokuje, ale je to niečo, o čom hovorili už starovekí filozofi, Biblia, či to, k čomu sú celkom blízko lekári, ak v škole dávali aspoň trochu pozor. Všetky choroby totiž vznikajú v hlave. A nevznikajú tam len tak, že by nemali čo s voľným časom. Ale ako následok toho, ako reagujete na udalosti vo vás a v okolitom svete. Prvotná príčina je zahrabaná ešte o úroveň nižšie, vo vašom podvedomí, a zachvíľu sa k nej dostaneme. Učia ju dokonca všetci lepší učitelia psychológie.

Zoberme si napr. takú alergiu. Povedzme, že narazíte na lekára, ktorý má záujem o pacienta väčší ako len predpisovanie tabletiek a účtovanie výkonov, a že vám chce naozaj pomôcť. Môžete sa ho spýtať, čo je pôvodom alergie, resp. prečo ste dostali tú alergiu. To vám samozrejme nebude vedieť povedať. Ale ak je vo svojom odbore dobrý, tak vám povie, že na alergiu má vplyv duševný stav, najmä stres, prípadne aj prostredie či strava. A v tom má pravdu. Nie je to však odpoveď na otázku, čo to spôsobilo. Prečo sa napr. stresujete z niečoho, čo má väčšina planéty, snáď všetci okrem vás, totálne u prdele? Alebo keď chytíte alergiu na nejakú potravinu, tak ako je možné, že predtým ste ju celý život mohli jesť, a zrazu vám to spôsobuje opuchy či ekzémy? Na ostatných ľudí či na tú potravinu to zvaľovať nemôžete.

Skutočným dôvodom je vaša reakcia na daný podnet. Ktorú ste si vytvorili zo strachu z niečoho, aby ste sa voči tomu ubránili vo svojej mysli. A táto reakcia sa vám vryla tak hlboko do podvedomia, že už o tom ani neviete, a celé sa to vykonáva automaticky. Funguje to ako vypínač na svetlo. Príde podnet, stlačí vo vás akože spínač, a v momente sa prejaví reakcia. Stres, opuch, vysoký tlak, strach. A vy sa divíte, prečo sa zrazu všetko kazí.

Prečo však vzniká stres, aj keď vás práve nenaháňa gepard vo vašej kúpeľni, ale ste v peknej luxusnej kancelárii, stráženej ostrahou a vstupmi zabezpečenými čipovými kartami, kamerami a alarmami? Čiže v prostredí, kde máte objektívne absolútne bezpečie?

Príčinou je nízka sebahodnota

A toto vám bude trvať stráviť možno aj celé mesiace. Stresujete sa napríklad z toho, čo vám povie zákazník, lebo ste spravili prúser? Alebo že nebudete vedieť dodržať plán? A PREČO VLASTNE??? Asi sa vám zdá, že mám blbé otázky, veď to je predsa jasné… ale nie je. Aspoň nie vám, a určite nie v tomto štádiu. Stres je pôvodne pudová reakcia, ktorú sme zdedili od našich zvieracích predkov, a slúžila na záchranu života v nečakanej situácii. Lenže z nejakého dôvodu sa spúšťa aj v bezpečnom prostredí, keď vám po kancelárii nepobehujú levy či gepardy. Dôvodom je kombinácia dvoch základných vecí – nízka sebahodnota, a presvedčenia naučené v hlbokom detstve, na základe ktorých podvedome reagujeme na to, čo sa nám stáva. Pretože každý jeden psychológ vám povie, že osobnosť človeka sa formuje ako reakcia na podnety v prvých 3-4 rokoch života. Kde si dieťa na základe svojich veľmi obmedzených znalostí snaží odvodiť pomocou pozorovania okolia, prečo sa mu deje to, čo sa deje. A väčšinou je to nezmysel, ktorý sa zakorení ako podvedomé presvedčenie, podľa ktorého potom osoba v dospelosti automaticky koná, a pre ktoré podvedome hľadá potvrdenie vo svojom okolí. A keďže je to podvedomé, tak o tom vôbec nevie. A keď sa vyskytne nejaký dostatočne silný podnet, ktorý funguje ako hore uvedený spínač, a ktorý daná osoba vyhodnotí ako svoje ohrozenie, tak nasleduje reakcia. Niekedy je to stres, inokedy úzkosť, boj, či panika. Pričom k takejto reakcii vôbec nemuselo dôjsť. A časom sa môže prejaviť aj na tele.

