Lety na Mars sú hitom dnešných dní. Americkí miliardári a kozmické agentúry sa pretekajú o to, kto tam bude prvý. Na prvý pohľad vzrušujúci súboj, na druhý však už nie až tak ružový. A po troche uvažovania zistíte aj vy, prečo by ste nechceli letieť na Mars.

Pred nejakým časom som čítal článok od Davida Kirša o tom, prečo nechce letieť na Mars. A nebolo to o tom, že by patril medzi staré železo, ktoré sa za každú cenu bráni pokroku. Práve naopak. Bolo za tým niečo úplne iné.

Pokrok na obzore

Lety na Mars sľubujú veľa. Urýchlenie kozmického výskumu, možnosť cestovania na iné planéty, či viac miesta pre ľudstvo. A práve ten posledný bod nie je úplne v poriadku. Aj keď sa vám zdá, že v poriadku nie som ja. Ale som. A vysvetlím, prečo.

Na čo preboha potrebujeme viac miesta na život? Na tejto planéte ho máme dostatok. Neveríte? Skúsime jednoduchú matematiku. Na svete máme približne 7 miliárd ľudí. Rozloha Slovenska je približne 49 tisíc kilometrov štvorcových. A čo keby sme ich teraz všetkých natlačili sem, na to naše malé Slovensko? Išlo by to vôbec?

Máme teda 49 tisíc kilometrov štvorcových. Jeden kilometer štvorcový je 1 milión metrov štvorcových. Čiže 49 tisíc kilometrov štvorcových je po prepočte na metre štvorcové koľko? 49 miliárd metrov štvorcových. Na svete máme 7 miliárd ľudí. Keď teda predelíme rozlohu Slovenska počtom ľudí na svete, tak nám vyjde 7 metrov štvorcových na osobu. Čakali ste viac? Aj ja. Čísla však neklamú.

Myslíte si ešte stále, že tu máme málo miesta?

Keď by sme relatívne v pohode vedeli zmestiť všetkých aj sem na Slovensko? Jasné, máme vo svete aj hory, púšte a polárne oblasti. Ale tých nie je zasa až tak veľa. Máme ale ja paneláky a mrakodrapy, kde vieme ľudí navrstviť až do 50 poschodí. Preto tu na Zemi máme dosť miesta.

Problém je však v tom, ako sa k Zemi správame

Kvôli dnešným vymoženostiam musíme stále viac a viac ničiť prírodu. Presne ten istý systém, ktorý sa stará, aby nám vyrábal kyslík, čistil vodu a vzduch. A to celé úplne bez našej námahy. Chceme však nový mobil, prípadne aj nové auto a nový dom, ideálne každý rok a hneď 5x. A čo spravia výrobcovia? Vyrobia. Chcete 10x viac? Máte peniaze? Vyrobíme. Čo však vyzerá ako zvyšovanie životného štandardu, je pomalým krokom do záhuby.

To by nebol problém, keby to šlo ruka v ruke so zlepšovaním technológií

Suroviny však dobývame podobným spôsobom ako v praveku, len vďaka strojom rýchlejšie. A čo potrebujeme na to, aby sme ich rýchlo nevyčerpali? Potrebujeme ich recyklovať. Čiže spracovať a znova zaradiť do životného cyklu. A tu nastáva koreň úrazu. Recyklovať nevieme. Teda aspoň nie poriadne. Vieme to robiť rovnako ako pred 100 rokmi – ručne. Boli by ste prekvapení, ale nielen u nás, ale aj na Západe sa väčšina odpadu recykluje ručne. A nerecykluje sa všetko, ale iba to, čo ide recyklovať ľahko – plastové fľaše, veľké kusy kartónu, prípadne železo. Všetko ostatné sa buď spáli alebo zakope.

Keď triedite sáčky z potravín medzi plasty, tak je to zbytočné – ide to medzi ostatný odpad. Takisto všelijaké menšie kusy papiera či železa. O elektronike nehovoriac – tá, ak nie je správne zaradená medzi elektronický odpad, tak sa nerecykluje vôbec. Aj keď sa v nej nachádza najviac najvzácnejších prvkov, pre ktoré sa najviac devastuje životné prostredie. A ktoré sa kvôli tomuto musia ťažiť v Afrike či Číne, kde si hlavu s ekológiou až tak nerobia.

Sú na tom západné krajiny lepšie?

Na papieri áno, v realite nie. Minule som čítal článok v jedných hlavných slovenských novinách o tom, akí pokrokoví sú Švédi. Vraj recyklujú až 97% odpadu. To číslo sa mi na dnešný stav technológií hneď nezdalo, a teda čítal som ďalej. A viete, vďaka čomu dosahujú také vysoké číslo? Pretože spaľovanie odpadu preklasifikovali na recykláciu. A dostali na to výnimku od EÚ, lebo inak by boli za to obrovské pokuty. Je to ale normálne? Ani náhodou. Zachádza to až do takých absurdností, že dovážajú odpad z okolitých severských krajín. Kde je jeho spaľovanie zakázané, aby ho tu “ekologicky zlikvidovali”. A ešte sa chvália výhodami, ako im poklesli náklady na vykurovanie, pretože teplo z tohto sa dá použiť namiesto klasiky. Je to ale choré.

Dobre, ale ako to súvisí s letmi na Mars?

Súvisí to tak, že sa nesprávame s úctou k planéte, na ktorej žijeme. A namiesto vyriešenia problému hľadáme útek na ostatné planéty. Neriešime to, že za prehnaným konzumom je len nešťastnosť duší, ktoré si tým robia radosť – čiže maskujú svoje neustále nešťastie útekom od problémov. Ale my, pokroková civilizácia 21. storočia, plánujeme ľudí v tomto podporovať, a planétu vydrancovať, ako sa len dá. A dúfame, že sa nám dovtedy podarí kolonizovať ďalšie planéty, kde s týmto nezmyslom môžeme pokračovať.

Bol by som veľmi zvedavý, prečo miliardári ako Elon Musk či Jeff Bezos neriešia problémy sveta. A namiesto toho podporujú súčasný stav. To už tak veľmi zlyhala ich dôvera v ľudstvo a v lepšie zajtrajšky? Fakt lámu palicu nad ľuďmi, pretože už nemajú ani štipku nádeje, že by to vedeli otočiť a zlepšiť? Napr. investovaním do ekologickejších technológií. Či vzdelávaním ľudí na to, aby riešili svoje problémy, a neutápali sa v kupovaní kadejakých somarín? Ak niekto máte odpovede na tieto otázky, tak budem za ne vďačný. Dovtedy o tom môžeme iba nekonečne špekulovať.

Máme teda letieť na Mars?

Podľa môjho názoru, založeného na faktoch vyššie, určite nie. Máme zostať tu na Zemi a riešiť problémy, ktoré nám život prináša. Máme málo surovín? Vymyslime technológiu, ako ich lepšie recyklovať alebo využívať. Máme špinavé prostredie? Nájdime spôsob, ako to robiť lepšie. Zaujímavé, že pred 20-30 rokmi to nebol problém. Dnes sa všetky hlavné otázky ľudstva riešia útekom.

Zostaňte teda na Zemi. Máme tu kopec problémov, ktoré nám dávajú šancu byť lepšími. A čím väčšie problémy spoločne vyriešime, tým viac to prispeje k nášmu rozvoju. Problémy sú totiž jediná príležitosť k rastu. Chcete teda aj naďalej pred nimi utekať na Mars?