Rok 2020 bol obrovskou príležitosťou

Je rok 2020 už naozaj za nami?Rok 2020 bol obrovskou príležitosťou zapracovať na sebe. Objaviť veci, ktoré sme o sebe netušili ani len v najdivokejších snoch, a na základe toho zosilnieť a vyrásť. Namiesto toho, aby sme sa podvolili atmosfére strachu, hnevu a psychopatie. Bola to možnosť preusporiadať svoj život, svoje priority, a pustiť sa do vecí, ktoré sme už dávno odkladali. Tak ako som písal už v staršom článku. Pre mnohých z nás rok 2020 skrýval však aj nečakaný bonus. A o tom si povieme teraz.

Nebudem tu teraz rozpisovať to klišé, ktoré ste počuli, videli a čítali všade inde o tom, ako bol rok 2020 ťažký, náročný, nespravodlivý atď atď.. Jednak to nikto nemyslel úprimne, prípadne sa vás tým snažil zmanipulovať do falošných sympatií. A ak ste takýchto správ skonzumovali na stovky, tak vás to podvedome preprogramovalo do strachu, hnevu a negativity. Tou istou stratégiou, ktorú už nacisti použili s veľkým úspechom na zmanipulovanie desiatok miliónov mierumilovných ľudí na krvilačné beštie. Tou stratégiou bolo heslo “stokrát opakovaná lož je pravda”, a od nej bol už len krok k vojne.

Prečo to však neberiem tragicky?

Pretože všetko zlé je na niečo dobré. A aj preto, že negativitou si len škodíte, a vyvíjate úsilie na to, aby ste sami seba sundali dole. A to nie je zrovna inteligentný prístup k životu. Jedine že by ste sa chceli stať ďalším požieračom šalátov.

Hlavným dôvodom však bolo to, že toto určite nebolo najhoršie obdobie, ktoré ste v živote prežili, a pravdepodobne ani nebude. Pretože ste prežili už podstatne ťažšie obdobie. A pri niektorých z nás je vôbec zázrak, že sme ešte nažive. To obdobie máte paradoxne asociované ako šťastné obdobie, vo väčšej či menšej miere. Najmä vďaka tomu, že ste v ňom prežili traumy, ktoré si z ich podstaty už nepamätáte, a vďaka ktorým ste všetky negatívne spomienky potlačili do podvedomia. Kde sú pod pevným zámkom dovtedy, dokým dostatočne vyrastiete na to, aby ste ich zvládli spracovať, ak by ste si na ne náhodou spomenuli. Lebo inak by to mohlo dopadnúť veľmi zle. Náš mozog je však inteligentný, a v rámci svojej inteligencie má aj takéto mechanizmy, aby nás ochránil pred všetkým, čo sme nevedeli, a pravdepodobne ešte stále nevieme zvládnuť.

Ktoré obdobie bolo ťažšie?

Tým obdobím bolo vaše detstvo. Od prenatálneho veku, cez pôrod, až po 7. rok nášho života. Kedy sa uzatvára vývin našej dospelej osobnosti, a odkedy už fungujeme viac-menej celý život na automatike. Pričom tá automatika je už z princípu pošahaná, sabotuje naše snahy či úspechy, pričom nám sa zdá normálna. Ak teda o nej vieme. Pretože 95% nášho dennodenného správania a reakcií vychádza z podvedomia, a ak sa to nenaučíme pozorovať a rozpoznať, tak sa o tom ani nikdy nedozvieme. Za tou automatikou je skryté napríklad to, prečo preferujeme krátkodobé rozhodnutia a hráme na istotu, pred dlhodobými rozhodnutiami, a vyhýbame sa riziku.

Je však za ňou skryté aj to, prečo sa hneváme, bojíme, či prečo sa chceme vzoprieť autoritám, keď príde akákoľvek kríza alebo konflikt. A veľká kríza to celé len masívne zosilní. Pretože takto sa prejavujú naše skryté traumy z detstva. A ak to počujete prvýkrát, tak sa budete sväto-sväte brániť, že vy ste predsa žiadne traumy v detstve nemali. To tvrdia všetci. Prečo by si na ne mali spomenúť, keď sú uložené pod extra silným zámkom niekde v hlbinách podvedomia?

Ako sa správame v krízach

O to silnejšie sa však hlásia o slovo, keď sme pod tlakom. Či už pod pracovným tlakom, pod stresom, pri vrcholnom výkone v športe, a môj favorit – pri krízach. Vtedy sa ako hodinky prejaví náš skrytý bordel vo forme hnevu, strachu či búrenia sa voči autoritám. A my si to ešte obhajujeme ako normálne. Pretože tak sme sa to naučili od svojich najbližších, tak sme to robili celý život, a tak to robia všetci naokolo nás. Nie všetci na svete, ale len naokolo nás. Až na to, že to vôbec normálne nie je. Je to škodlivé. Ako každá negativita a stres, aj toto sa prejaví zhoršením zdravotného stavu. A zdravotný sektor sa len teší zo silného nárastu pacientov v roku 2020. Škodí nám to však aj z druhej strany. Ten, kto v nás ten hnev a strach vyvolal, to robil zámerne, a je na to už vopred pripravený. A tým, že sa strachujete a hneváte na to, čo vyvolal, vás má dokonale v hrsti. Myslíte si, že ovládate svoj život, ale namiesto toho idete len vopred určenou uličkou na porážku.

