Dnes je už pomaly bežné, že je niekto každú chvíľu chorý. Máme tu chrípkovú sezónu, vraj toxické prostredie, a na každom rohu číha nejaký bacil. A nebodaj aby vás neofúklo, lebo to dostanete všetko od bolesti krížov po zápal nosových dutín. V čom je ale jadro problému? Budete prekvapení, ale strava, prostredie ani imunita to nie sú.

Naši lekári vám síce povedia, že problém je vaša slabá imunita. Lebo je to z ich pohľadu pravda. A pretože viac riešiť nemusia. Nevedia, a ani nemajú pátrať po tom, prečo ste ešte pred pár rokmi mali dobrú imunitu, a teraz to ide s vami dolu vodou. Lebo to nie je ich úlohou. Ich úlohou je dostať vás z chrípky, angíny či zápalu pľúc, aby ste mohli pracovať ďalej.

Viete ale, čo je to imunita?

Toto slovo pochádza z latinčiny, a je viac než žiadúce, aby ste vedeli, čo znamená v slovenčine. Lebo máme na to presný výraz, ktorý vám lepšie pomôže pochopiť jeho podstatu. Len nikomu sa nechce zvyčajne siahnuť po latinskom slovníku. Imunita v preklade do slovenčiny doslovne znamená ODOLNOSŤ. Čiže slabá imunita znamená v našom rodnom jazyku slabá odolnosť. A od tohto sa odrazíme ďalej.

Od čoho závisí imunita?

Oficiálna verzia je tá, že ju znižuje stres, prípadne toxické prostredie. Keďže ale predpokladám, že nikomu z vás nevyviera na dvorčeku rádioaktívna studnička, tak sa budeme zaoberať iba tou prvou možnosťou. Stres je pudová reakcia, ktorá nám ešte v dobe kamennej slúžila na záchranu svojho života pred nebezpečenstvom. A pretože predpokladám, že vás práve nenaháňajú 2 fúriky nadržaných plešatých opíc vo Ferrari, tak nie je pre čo sa stresovať. Ako to?

Keď začnete pátrať po tom, prečo vzniká stres, tak dôjdete k rôznym úsmevným teóriám. Psychológia v tom má však úplne jasno. Stres vzniká Vašou nesprávnou reakciou na konkrétny podnet. Zámerne píšem Vašou a aj nesprávnou, pretože toto je podstata problému. Iní ľudia na ten istý podnet nereagujú vôbec. Alebo reagujú, ale správnejšie – napr. majú to úplne v prdeli, alebo sa na tom len zasmejú. A ich imunita je silnejšia ako vaša.

Príklad zo života

Pozrime sa teraz na praktický príklad zo života, ako to celé vzniká. Povedzme, že ste zodpovední za vybavovanie objednávok. Pošlete zákazníkovi omylom pokazený tovar. Napr. ste obchod s ovocím, a omylom pošlete zákazníkovi zhnité ovocie. Dôjdete na to až vtedy, keď sa zákazník sťažuje. A ak sú na to naviazané vaše odmeny, a ledva stíhate splácať hypotéku, tak je problém na streche. Váš problém, nie zákazníkov. Pretože niekde hlboko v podvedomí máte zakódované presvedčenie, ktoré môže byť napr. niečo ako “keď to pokazím, tak ma potrestajú”. A ak sa stres opakuje až príliš často, tak vaša imunita ide do kytek.

Kde ale to presvedčenie vzniklo?

