Snáď každý jeden z nás sa podceňuje. A tým sa pripravuje nielen o peniaze, ale aj o hromadu príležitostí a zážitkov zo života. Čím to ale je, že niektorí sa podceňujete viac, a niektorí menej? A ako z toho von?

Podceňovanie sa vzniká ako každá jedna porucha – nesprávnym pochopením situácií, ktoré sa nám prihodili ešte v útlom detstve, a vyvodením si podvedomých pravidiel, podľa ktorých sa teraz v dospelosti správate. Pričom keď vznikali, tak mali svoje opodstatnenie, ale teraz vám už takmer naisto neslúžia. A preto sa ich potrebujete zbaviť.

V článku o slabej imunite som popísal proces vzniku takýchto presvedčení. Odporúčam vám si ho najprv prečítať, aby ste vedeli, ako to celé vzniká. A najmä ako to vo vašom konkrétnom prípade rozpoznať, a začať sa toho zbavovať.

V skratke, je za tým presvedčenie, ktoré sme nadobudli niekedy počas prvých 3-4 rokov života, keď sa tvoril základ našej osobnosti. A ktoré sa nám pomocou nesprávnej interpretácie následných udalostí v živote tak silno vrylo do našej osobnosti, že ho už beriete ako svoju súčasť. Súčasť, ktorou sa zbytočne ochudobňujete o to, čo vám patrí. Pretože sa úplne zbytočne podceňujete.

A aké je to presvedčenie?

Takmer naisto to bude toto jedno presvedčenie, ktoré má snáď každý z nás, ak sa práve netopí v miliardách. A to presvedčenie je:

Nie som dosť dobrý. / Nie som dosť dobrá.

Trafil som klinec po hlavičke, že? 🙂 Viem to však nie preto, že by som bol nejaké zázračné dieťa. Ale preto, lebo to poznám z vlastnej skúsenosti. A hlavne sa mi podarilo úspešne sa zbaviť veľkej väčšiny jeho rôznych variantov. Ktorých všetci máme stovky až tisícky. Takže sme v tom všetci spolu, ale tentokrát sa nestretneme na infekčnom 🙂 Pretože si teraz ideme povedať, ako sa toho zbaviť.

Základom je zistiť, čo je prvotnou príčinou

A následne si uvedomiť, že tá prvotná príčina je len blud, ktorý sme si vytvorili my z nesprávneho pochopenia nejakej situácie. A práve preto sa teraz podceňujete. Skúste si teraz spolu so mnou nasimulovať situáciu, že chcete zvýšiť plat na dvojnásobok. A zapíšte si hneď prvú vec, ktorá vás pri tom napadla, prečo to akože “nejde”. Pretože od nej sa postupne dostaneme ku zdroju.

Mohlo vás napr. napadnúť niečo takéto:

• “nemám skúsenosti”
• “som príliš mladá”
• “toľko veľa mi šéf určite nedá”
• “v našej firme to funguje inak”

Podstatné je zapísať si prvé, čo vás napadlo, keď som vám povedal, že si máte predstaviť, že chcete zvýšiť plat. Nech to znie akokoľvek absurdne. Pretože vaše slová sú v tomto prípade presne to, čo potrebujeme. A hovoria presne o tom, ako sa podceňujete. Len o tom ešte neviete.

Druhým krokom je prepísať si to na podmienku typu “ak sa stane XXXX, tak sa stane YYYY”. A v tomto prípade za tú podmienku pridáte to zdôvodnenie, ktoré ste si predchvíľou zapísali.

V tomto našom prípade to môžeme prepísať napr. na podmienku “ak si vypýtam dvojnásobný plat, tak mi ho šéf nedá – pretože nemám skúsenosti”. Alebo “ak si vypýtam dvojnásobný plat, tak mi ho šéf nedá – pretože som príliš mladá”. A následne môžete pristúpiť k tretiemu kroku.

