Takmer každý jeden začínajúci športovec má dnes syndróm začínajúceho športovca. Ktorý už ľudia berú ako normálnu vec, ale tým, ktorí ten šport už dlhšie robia, to je na smiech. A občas aj na plač. A tým je kopa vybavenia, ktorú títo začiatočníci ťahajú všade so sebou. Namiesto toho, aby podávali poriadny výkon.
Idem športovať – ale najprv nakúpim (syndróm začínajúceho športovca)
Syndróm začínajúceho športovca sa prejavuje v tom, že daná osoba nabehne do obchodu ešte predtým, než začne športovať, aby si nakúpila vybavenie. A teraz nemyslím to, že si budúci cyklista kúpi bicykel, alebo budúci golfista golfové palice. Myslím tým to, že si daná osoba kúpi tony vybavenia ešte predtým, než začne športovať. A keď nie hneď, tak max. po niekoľkých prvých tréningoch. Napr. budúci cyklista si musí kúpiť špeciálne cyklistické gate, “funkčné” oblečenie, špeciálne cyklistické boty, cyklistické rukavice, a veľakrát ešte aj karbogély a výživové doplnky. Pomaly viac ako Sagan na Tour de France.
Takisto budúci bežec si musí kúpiť bežecké boty, bežecké gate, bežecké tričko, bežeckú fľašu, bežecké hodinky, a ešte to celé prepojiť s telefónom. Keď také niečo vidím bežať, tak viem, že ten človek je absolútny začiatočník. Ktorý ďaleko nezabehne, a takmer naisto s tým do pár týždňov skončí. Aj keď sa teraz tvári, že to myslí smrteľne vážne. S výrazom 3x vážnejším ako ultramaratónec.
Dnes je proste moderné nakupovať. Na každú činnosť ideálne 20 vecí, aby sme boli “in”. A preto, keď sa ide športovať, tak sa musí nakúpiť kopec vybavenia. Však kto to kedy videl, aby sa dnes išlo behať len tak, v teplákoch a teniskách? S dobrým vybavením predsa dáme lepší výkon! Jedine že by nie.
Vybavenie ničomu nepomôže
Vybavenie samo o sebe ničomu nepomôže. Za prvé, je potrebné mať aspoň základný športový výkon, a za druhé je potrebné vedieť ho správne používať. Čo sú úplne neznáme pojmy pre začiatočníkov. To, že má najdrahšie vybavenie od značky XY, má pre začiatočníka rovnaký efekt, ako keby mal to najlacnejšie. Alebo pri väčšine športov aj žiadne.
Väčšinou si títo “športovci” kupujú tony vybavenia preto, lebo si chcú daný šport uľahčiť. Alebo si tým kompenzujú svoje nízke sebavedomie v nejakej oblasti. Čo je síce pekné z pohľadu komfortu, ale ide to proti logike trénovania. Lepšími sa nestávame tým, že si niečo zľahčujeme, ale práve naopak – že prekonávame stále ťažšie a ťažšie veci. A to platí vo všetkých sférach života, nielen v športe.
Ako by športovci mali začínať
Každý športovec by mal začínať buď s nulovým vybavením (ak ho netreba na daný šport – napr. na beh, futbal, a pod.), alebo len s úplne nevyhnutným vybavením (ak to naozaj treba – napr. bicykel pre cyklistu). A aj pri tom nevyhnutnom vybavení, z osobnej skúsenosti odporúčam začínať s požičaným vybavením. Lebo keď to človeka náhodou prestane po pár týždňoch baviť, tak aspoň nebude mať doma kopec nepotrebných vecí.
Keď sa už človek po pár týždňoch zabehne do svojho športu, tak teoreticky môže začať rozmýšľať o nákupe nejakého vybavenia. Pretože už vie, aké problémy má počas svojho športovania, čo by mu zhruba mohlo pomôcť, a čo plánuje ďalej robiť. A najmä bude vedieť v predajni povedať, čo aspoň približne chce, a posúdiť, či mu predávajú správnu vec.
