V našom svete platí jeden dôležitý princíp. Ktorý mi paradoxne pôvodne povedal môj bývalý alergológ, keď som sa ho pýtal, prečo sa mi alergie zhoršujú. Malo to súvis s tým, na čo sa sústredíte. A podľa mňa by ste ho preto mali poznať aj vy.

 

 

Ten princíp je tento:

Na čo sa sústredíte, to rastie

Medzičasom mi ho potvrdili už viacerí lekári. A dokonca aj jedna psychologička mi vravela o tom, že sa vraj na to robili v psychológii už dávno oficiálne výskumy. Minimálne jeden z nich už poznáte – efekt placeba. Keď rozdelili pacientov s rovnakou diagnózou do dvoch skupín, jednej dali užívať liek, a druhej placebo, tak výsledok ich prekvapil. Tá skupina, ktorá užívala placebo, mala takmer rovnaké zlepšenie stavu, ako tí, čo užívali naozajstný liek. Pretože sa sústredili na to, že tá tabletka ich vraj vylieči. Aj keď v nej nič nebolo. Lenže o tom už nevedeli.

Platí to aj pri chorobách

Už keď mi alergológ prvýkrát vysvetľoval hore uvedený princíp, tak som mu nechcel uveriť. Asi preto, lebo som bol presvedčený o tom, že to nemôže byť také jednoduché. Hovoril mi, že nielen alergie, ale aj ľubovoľné iné choroby, sa zhoršujú, ak sa pacient príliš sleduje. Samozrejme, musí sa sledovať, aby vedel lekárovi povedať pri najbližšej návšteve, či sa to zlepšilo alebo nie.

Keď sa však pacient príliš sústredí na to, čo ho bolí, ako ho to bolí/pichá/svrbí, či ako sa mu to nehojí, tak vraj vypozorovali vo všetkých prípadoch, že sa stav pacienta začne zhoršovať. A keď prepadne panike, a začne sa sledovať ešte viac, tak nájde aj 5x viac príznakov, ako mal predtým…

Ale ja som tomu aj tak nechcel vtedy uveriť

Alebo ani sám neviem prečo som to vtedy ignoroval. Znova mi to však povedala jedna pohotovostná lekárka asi pol roka po mojom zosypaní sa, keď sa mi vrátili niektoré z príznakov. A počas týždňa som si ich všimol ešte viac… Vtedy som začal rozmýšľať o tom, že asi na tom niečo bude.

Zhruba v tej dobe mi to potvrdila aj oná psychologička. A obe mi s kamennou tvárou povedali, že keď nemám objektívnu diagnózu, ktorá by ich mala spôsobovať, tak sa na to mám vykašľať. Lebo už to dávno predtým overili iní, že sa to bude ešte viac zhoršovať, keď sa budem príliš úzkostlivo sledovať. Čo celkom dávalo logiku. Pretože úzkosť je len jedna z foriem stresu, a o strese vieme, že znižuje imunitu. Tak som si teda nechal dohovoriť aj ja, a prestal som sa úzkostlivo pozorovať.

Zvyk je železná košeľa

Prvé dni to samozrejme bolo ťažké. Ale povedal som si, že za skúšku nič nedám. A že je to rada od kvalifikovaných odborníkov, a nie kvázi rada z nejakého diskusného fóra, na ktoré som predtým už veľakrát naletel. Tak som si teda dal týždeň maximálneho optimizmu. Povedal som si, že choroba sa mi už len bude zlepšovať. A dokolečka som si opakoval mantry, že mi nič nie je, že sa cítim stále lepšie a lepšie, a také tie podobné veci, čo poznáte z motivačných knižiek. Prvé dni sa mi to zdalo tak trochu úchylné, ale sľúbil som si vytrvať, a tak som aj vytrval.

Po týždni naozaj začali ustupovať niektoré príznaky

A po niekoľkých týždňoch, počas ktorých som v tom pokračoval, tak sa to zlepšovalo ďalej a ďalej. Dnes som už samozrejme z toho von, a asi to nebude len týmto “prehnaným” pozitivizmom. Zohral však veľkú úlohu v tom, aby som si uvedomil, ako funguje ľudská myseľ. A aký obrovský vplyv má na naše telo, najmä keď sa na niečo sústredíte. A začal som to skúmať ešte ďalej… O výsledkoch napíšem snáď niekedy inokedy v inom článku.

Čerstvý príklad

To isté však platí aj na ľubovoľnú inú oblasť života, nielen na choroby. Možno to niekto poznáte ako zákon príťažlivosti – že “podobné priťahuje podobné”. To sa mi celkom “osvedčilo” aj dnes, keď som vypustil do sveta článok so svojím príbehom. Keď som počas dňa otvoril Facebook, aby som si pozrel reakcie ľudí, tak som sa nechtiac zameral na ten jediný negatívny komentár, ktorý tam vtedy bol. A viete čo sa stalo? Do hodiny ich prišlo hneď niekoľko.

Najprv ma to štvalo, že prečo to niekto potrebuje písať. Ale potom som si uvedomil, že je to len ďalšia lekcia – že na čo som sa sústredil, toho som dostal viac. Za plné priehrštie. Teraz sa už na tie komentáre nehnevám. Som za ne vďačný. Pretože mi pripomenuli mocný princíp, ktorý som už dávno poznal. A ktorý sa hneď prejavil, keď som sa pozabudol. Na čo sa sústredíte, to rastie. Bez výnimky. Tak som sa namiesto toho začal ihneď sústrediť na tú viac ako 100-ku ľudí, ktorým sa príspevok páčil, a ktorí ho ďalej zdieľali. Okrem lepšieho pocitu sa stalo hádajte čo? Od toho momentu takmer žiaden ďalší komentár o tom, ako je to zle. Pretože na čo som sa po novom sústredil, to porástlo.

Takto teda funguje jeden z princípov tohto sveta

Zatiaľ čo pri psychike vieme, prečo to je tak, tak je zaujímavé sledovať, že to platí aj mimo hraníc fyzického človeka. Už veľakrát sa mi odvtedy potvrdilo, že na čo sa sústredíte, to rastie. Niektorí ezoterici to už dávno tvrdia, ale len veľmi, veľmi ťažko sa tomu verí, keď sa s tým stretnete prvý raz. Prečo to ale nevyskúšať, keď sa tým nedá nič pokaziť? Veď prinajhoršom vás iba budú mať pár dní za premotivovaného optimistu 😀