Väčšina našich presvedčení sa vytvára v prvých 3-4 rokoch života. Čiže presne v tom období, keď sa formuje naša osobnosť, ktorou budeme po celý zvyšok života. Ak teda na to nedôjdeme a nezmeníme to. Presvedčenia vznikajú dosť komickým spôsobom. Malé deti v prvých rokoch života sa učia všetko pozorovaním a opakovaním od ostatných. Pričom si nič nevyberajú, ale jednoducho opakujú všetko, čo okolo seba vidia. Aj keď si to nie vždy vedia ich rodičia pripustiť… Podstatné však je to, že dieťa po narodení nevie absolútne nič o tomto svete, a na základe svojich veľmi obmedzených pozorovaní sa snaží odvodiť si, ako to tu funguje. A keď sa nejaký podnet opakuje viackrát, tak to začína preberať ako pravidlo, ktorému najskôr uverí. A neskôr sa mu tak hlboko zakorení v jeho podvedomí, že aj v dospelosti ovplyvňuje všetky rozhodnutia daného človeka. A zvyčajne o tom vôbec nevie, dokým ho život neprinúti to riešiť.

Začalo to v útlom detstve…

Hore uvedené presvedčenie mohlo vzniknúť napr. tak, že keď malo dieťa povedzme 2 roky, tak opakovane niečo pokazilo. Rozbilo vázu, rozmontovalo otcove drahé hodinky, pokazilo CD prehrávač, rozbilo okno… A vždy za to dostalo trest od rodičov, ktorí to samozrejme museli zaplatiť. Nechajme teraz stranou polemizovanie o morálke – jeho rodičia robili pravdepodobne to najlepšie, čo vedeli. A keďže vedeli len to, že za nesprávne veci má nasledovať trest, lebo sa to naučili od svojich rodičov, tak dieťa potrestali – vyhrešili ho, zobrali mu hračku, prípadne dali na zadok. Z pohľadu svojich vedomostí reagovali správne, nech to teraz znie akokoľvek. Ten, kto v tomto prípade reagoval nesprávne, bolo dieťa. Nevedelo o tom, a jednoducho urobilo to, čo aj predtým s inými podnetmi – zapamätalo si to ako pravidlo, ktoré je potrebné dodržiavať pre prežitie.

…a pokračovalo celý život

Roky pribúdali, a dieťa si podvedome potvrdzovalo svoje presvedčenie vždy, keď sa stalo niečo podobné. Spravilo chybu v diktáte – pani učiteľka ho potrestala zlou známkou. Neupratalo si doma izbu – rodičia ho potrestali zákazom ísť von. Povedal kamarátom niečo, čo sa im nepáčilo – potrestali ho tým, že sa s ním nebavili. Neskôr nesplnilo v práci normu do bodky – a zamestnávateľ ho potrestal znížením odmien. Stále to isté presvedčenie, len dlhými rokmi stále viac a viac utvrdzované. Tak silno, že pri ďalšom podnete už daný neborák absolútne netuší, že sa to deje, a reaguje STRESOM. A po čase to preberie ako normu. Veď sme dnes predsa všetci vystresovaní, no nie?

Problémom v tomto prípade je však zlé presvedčenie, a následná automatická reakcia. A pokus tlmiť automatickú reakciu bez toho, aby sme vedeli jej príčinu. A následné bičovanie sa za to, prečo je svet taký zlý… Pričom k tejto situácii vôbec nemuselo prísť.

A ako z toho von?

Prvým krokom je identifikovať svoje presvedčenie. Vždy, keď sa stresujete, tak si spíšte na papier, prečo sa stresujete. Napr. “zákazník sa bude sťažovať na úradoch, a ja za to dostanem strhnuté z výplaty”. Alebo “keď toto spravím, tak sa spustí frmol”. Následne si to skúste prepísať do formy “ak sa stane XXXX, tak bude nasledovať YYYY”. Čiže v tom prípade to prepíšete napr. do formy “ak sa zákazník bude sťažovať na úradoch, tak to ja dostanem strhnuté z výplaty”. Pretože je to pravidlo, ktoré sa môže, ale NEMUSÍ naozaj stať. A keď to takto zoberiete, tak si otvoríte cestu k oslobodeniu.