Tretí krok spočíva v tom, že sa zahráte na 3-ročné dieťa, a budete sa dokolečka pýtať “Ale prečo?” na svoje vlastné odpovede. Až dokým neprídete ku koreňu veci. Čiže v hore uvedenej vete začnete napr. tým zdôvodnením “pretože nemám skúsenosti”. A spýtate sa “Ale prečo?”. A to čo vás napadne ako prvé si zapíšte – a na túto odpoveď sa znova spýtajte ako malé dieťa – “Ale prečo?”

Začnete napríklad s tým “pretože nemám skúsenosti”:

• Ale prečo nemám skúsenosti?
• Pretože som na nízkej pozícii.
• Ale prečo som na nízkej pozícii?
• Pretože ma šéf ešte nepovýšil.
• Ale prečo ma šéf ešte nepovýšil?
• Pretože som si to ešte nezaslúžila.
• Ale prečo som si to nezaslúžila?
• Pretože NIE SOM DOSŤ DOBRÁ.

A takmer v každom takomto rozhovore dôjdete k tomu, že na konci poviete “pretože nie som dosť dobrá”. Je to ale pravda?

Ani náhodou.

Každý môže pýtať za svoje služby, koľko len chce. A ak má vyriešené veci vo svojom živote, tak to zvyčajne aj dostane. Zdá sa vám to pritiahnuté za vlasy? Aj mne sa zdalo, dokým som to nezačal riešiť. Pretože až dovtedy neviete, o čo prichádzate, keď sa podceňujete.

Ako príklad sa pozrite na spevákov či futbalistov. Robia to, čo dokáže každý jeden človek po niekoľkých rokoch až desaťročiach práce. Bežní speváci a futbalisti si musia privyrábať niečím iným, aby vôbec prežili. Špičkoví speváci a futbalisti sa však topia v miliónoch. Pritom rozdiel medzi priemerným a špičkovým hráčom/spevákom však nie je tisíckrát vyšší. Je iba minimálny. Futbalista ako Ronaldo, ktorý zarobí desiatky miliónov, sa nenabehá po trávniku desiatky-krát viac ako priemerný slovenský futbalista, ktorý je rád, ak zarobí vôbec aspoň 100 tisíc ročne. Nabehá sa možno 2-krát viac. Ak vôbec. Má však vyriešenú svoju vnútornú hodnotu. Keď postavíte vedľa seba Ronalda a slovenského futbalistu, tak z Ronalda bude sršať neskutočné sebavedomie. Z nášho futbalistu ostych. Pritom ani jeden z nich nie je ani lepší, ani horší. Zarábajú však nepomerne inak.

Je pravda, že na pozadí veci fungujú inak, a jeden z nich má za sebou marketingovú mašinériu, a druhý akurát tak miestneho sponzora. To je však nepodstatné. Pretože keby ste ponúkli 100 miliónov ročne hociktorému nášmu futbalistovi, tak by vás vysmial. A poslal na psychiatriu. Pretože si myslí, že je menej, a že nie je toho hoden. Aj keď je to len jeho názor.

Rovnako sa zachováte aj vy

Keby k vám prišiel šéf a oznámil vám, že vám zvyšuje plat 10-násobne. Pred kamarátmi by ste povedali, že by ste to okamžite brali. Ale viete ako by ste sa naozaj zachovali zoči-voči tejto situácii? Po úvodnom očarení by ste začali hľadať dôvody, prečo sa tak stalo. A začali by ste to spochybňovať. Začali by ste sa radiť s kamarátmi, čo za tým môže byť. Až by vám to bolo také podozrivé, že by ste to nakoniec odmietli. Nie preto, že váš šéf by mal niečo nekalé za ľubom. Ale jednoducho preto, lebo ste niekde hlboko vo vnútri presvedčení, že si to nezaslúžite. A toto sú iba prejavy toho, že sa podceňujete. Aj keď v tomto svete neexistujú pravidlá na to, či si to zaslúžite alebo nie. Už nemáme socializmus a zásluhy. Máme voľný trh. Vrátane toho pracovného.

