Spomínanie na staré zlaté časy je dnes v móde. Kto nespomína, nezapadá do kolektívu. V minulosti vraj všetko bolo lepšie ako dnes, a po nás príde už iba apokalypsa. Čo sú to však tie staré zlaté časy?
Staré zlaté časy sú príjemné zážitky z minulosti, ktoré sme si zapamätali, keď sme ešte boli mladší. A najmä staršie ročníky majú kopec takýchto spomienok. Je dnes však tak zlá doba, že už tie zlaté časy pominuli? Alebo je to zasa ukryté niekde inde?
Krutá pravda
Staré zlaté časy nie sú zlaté preto, že v minulosti bolo lepšie. Sú zlaté len preto, lebo už máte celé to trápenie za sebou. A spomínate len na to dobré. Prekvapuje vás to? Ideme si to rozobrať.
Keď si zoberieme, ako sa tu žilo pred 100 rokmi, tak sa to dnešnému človeku zdá pomaly ako pravek. Pritom to bola denná realita pre všetkých v tej dobe. Pravidelné jedlo, teplá voda, lekári, lacné oblečenie či auto bolo sci-fi. O mobiloch a internete, a všetkom čo nám priniesli, nesnívali vtedy ešte ani autori literatúry, pretože vrcholom komunikácie bol telegraf či začínajúci telefón. O možnosti chodiť do školy na celý deň, nebodaj ísť na strednú či vysokú školu, potom dostať pohodlnú prácu v kancelárii, a po odpracovaní rokov dostať dôchodok (nech je teraz akýkoľvek), vtedy snívala iba šľachta. Dnes to majú všetci, ktorí aspoň trochu chcú.
Ako bolo za socializmu
Ďalší príklad si zoberte socializmus. Vďaka nemu sme postavili infraštruktúru celej republiky, ľudia sa presunuli z drevených chatŕč do čistých a teplých domov a panelákov, zaviedlo sa vzdelanie, zdravotníctvo a dôchodky pre všetkých. A okrem iného sa nepriamo cez Sovietsky zväz zaslúžil o to, že sa podarilo poraziť nacistov, a že nás Nemci nevyvraždili, tak ako o tom sníval Hitler vo svojej knihe Mein Kampf. Slovania totiž boli druhí na rade po Židoch. Potiaľto je to všetko fajn, lebo to je objektívny prínos socializmu, a všetci na tom staviame a využívame to.
Vedeli ste napr., že keby za socíku nenatiahli optické siete krížom cez celú republiku, tak by sme dnes nemali mobilné telefóny? Pretože väčšina mobilnej komunikácie ide cez vzduch len niekoľko sto metrov až do 5 kilometrov, po najbližší vysielač, a odtiaľ to už všetko ide po kábloch. Optických, poväčšinou ešte zo socíku. Pretože dnes už ani nevieme udržovať cesty, ktoré boli vtedy postavené, a nie to ešte vytvárať novú celorepublikovú infraštruktúru.
Bolo však vtedy lepšie ako dnes?
Na prvý pohľad áno, ľudia mali svoje istoty (ehm, politiku teraz bokom). Cena za ne však bola krutá. Svoj názor ste si nemohli prejaviť, pretože ste išli hneď na celoživotnú dovolenku na Sibír. Nemohli ste zarábať viac ako ostatní, dokým ste neboli dostatočne vysoký funkcionár v strane – inak ste skončili ako kapitalista v base. Na banány či pomaranče – čiže to čo dnes máme za pár halierov – sa čakali fronty, a uplácali sa predavačky cez bonboniéry či KB-čko, aby “odložili”. Vo všeobecnosti, ak ste vybočovali z radu, tak ste hneď išli niekam čučať, lebo každý kamarát to hneď nahlásil, aby nešiel čučať on.
Celé to udržoval pri živote lacný alkohol, ktorým to ľudia masovo zapíjali, aby sa udržali v tej letargii. Tak mimochodom vzniklo aj to “spoločenské pitie”, ktoré pred socíkom u nás neexistovalo. Okrem toho, ak ste si niečo chceli kúpiť, tak mohli ste iba to čo snáď bolo v obchode – a aj tak sa polovica vecí musela “zháňať”. Rozumej, podplácať a kradnúť zo štátnych podnikov či Tuzexu. A tá kultúra tu čiastočne zostala až doteraz. Ešte neuplynulo oných 40 biblických rokov, kým stará generácia vymrie, a zoberie si svoje zvyky so sebou.
To je však teraz nepodstatné. Podstatné je to, že si ľudia zapamätali len to dobré, a na zlé už zabudli. Pretože to už prešlo. A to dobré zostalo, a pomaly sa vytráca.
