Stravu nemôžete viniť za nič

Obviňujem ťa, slanina, za nesprávne parkovanieStravu dnes obviňujeme za kadečo. Za obezitu, za choroby, a asi aj za to, že vôbec je. Máme ju však viniť za to, čo sa nám deje? Aj keď sa to niečo deje po zjedení konkrétnej potraviny?

Asi vás hneď na úvod nepoteším, ale stravu za nič viniť nemôžete. Jednoducho preto, lebo vám to nepomôže. Pomôže vám však pochopenie, prečo sa tak deje. Preto sa na to teraz pozrieme.

Všeobecný názor je taký, že strava môže liečiť aj zabíjať. Keď si dáte niečo, čo vám škodí, tak by ste to nemali už jesť. Aspoň dočasne, dokým sa problém nevyrieši. Potiaľto s tým asi všetci súhlasíme.

Prečo však ľudia vinia stravu za svoje choroby?

Ľudia s obezitou vinia zlú stravu za svoju nadváhu. Ľudia s cukrovkou vinia cukor za svoj stav. A ľudia s alergiou vinia niektoré potraviny za to, že im spôsobujú záchvaty.

Aj ja som taký bol. Až dokým som to nepochopil lepšie. A ak to teraz takto chápete aj vy, tak to nie je zlé. Len ste trafili trošku mimo cieľa. A po malej zmene smeru zasiahnete do čierneho.

Objektívny dôvod

Strava z čisto objektívneho pohľadu v našom tele spôsobuje to, že sa spustia alebo nespustia nejaké chemické reakcie. Ktoré nás v konečnom dôsledku buď udržujú pri živote, alebo nám nejakým spôsobom škodia. Čím to ale je, že niektoré potraviny niektorým ľuďom škodia, a iným nerobia nič? Alebo ešte osobnejšia otázka – ako to, že niečo, čo vám predtým nespôsobovalo problémy, vám ich zrazu spôsobuje?

Každý sme iný. A to je veľmi veľká pravda. Každé telo však funguje na základe rovnakých princípov.

Prečo potom niektoré telá reagujú na to isté tak, a niektoré inak?

Pretože majú iný riadiaci systém. Našu myseľ. A najmä našu jedinečnú osobnosť, ktorá sa okrem iného formuje skúsenosťami a presvedčeniami už v útlom veku. A občas aj v dospelosti. Nie vždy však tento proces prebehne bez problémov. Resp. aby som bol presný – takmer nikdy neprebehne úplne bez problémov. Pretože to je škola života. Problémy sú tu, aby sme ich riešili, a aby sme vďaka nim rástli. Aby sme boli lepší, múdrejší, schopnejší, priateľskejší či užitočnejší. A sú jediným zdrojom nášho rastu. Tak aspoň pre potreby tohto článku skúste predpokladať, že problémy sú tu pre nás, nie proti nám. Aj keď to možno bude ťažká myšlienka, ale aspoň sa pokúste jej byť trochu otvorení.

Problém

Máme teda problém, a máme sa z neho niečo naučiť, alebo poučiť. V detstve ten problém mohlo byť to, že nevieme chodiť, a jeho prekonaním sme sa mali naučiť chodiť. V dospelosti sa problémy prejavujú už väčšinou inak. Nedostatkom peňazí, zlými vzťahmi, či práve chorobami.

A práve od toho sú tu choroby, aby nás niečomu naučili. Mňa napríklad plešatosť naučila tomu, že nemám robiť to, čo absolútne nemám rád. A mám sa venovať tomu, na čo mám talent a čo ma baví. Prekonanie alergií a astmy ma naučilo to, že nemám mať strach zo života. A zosypanie sa zo zdravej stravy ma naučilo to, že mám obrovskú hodnotu. Oveľa väčšiu, v akú som kedy dúfal.

A vaša choroba vás má tiež niečomu priučiť

Čomu? To presne neviem, nepoznám vás osobne. Viem však, že každý človek, čo ochorie, tak dostáva signál “tam zhora”, že sa má zastaviť a zmeniť svoj smer. V živote, v myslení, vo vzťahoch. Preto ju berte nie ako prekliatie, ale ako dar. Ktorý síce ešte neviete, na čo vám bude, ale časom to určite zistíte. Niekedy za mesiac, za rok, či na smrteľnej posteli. Na nej všetkým do radu docvakne, čo robili zle. Raz to však určite príde. A zvyčajne netreba čakať až na tú smrteľnú posteľ. Vaša lekcia čaká iba na vás.

A čo to má so stravou?

Reakcia vášho tela na stravu vám má ukázať, že s vami niečo nie je v poriadku. Pretože všetci, od starovekých filozofov, až po dnešných lekárov, vedia o tom, že choroba vzniká najprv v hlave. A ak sa nerieši, tak sa časom prejaví ako objektívny nález v tele – zápaly, hnisanie, hlieny, či v najhoršom prípade ako rakovina. Kde už musí väčšinou zasahovať lekár. Takto to funguje u každého jedného človeka. Nevieme úplne povedať prečo, ale je to tak.