Kde sa však nabralo to prvotné presvedčenie?

Ako som už písal, tak niekde v detstve. Stačilo, že ste opakovane neposlúchali rodičov, a liezli ste kam ste nemali, alebo ste chytali čo ste nemali. A keď vašim rodičom pretiekla trpezlivosť (kto nie je vinný, nech hodí kameňom), tak vám jednoducho vynadali, že ste zlí, a ešte vás aj potrestali. A stačilo len zopár opakovaní takéhoto scenára, a už ste si to odvodili ako pravidlo. Pretože tak fungujú všetky malé deti.

V nasledujúcich rokoch ste v okolitom svete hľadali potvrdenie tohto pravidla. V udalostiach, ktoré sa vám stávali. Dala vám učiteľka zlú známku, aj keď ste sa snažili? Bez ohľadu na objektívnosť situácie, to vaše podvedomie zobralo ako potvrdenie situácie “nie som dosť dobrá”. Nepáčili ste sa spolužiakovi/spolužiačke na strednej škole? Zasa ste si len podvedome potvrdili, že nie ste dosť dobrá. Nedostali ste vreckové od rodičov, aj keď ho všetci ostatní v triede mali? Možno rodičia nemali peniaze nazvyš – ale vy ste si tým znova utvrdili svoju dogmu “nie som dosť dobrá”. A hádajte, čo sa stalo, keď vás neprijali na prvom pohovore do zamestnania? A sme presne pri tom, prečo sa podceňujete.

A takéto presvedčenie sa vlečie veľakrát aj celý život takmer v každom z nás. Pritom skutočnosť je presne opačná. Pretože nikto na tomto svete nenapísal, že konkrétne VY, Annamária Chocholúšiková, nie ste dosť dobrá. To ste si len vy vytvorili v útlom detstve ako nesprávne vysvetlenie si toho, čo sa deje. A na základe toho sa úplne, ale úplne zbytočne podceňujete. Čo vám zabraňuje naplno si užívať život.

A chcete sa len kvôli tomu zožierať?

Dnes tu máme kapitalizmus. A keď sa naučíte, ako funguje pracovný trh, hodnota práce, ponuka a dopyt, tak zistíte niečo skvelé. Že neexistuje žiadny limit pre to, koľko si môžete pýtať za svoje výrobky či služby. A jediný limit je vaše presvedčenie, že nie som dosť dobrá. A aj keď vám niekto bude chcieť zaplatiť viac, pretože je s vašim výkonom nadmieru spokojný, tak to nezoberiete. Bude sa vám to zdať divné. Nemorálne. Nezaslúžené. Neetické. A ešte sa za to budete možno aj obviňovať. A viete prečo? Pretože máte hlboko zakorenené stále to isté presvedčenie. NIE SOM DOSŤ DOBRÁ.

Ale ste.

A čím skôr si takéto situácie začnete uvedomovať, tým skôr sa zbavíte tohto presvedčenia. Nehovorím, že dostanete hneď dvojnásobný plat, ale kto vie? 🙂 Bude to pravdepodobne dlhodobejší proces, pretože je to jedno z najhlbších presvedčení, ktoré v sebe máme. Dokonca aj ja, ale oveľa, oveľa slabšie, ako to bolo pred niekoľkými rokmi. Preto aj presne viem, ako sa teraz cítite. A ako sa toho postupne zbaviť. Pretože keď objavíte svoju skutočnú hodnotu, a nebudete sa za ňu hanbiť, tak sa začnú diať magické veci. A už nikdy viac nebudete chcieť byť tým, kým ste teraz. Pretože vám “zrazu” začne vychádzať viac vecí. Začnú sa diať “náhody”. V tom lepšom slova zmysle. A hlavne budete viac sami sebou. A to je hodnota, ktorú oceníte len vtedy, keď ju naozaj zažijete 🙂