A príklad?

Ako príklad môžem uviesť samého seba. Až donedávna som si celý život myslel, že som škaredý. Podľa žien som vraj pekný, a viacero z nich mi to aj priamo povedalo. Ja som si však celý život aj napriek tomu myslel, že som škaredý. A keď ku mne niekedy pristúpila pekná žena, tak som začal mať silnú trému – čiže podvedomý stres – a väčšinou som nevedel povedať ani súvislú vetu. Pričom iní ľudia s tým problém nemajú. A ak sú tam vzájomné sympatie, tak reagujú presne opačne. Čo ale spôsobovalo to, že som si myslel, že som bol škaredý, a že som sa hanbil a silno znervóznel zakaždým, keď bola príliš blízko mňa pekná žena? Dôvodom bolo to, čo sa stalo ešte v mojom hlbokom detstve, a čo mi veľmi dlho trvalo, kým som na to prišiel. Ako malé dieťa som bol extrémne hyperaktívny, a matka ma nemohla nechať doslova ani na sekundu bez dozoru. Lebo som hneď niekde vyliezol, alebo som niečo vyviedol. A keďže som sa nevedel správať tak, ako ona chcela (kto by to čakal od malého dieťaťa, že?), tak mi za každú vec, ktorú nechcela aby som robil, povedala, že som škaredý. Myslela tým správanie, ale to malému dieťaťu nevysvetlíte.

Musela mi to povedať snáď tisíckrát, pretože keď sa nám o 30 rokov neskôr narodil môj prvý syn, tak sa k nemu správala úplne rovnako – keď neposlúchal, tak mu hovorila, že je škaredý. A vtedy mi to doplo. To, že mi to isté hovorila v útlom detstve, snáď aj 20krát denne, spôsobilo to, že som si začal myslieť, že som škaredý. Teraz ju z toho neobviňujem, pretože robila iba to, čo najlepšie vedela. Vinníkom som bol v tomto prípade ja, pretože som si to nesprávne interpretoval. A vytvoril som si na základe toho presvedčenie, že som škaredý. A o 15 rokov neskôr, keď sa začali objavovať prvé lásky, tak sa toto presvedčenie prejavilo. Keď prišla ku mne škaredá slečna, tak som ju mal hlboko u prdele. Keď však prišla pekná slečna, či neskôr žena, tak sa spustil masívny stres. Pretože som bol presvedčený, že som škaredý, a že si ju nezaslúžim, a bolo to v rozpore s tým, čo sa dialo. Bol to prejav extrémne nízkej sebahodnoty v tejto oblasti, ktorá vyplývala z nesprávneho presvedčenia ešte z detstva. A okrem stresu to spôsobovalo aj to, že som si dlhý čas nevedel nájsť partnerku. Pravidlo bolo také silné a tak skryté, že to bolo vtedy nad moje možnosti.

Teraz to už mám našťastie za sebou. Keby som o tom nevedel, ako to celé funguje, a nevšímal si svet okolo seba, tak by som na to pravdepodobne nikdy neprišiel. Aj keby mi to povedal psychológ či iný znalec.

Niektoré veci sú totižto tak absurdné, že keď vám aj niekto povie dôvod a riešenie, tak mu proste neuveríte.

Na takejto prkotine ale vidíte, ako presvedčenia z minulosti a nízka sebahodnota ako ich následok, spôsobujú nesprávne reakcie človeka. A spolu s ďalšími podobnými reakciami, ak sú dostatočne silné a trvajú dostatočne dlho, spôsobujú všetky “zlé” veci v našom živote – choroby, nedostatok peňazí, málo priateľov, nešťastný život či rôzne tragédie. A na to ešte žiadnu tabletku nevymysleli. A pravdepodobne ani nikdy nevymyslia. Pretože to je bordel v hlave, ktorý sme si vyrobili sami, a ktorí si musíme aj sami odstrániť. Prípadne s pomocou špecialistov, ktorí nás k tomu navedú. Nemôžete však očakávať, že to za vás spraví niekto iný, a už nie že to spraví zázračná tabletka. Je to jedna z veľmi mála vecí v živote, ktorú si musíme poctivo sami odmakať, ak sa chceme dostať “do normálu”. A nie je vždy ľahká.

