Prečo nevystupujem z komfortnej zóny

Komfortná zóna je skvelý marketingový trik na všelijakých motivačných seminároch. Rečníci sa predbiehajú v tom, ako je strašne dôležité vystupovať z komfortnej zóny, aby sme dosiahli všetko od letov na mesiac po miliardy na konte. Pritom je to jeden z najväčších nezmyslov, ktorý dokola opakujú snáď všetci, a po pár dňoch snaženia sa vrátia k svojmu pôvodnému stavu. A preto ani ja nevystupujem z komfortnej zóny.

Čítajte ďalej, a zistíte prečo.

Prečo je komfortná zóna blbosť

Výraz “komfortná zóna” je jeden z tých nesprávnych prekladov z americkej literatúry, ktorý sa hlúpym poslovenčením “preložil” do slovenčiny. Pôvodný výraz “comfort zone” sa aj preto prekladá nielen ako “komfortná zóna”, ale aj ako “zóna komfortu”, “zóna pohodlia”, “pohodlíčko” či iné nezmysly. Vychádza totiž z mizernej znalosti angličtiny a slovenčiny súčasne. Výraz “comfort zone” samozrejme v angličtine nie je blbosť. Blbosť je len jeho otrocký preklad do slovenčiny. Pretože tak to na Slovensku nenazývame.

Vždy som sa bavil na tom, keď mi niekto hovoril o tom, ako mám “vystúpiť z komfortnej zóny”. A snažil sa mi to vysvetľovať niekoľko minút, až to nakoniec vzdal. Z jednoduchého dôvodu – nespravil si poctivo domácu úlohu, nepreložil si výraz “step out of comfort zone”. Resp., preložil, otrockým prekladom, a nie tak, ako sa tomu hovorí u nás. A preto ani nemal šancu to poriadne pochopiť. Ten preklad vznikol jednoduchým prekladom slovom po slove, z ktorého by sa každému profesionálnemu prekladateľovi postavili vlasy dupkom.

Problém potom nastáva v tom, že autor prekladu sa snaží tento nezmysel potom pochopiť. A hľadá nejakú mýtickú oblasť, ktorú si pre istotu ešte zakreslí krúžkom okolo seba. A rozvíja túto “teóriu” ďalšiu pol hodinu. Zóna je však oblasť vo fyzickom svete, a slovné spojenie “comfort zone” je abstraktný pojem. Preto to nie je žiadny krúžok okolo človeka, a keď to nie je fyzické, tak sa z toho nedá ani vystúpiť. Ani nastúpiť, ani prestúpiť, ani rozšíriť. Je to blbosť a človeka to len viac zamotá.

Správny preklad výrazu “komfortná zóna”

Správny preklad výrazu “comfort zone” je “bežná ochota”. A správny preklad výrazu “step out of comfort zone” do slovenčiny je “pohnúť riťou”. Tieto preklady sú na 100% výstižné, a nepotrebujú žiadne ďalšie vysvetľovanie. Všetci okamžite viete, čo to je, a takto presne sa tomu u nás hovorí. Každý národ má totiž svoje vlastné vyjadrovacie prostriedky. Žiadne cudzie slová, ako s obľubou používajú exprdi na vyvolanie expertného dojmu a zakrytie svojej neznalosti zároveň. Iba čistá slovenčina, ktorej okamžite rozumie aj malé dieťa.

Žiadne vysvetľovanie, čo to je. Žiadne vysvetľovanie, prečo je to dôležité, a prečo to potrebujete. Žiadne semináre, knihy a siahodlhé prednášky o všetkých dôsledkoch. Pretože toto je sila tých správnych slov. Dve slová a je to okamžite jasné ako facka.

A čo rozširovanie komfortnej zóny?

Niektoré ťažšie prípady, ako napr. seminároví turisti, zberajúci trofeje na každom jednom motivačnom seminári, sa ma ale spýtajú – “Dobre, ale čo potom s rozširovaním komfortnej zóny? Ako si to mám teraz predstaviť?”. Tu je to už trochu ťažšie, pretože daná obeť už tomu prepadla, a myslí si, že si vytvorila dosť “jasnú predstavu” o tom, čo pôvodne bolo v knižke napísané ako “broadening/enlarging/expanding the comfort zone”. Varovným príznakom nepochopenia je to, že to potrebuje vysvetľovať viac ako 1 vetou. Zvyčajne vo forme rozširovania toho pomyselného krúžku niekde na prezentácii. My sme si už však povedali, že ten pôvodný výraz sa prekladá ako “pohnúť riťou”. A tam zrovna žiadne krúžky rozširovať nechcete 😀

Preto to treba zobrať do piky, a vrátiť sa najprv k základom. Pretože to, čo vám Američan vysvetlí ako “rozširovanie komfortnej zóny”, je zasa iba výrazový prostriedok, resp. slovné spojenie v angličtine, ktoré sa rovnako ako všetky iné slovné spojenia a frázy nesmú prekladať slovo po slove. Namiesto toho treba v tom cieľovom jazyku – v tomto prípade v slovenčine – nájsť slovné spojenie s úplne rovnakým významom. A tomu verte, že sa to vždy dá. Treba si s tým však dať námahu, a to sa skoro nikomu nechce. A navyše by nebolo čím vyplniť 2 hodiny na seminári a vyzerať pri tom múdro.

To čo sa teda “prekladá” do slovenčiny ako “rozširovanie komfortnej zóny”, sa po správnosti má prekladať ako “zväčšovanie odvahy”. Pretože odvaha je opakom k lenivosti. A najmä tak sa to u nás nazýva.

Sila slov

Tu teda vidíte silu slov. Keď ich správne zvolíte, tak nemusíte siahodlho vysvetľovať. A najmä tá druhá strana to okamžite pochopí. Pretože to je podstata slov a jazyka – dorozumieť sa. Prvý krok k tomu začína vždy pochopením toho, o čom sa ideme baviť. Napr. takí Číňania vždy pred jednaním najprv napíšu pred všetkých veľkým písmom tému, o ktorej sa idú baviť. A dokým všetci nepovedia, že jej absolútne rozumejú, tak ani nezačínajú jednanie. Asi aj preto sú najstaršou kultúrou na svete, a väčšinu známych dejín aj najpokročilejšou. A to aj napriek tomu, že ich jazyk má relatívne slabú vyjadrovaciu schopnosť v porovnaní s európskymi jazykmi.

Preto ani ja nevystupujem z komfortnej zóny. Ten výraz je proste nezmysel, ktorý vás iba popletie. Namiesto toho pohnem riťou vždy, keď je niečo treba naozaj spraviť. Bez ohľadu na to, ako je to náročné. Preto ani potom nepotrebujem nikde rozširovať nijaké krúžky. S tvrdou prácou a výzvami sa vždy automaticky zväčšuje aj odvaha.

Najmä si však viem na základe toho vybrať už po pár vetách, čo sa mi oplatí študovať a čo nie. Pretože čas zabitý študovaním nezmyslov už nijak nevrátite. A ak ste to dočítali až sem, tak ste práve spravili dôležitý krok k tomu, aby sa vám to nestávalo tiež. Blahoželám, a pokračujte v tom ďalej! 🙂