Týka sa to však iba starej generácie?
Boli by ste prekvapení, ale aj dnešní dvadsiatnici častokrát spomínajú na “staré zlaté časy”. Ako dobre im ešte bolo na škole, kým nemuseli pracovať. To, že na tej vysokej škole polovicu času stresovali pred skúškami, či pol dňa bojovali s opicou po včerajšej divokej chlastačke, sa už zabudlo. A že boli večne bez peňazí, to je už vedľajšie. Teraz to už všetko pominulo, aj peniaze sú nejaké, ale spomína sa na “staré zlaté časy”. Ktoré sú zlaté už iba preto, lebo už prešli.
V čom je problém
Problém v tomto prípade je znova v tom, ako nazeráme na svoj život. Väčšina ľudí totiž žije v minulosti. Veci, ktoré sme už prežili, sa zdajú s odstupom času vždy lepšie. Nad problémami, ktoré sme už prekonali, sa dnes už len smejeme. A v spomienkach zostalo už len to pozitívne.
Na druhej strane, dnešok vnímame maximálne pesimisticky. A budúcnosť, ktorá je vždy neistá, je vylíčovaná o to pesimistickejšie. Pritom keď si porovnáte objektívne, čo si človek z materiálneho hľadiska mohol dovoliť kúpiť povedzme na konci socíku, či ešte nebodaj pred 100 rokmi, tak si tu dnes v porovnaní s tým žijeme ako králi. Máme lacné jedlo, lacné oblečenie, lacnú elektroniku, všetko na 5000 druhov od výmyslu sveta a okamžite dostupné. A keď vám to nestačí, tak si priplatíte za lepšie. Keby ste o tom rozprávali svojim rodičom pred 30 rokmi, tak by vás poslali na psychiatriu. Dnes je to však realita. A napriek tomu sa bežný Slovák cíti mizerne.
Dôvodom nie sú staré zlaté časy
Tie sa odohrávajú teraz. Len ich cez svoje filtre nevnímame. Pretože sme sa naučili nazerať na všetko pesimisticky. Prečo sme sa to naučili, je teraz nepodstatné. Podstatné je to, čo s tým vieme spraviť. A to si píšte, že s tým vieme niečo spraviť. A iba my sami. Nie vláda, nie zamestnávateľ, nie mesiáš. My sami. Pretože to negatívne myslenie sme si spôsobili my sami. Tým, že sme nedostali návod na používanie k svojej hlave. A tým pádom sme ju nechali zahltiť negatívnym bordelom. Ktorý nás časom donútil sústrediť sa iba na to negatívne, a prehliadať tie nádherné veci, ktoré dnes máme. Pretože na čo sa sústredíte, to rastie. Sústredíte sa na negativitu, a uvidíte všetky tie politické hádky, vraždy, zlé životné prostredie či rozbité cesty. Nehovoriac o tom, ako sa to prejaví na vašom zdraví.
Máte ale slobodnú vôľu. A môžete sa hocikedy rozhodnúť sústrediť na to pozitívne. Na to, že si dnes môžete slobodne prejaviť názor, aj keď na vás útočia hysterky na sociálnych sieťach. Že tu máme materiálny blahobyt. Že máme v porovnaní so Západom veľmi bezpečnú krajinu s minimom kriminality. Že tu máme ľudí, ktorí vám chcú pomôcť. Že tu máme kopec príležitostí, super jedlo, krásnu prírodu, nádherné ženy, …. Keď totiž začnete svet vnímať cez pozitívne filtre, tak sa v tomto zozname nezastavíte. A budete mať energiu ako po 10 redbulloch. Pretože pozitivita je nákazlivá, rovnako ako negativita. S tým rozdielom, že negativita vás do slova a do písmena zabije, a pozitivita vás nabije. A časom z vás spraví v očiach ostatných nadčloveka. Pritom zostanete “obyčajným” človekom. Len dáte do poriadku svoje riadiace centrum, ktoré si nosíte na krku. A môžete začať napríklad tým, že budete vďační za to, čo už máte.
Staré zlaté časy sú teda tu a teraz
V tomto okamihu. Nie pred 20 rokmi, ani pred 100 rokmi. To je dávna minulosť, ktorá položila základ pre súčasnosť. A ako s tým naložíme, tak od toho závisí, aká bude naša budúcnosť. Ak sa rozhodneme pre negativitu, tak skončíme ako žobráci. A ak pre pozitivitu, a vydáme zo seba to najlepšie, tak nebudú pre nás nikde hranice. Pretože pozitivita je to, čo robí s ľuďmi zázraky.
Ešte stále si myslíte, že už prešli tie staré zlaté časy?