Výsledky však stoja za to – menej chorôb, viac peňazí, zmysluplnejšie vzťahy, či optimistickejší pohľad na život. Možno je to pre vás až príliš jednoduché, ale je to tak. Máte málo peňazí? Možno je za tým presvedčenie, že si to nezaslúžim – lebo mi mama odmietla dať keksík, keď som neposlúchal. Máte stres? Možno je za tým presvedčenie, že keď to nespravím, tak príde trest – lebo vás učiteľka na základnej škole trestala zlou známkou za nesplnenú domácu úlohu či pre ňu nevhodné správanie. A potvrdzoval vám to váš zamestnávateľ, keď ste nedostali odmeny, lebo ste nespravili nejakú úlohu. Ste unavení, alebo otáľate s riešením problémov? Možno je za tým presvedčenie, že keď príde úspech, tak ma potrestajú. Lebo ako 2-ročné dieťa ste vyliezli u babky na sporák (z pohľadu dieťaťa úspech a vrcholný výkon), a dostali ste na zadok, aby ste to už nikdy nerobili. A keď ste sa neskôr v škole kreatívne prejavili a dali zo seba to najlepšie v dielni či na výtvarnom umení, ale nebolo to podľa predstavy učiteľa, tak ste si to len podvedome potvrdili a ešte hlbšie zakorenili. A takýchto presvedčení máte určite veľa. Nie niekoľko, ale VEĽMI VEĽA. Nie desiatky, ale stovky až tisícky. Počas svojho života ste mali dostatočne dlhý čas, aby ste ten bordel na seba postupne nabalili.

Čo ale s tým?

Riešenie je veľmi jednoduché, aj keď občas vyžaduje trochu tvrdšiu duševnú prácu. Tieto presvedčenia z minulosti potrebujete identifikovať, a zistiť, kedy a prečo ste si ich vytvorili. Vo väčšine prípadov to bolo v útlom detstve, alebo v prvých rokoch života. A bolo to kvôli tomu, aby ste prežili, alebo aby ste zapadli do prostredia, kam ste sa chceli narodiť. Teraz pri každom takomto presvedčení potrebujete vyhodnotiť, či vám to ešte stále prospieva, alebo nie. A ak neprospieva, tak sa ho potrebujete zbaviť. Konkrétna technika je relatívne jednoduchá, ale budem sa jej venovať niekedy inokedy v ďalšom článku. Lebo tento článok je len o prvých dvoch krokoch k uzdraveniu: uvedomení si, že za všetko môžeme len my sami, a že sú za tým presvedčenia vytvorené ešte v detstve, na základe nesprávnej interpretácie toho, čo sa okolo nás deje. A že prvotná príčina všetkých chorôb sme vlastne my sami. Žiadna nezdravá strava či diéta, ale vaše presvedčenia.

Skúste nad tým porozmýšľať, a prípadne si spíšte, čo vás najviac stresuje. Prípadne čoho sa bojíte, či iná vec, ktorá vás trápi. A postupne sa pýtajte “prečo?”, dokým nedôjdete ku podstate problému. Vo všetkých prípadoch to bude presvedčenie, že nie sme dosť dobrí. Alebo nejaká iná variácia nízkej sebahodnoty. A keď už nepriateľa poznáte, tak proti nemu viete bojovať. A s dobrým arzenálom ho aj veľmi rýchlo odstrániť. Ale tomu sa budeme venovať naozaj už v inom článku.

Toto je teda prvotná príčina všetkých chorôb. Nečakajte, že vám to niekto z lekárov povie – nie je to ich úloha, nemajú na to čas a poväčšinou ani oprávnenie, a poniektorí ani záujem. Pretože ich úlohou je riešiť havarijné stavy organizmu, a odstraňovať príznaky. A vašou úlohou je dôjsť na koreň problému, a čo je nepotrebné, tak to zo svojej mysle odstrániť. Takto sa dajú vyliečiť aj “nevyliečiteľné” choroby ako alergie či rakovina. Vyžadujú však veľmi tvrdú prácu. A samozrejme aj asistenciu príslušného lekára, aby riešil, keď to s vami pôjde do tuhého, či aby tlmil príznaky, ak to už nezvládate. Nezatracujte preto lekárov. Majú svoju úlohu v liečení chorôb, ktorá je v tomto prípade nezastupiteľná, a ktorú nikto iný ani nemôže nahradiť. Prvotná príčina však čaká len na vás, a musíte si ju vyriešiť len vy sami. A v tom vám pomôže buď Boh, alebo psychológ či iný špecialista. Pretože ak ste to ešte nikdy nerobili, tak to bude pre vás samotných nad vaše schopnosti.