Druhým krokom je zovšeobecniť si toto pravidlo. Tak, aby prípadne pokrývalo aj iné, podobné situácie, ktoré vás tiež stresujú. V tomto prípade to môžeme zovšeobecniť napr. do pravidla “keď spravím niečo zlé, tak ma potrestajú”. Prípadne do nejakého iného, ktoré sami v danej chvíli uznáte za vhodnejšie.

Tretím krokom je uvedomiť si, kedy všade v minulosti sa nám to stalo. Treba si uvedomiť všetky výskyty, ideálne až po ranné detstvo, alebo až pokiaľ vás pustí pamäť. Tu budete prekvapení, že si zrazu začnete spomínať na rôzne malichernosti, ktoré sa vám stali povedzme pred 20 rokmi. Môžte sa nad nimi v kľude zasmiať, pomáha to. Ale nezatracujte ich, pretože to sú všetky situácie, v ktorých ste si toto presvedčenie utvrdili až na úroveň betónu. A je to nevyhnutné pre ďalší krok, v ktorom príde už konečne úľava.

V poslednom kroku si uvedomte jednu z najzásadnejších vecí v živote:

NIČ ZLÉ SA NESTALO, udialo sa to pre nás, a všetko vždy nakoniec dobre dopadlo.

A s týmto názorom si prejdite všetky výskyty tých “zlých” udalostí v predchádzajúcom bode. Boli naozaj také zlé? A ak aj áno, tak to aj z vášho terajšieho hľadiska bola katastrofa? Alebo iba lekcia, ktorú ste potrebovali, aby ste v danej situácii prežili? A najmä ktorú už v tejto chvíli absolútne nepotrebujete?

Pouvažujte o tom

Pravdepodobne sa vám práve otvoril nový svet a nové možnosti. A pôvodne zlá situácia zrazu nevyzerá tak černě. Veľakrát sa na tom aj nasmejete. Že ste dostali od kamaráta päsťou do nosa, lebo ste mu zobrali autíčko na pieskovisku? Čo bola vtedy tragédia, je teraz komédia 🙂 A okrem zlepšenej nálady zistíte, že celý čas vlastne o nič nešlo. A v tom momente vám neskutočne odľahne.

Zbavte sa toho nadobro

A keď už toto viete, tak sa môžete vrátiť k onej stresujúcej situácii. A využiť okrem iného aj to, že väčšina vypredstavovaných scenárov sa nikdy nestane. Ak sa vrátite napr. k tej našej stresujúcej situácii so zákazníkom, tak vás už pravdepodobne nebude toľko stresovať. Prípadne aj vôbec. A to, že sa zákazník sťažuje, neznamená, že vás povláči po úradoch a prídete o odmeny. Stačí sa zákazníkovi ospravedlniť, situáciu napraviť, a všetko bude opäť v poriadku. Vaša hypotéka je zachránená, a zákazník má to, čo chcel. Možno to nebolo ideálne, ale nikto o nič neprišiel. Ani zákazník o svoje objednané ovocie, a ani vy o svoje nervy. Stačilo sa iba trochu sledovať, a po krátkom cvičení správne zareagovať. Žiaden stres, žiaden problém. S bonusom pre vás – práve ste sa naučili, prečo ste predtým v podobných situáciách takto reagovali. A že je to nepotrebná vec, ktorá vám už neslúžila, a preto ste sa jej zbavili.

Nakoniec všetko dobré

Takto teda vzniká stres, ktorý prudko znižuje našu imunitu, resp. odolnosť. A to nielen voči tým zlým zlým bacilom, ale aj našu psychickú odolnosť. Pretože len naozaj nezlomný človek dokáže úplne vyzdravieť. A najmä byť odolný tak, aby sa na neho už nič nenalepilo. Dokým teda neotvorí brány svojím stresom pre niečo ďalšie 🙂

Pomohlo vám cvičenie v tomto článku? Podeľte sa o svoje úspechy do komentárov nižšie. Určite tým pomôžete aj ostatným 😉