Preto ani neviňte stravu z toho, čo vám robí

Ukazuje vám len cestu. Vo svojom klingonskom jazyku, zašifrovanom cez maďarčinu a čínštinu. Ale ukazuje.

Ale hlavne neviňte ani sami seba. Obviňovanie problém ešte nikdy nevyriešilo. Vyriešila ho až akcia – úsilie zamerané na jeho zvládnutie. Alebo si myslíte, že keď napr. štamgasti v krčme obviňujú vládu zo zlej životnej situácie, tak tým niečo vyriešia?

Podľa mňa máte na viac ako tí štamgasti. A čím skôr s obviňovaním prestanete, tým lepšie pre vás.

A čo je lepšie?

Namiesto toho obviňovanie nahraďte pochopením. Že sa to všetko deje iba pre vás. A že sa z toho máte poučiť. Možno je to vaša životná lekcia. Kvôli tomu ste však sem prišli, aby ste na sebe pracovali – a učili sa byť lepším človekom. Preto buďte za svoju chorobu vďační. Aj keď trvá 23 rokov, ako trvali moje alergie. Trpezlivosť a práca ruže prináša. A keď sa vám to podarí, tak to za to naozaj stojí.

Na záver vám nechám na zamyslenie jednu myšlienku, ktorú som čítal v knižke “Man’s search for meaning”, voľne preložené ako “Hľadanie zmyslu žitia” od Viktora E. Frankla. A pochopíte, že stravu naozaj nemôžete za nič viniť. Napísal ju jeden rakúsky pán, ktorý prežil koncentračný tábor počas druhej svetovej vojny. Pochádzal z viedenskej lekárskej rodiny, čiže nežil si zle. Odviezli ho však do koncentráku, kde zo dňa na deň prešiel z relatívneho luxusu do podmienok horších, v akých žili diví psi. Po pár dňoch takmer všetci prepadli zúfalstvu a beznádeji. Týfus a podobné choroby boli na dennom poriadku. Všimol si však jednu vec. On, a zopár ľudí okolo neho, napriek nepriazni osudu, stále dúfali v dobrý koniec. A snažil sa byť tým najlepším človekom, akým vedel byť. Napriek tomu, že okolo neho denne umierali ľudia. A mohol aj on, keby čo i len zle pohol brvou.

A v jednej z takýchto chvíľ si všimol jednu zaujímavú vec

Napriek tomu, že dostávali na jedenie aj týždeň starý kúsok chleba, s vodovou polievkou (v ktorej bol aj 1 hrášok, ak trénovali rektálnu alpinistiku), tak sa mu zdravie nezhoršovalo. Ani jemu, ani tým ľuďom, čo sa úplne ešte neopustili. Práve naopak. Napriek tomu, že museli žiť ako zvieratá, s minimom stravy a za ukrutných podmienok, tak nemali problém so zubami. Tí, čo mali problém s ďasnami – v tom čase býval bežný skorbut – tak zistili, že sa im to paradoxne začalo zlepšovať. Kožné problémy sa zlepšili. A aj vlasy začali vyzerať zdravšie. Napriek obrovskej ťažkosti situácie nestrácali vieru, že to raz dobre dopadne. A uvedomili si to až v tejto chvíli, keď to vyzeralo, že sú v ohrození života.

Lebo pod strachom zo smrti si človek uvedomí veľa. A ak trafí klinec po hlavičke, tak sa mu choroba začne zlepšovať. Možno sa aj vylieči. Príbehov ako tento máte tisíce.

Takže neviňte stravu za svoju chorobu

Tú máte preto, aby ste sa niečomu priučili. V spolupráci s lekármi, aby ste si pri tom neublížili, alebo aby vás potom vytiahli z najhoršieho. Nikto to však za vás nespraví. Pretože pravú príčinu viete iba vy sami. Je ukrytá hlboko vo vašom podvedomí, a len vy ju viete dostať von. A verte mi, že keď to zo seba dostanete von, tak sa na tom ešte aj nasmejete 🙂 Strava a reakcia na ňu boli v tomto prípade vaši pomocníci, ktorí vám umožnili si to uvedomiť. Možno by ste to vedeli aj bez nich, možno nie. Keď ich však už máte, tak aspoň viete, čo máte riešiť. A zadefinovanie problému v 80% prípadoch znamená nájsť riešenie. Prvým krokom je však uvedomenie. Uvedomenie si, že niečo v nás nie je v poriadku. A že máme začať niečo riešiť. Kde po úspešnom vyriešení na nás čaká sladká odmena 🙂