Vybavením si môžeme aj ublížiť
Vybavením si však môže človek aj ublížiť. Najmä ak ho nevie správne používať, alebo – čo je častejší prípad – keď si zaobstará nesprávne vybavenie. Klasickým príkladom sú všelijaké bežecké topánky a oblečenie, ktoré sa kupujú viac kvôli imidžu ako kvôli funkcionalite. Nesprávne bežecké topánky pritom spôsobujú kopec problémov, od pľuzgierov cez plesne na nohách, až po rôzne mechanické problémy a deformácie chodidiel. A keď topánka nesedí úplne perfektne, tak je jedno, ako vyzerá, či koľko stála. Boľavé nohy a kolená prezradia veľmi rýchlo správnu odpoveď.
Aké používam vybavenie
Ja momentálne robím 3 športy – beh, cyklistiku, a horolezectvo.
Na beh som si kúpil bežecké gate, až keď som behával okolo 15-20 kilometrové trasy. A aj to len z praktického dôvodu – bola už jar, a v hrubých teplákoch sa bežalo dosť blbo. A ešte mám bežecké tenisky, ktoré som si pôvodne kúpil na prácu ešte predtým, ako som začal behávať. Až som po pol roku zistil, že sú lepšie ako tie staré deravé tenisky, v ktorých som začínal. Tak som začal bežať v nich.
Na cyklistiku mám starý 10-ročný bicykel, ktorý vtedy stál okolo 700-800 eur. A cyklistické okuliare, pretože mať stále krvavé oči a vyberať si z nich za jazdy rôzne lietajúce veci nie je zrovna to, po čom by som túžil.
Najviac vybavenia mám na horolezectvo. Pretože keď idete liezť po ľadovci do -20 až -30 stupňových teplôt, tak už potrebujete niekoľko vrstiev oblečenia. A bezpečnostné prvky ako horolezeckú prilbu, čakan, karabíny a pod.. S teniskami a teplákmi to nedáte. Aj keď, ľahšie letné výstupy v Tatrách tak idú dať. Každopádne, aj v tomto prípade fungujem tak, že si nové vybavenie najprv vždy niekoľkokrát požičiam, a až potom si ho kúpim. Lebo haraburdy doma nechcem skladovať.
Preto, a aj pre ďalších X dôvodov tvrdím, že by športovci mali začínať buď úplne bez vybavenia, alebo len s naozaj nevyhnutným vybavením, ak to povaha športu vyžaduje. Lebo potom nám tu po lesoch pobehujú vyfintené, pachtiace primadony. Ktoré si myslia, že podávajú výkon Sagana, ale v skutočnosti väčšinou nedávajú ani priemerný výkon. A veľakrát buď ešte zavadzajú, alebo niekedy aj ohrozujú tých naozaj športujúcich. Nákupom lepšieho vybavenia sa to nezlepší. To len posilní syndróm začínajúceho športovca. A trochu aj ekonomiku. So športom to však nemá nič spoločné.
Ako na syndróm začínajúceho športovca
Syndróm začínajúceho športovca vo svojej podstate je len prejav toho, že si človek myslí, že nie je dosť dobrý. A snaží sa to riešiť špeciálnym športovým oblečením – čo je podobná maska ako mejkap – alebo vybavením – čo sú len barličky. Pritom stačí len začať poriadne trénovať, a dokým to človek nechce robiť profesionálne, tak väčšinu z toho vybavenia vôbec nepotrebuje. Samozrejme, nájdu sa z toho aj výnimky, ale podstata zostáva rovnaká. Nízku sebahodnotu nevyriešia veci zvonka, ale práca na sebe zvnútra. A na to je poriadny, poctivý šport, jedným z najlepších nástrojov na svete.
Preto ak vidíte, že niekto známy “zháňa informácie” o tom, čo je na daný šport najlepšie kúpiť, alebo už nakupuje vo veľkom a ešte len začína, tak mu skúste dohovoriť. Okrem toho, že mu ušetríte peniaze a sklamanie, je tu celkom dobrá šanca, že začne poctivo trénovať seba – a nie obchody. A vďaka tomu s tým športom vydrží oveľa dlhšie, a najmä časom uvidí aj naozajstné výsledky. A to je oveľa lepší darček, ako čokoľvek, čo si len môže kúpiť 🙂