Je pravda, že sa v roku 2020 stali mnohé hnusné veci. Stalo sa všetko a dokonca ešte viac, ako som písal v marci 2020. Šírenie atmosféry strachu, masívne sprísnený dohľad a sledovanie obyvateľstva (pamätáte na jeden z prvých zákonov tejto vlády z 27.3.2020, vďaka ktorému sleduje všetky vaše hovory, správy, polohu telefónu a príslušné diagnostické informácie zo siete?), zákazy vychádzania či cestovania, povinné nosenie rúšok (o ktorých aj WHO vyhlásila, že škodia zdraviu), viacnásobné odňatie ľudských práv, povinná vakcinácia nedostatočne testovanou vakcínou (o ktorej minister zdravotníctva v septembri tvrdil, že ju môžu vypustiť až po 2,5 roku testovania, ale už v decembri sa škeril do kamery, keď mu ju dávali), tvrdá cenzúra či iné psychopatické správanie sa štátu. Je to hnusné, ale to neznamená, že sa do toho máte zapájať. A už vôbec nie bojovať proti tomu. To je scenár, na ktorý sú už tí hore dávno pripravení, takže im tým akurát spadnete pekne do pasce. Treba to namiesto toho ignorovať.

Prečo sa ale tak ľudia správajú?

Ľudia sa jednoducho správajú tak, ako sa to naučili počas prvých 7 rokov svojho života. Od všetkých ľudí naokolo, najmä však od svojich rodičov, súrodencov, ich rodinných príslušníkov, vychovávateliek, či iných ľudí. S ktorými prichádzali vtedy najčastejšie do styku. A z času na čas sa vyskytla enormne stresujúca, niekedy až život ohrozujúca situácia, ktorá dieťa šokovala, a s ktorou sa ešte nevedelo vtedy vysporiadať. Takže ju potlačilo do podvedomia, pod silný zámok, a situáciu prečkalo. S tým, že si z tej situácie do podvedomia silno vrylo také pravidlá správania, aké v tej situácii videlo u “tých veľkých”. Ktorých ešte v tom čase bralo ako bohov, od ktorých sa najprv naučilo chodiť, rozprávať či obliekať, ale aj to, ako vraj správne reagovať na všemožné životné situácie.

Takže ak napríklad jeden rodič robil druhému to, čo sa mu nepáčilo, a opakoval to až do stavu vyhrotenia situácie, tak v silnom hneve tá druhá strana hystericky reagovala a bránila sa. A ak to robili pred dieťaťom, alebo hoci aj za tenkou stenou, odkiaľ to počulo, tak takéto správanie prebralo ako pravidlo pre riešenie podobných životných situácií. S tým, že ziapanie a hystéria a obrovský hnev od ľudí, od ktorých v prvom rade očakávalo lásku a bezpečie, v ňom vyvolalo šok, ktorým si túto traumu potlačilo do podvedomia, aby zabudlo. Pravidlá správania sa však nahrali, a zostali s rovnakou silou, ako keby boli vytesané do kameňa. A o 30-40-50-70 rokov to isté “dieťa” reaguje na podobné situácie, keď mu niekto robí napriek, s úplne rovnakou reakciou.

Klasické scenáre roka 2020

Preto sa ľudia hnevajú a minimálne v mysli bojujú, keď psychopati vo vláde zavádzajú ďalšie opatrenia. Ktoré sú mimochodom z väčšej časti nevynútiteľné, ale to je z pohľadu ľudí už nepodstatné. Už vyvolali reakciu z detstva, keď náš vzor na nepríjemné veci reagoval hnevom a bojom.

Preto sa ľudia búria voči autoritám, pretože ich autorita z detstva spravila niečo veľmi zlé, voči čomu sa oni, alebo niekto okolo nich, aj kvôli záchrane svojho života, museli vzbúriť.

Preto sa ľudia strachujú, keď im autority alebo médiá, ktorým dôverujú, začnú hovoriť o katastrofických scenároch. Pretože keď im ich detská autorita, ktorej dôverovali – čiže rodičia – povedali, že sa majú niečoho báť, tak tak robili, lebo ich rodičia ich zvyčajne pred niečím chceli ochrániť. Zámery dnešných vlád a médií sú s veľkou pravdepodobnosťou iné. Ale keď sme si v detstve nakódovali, že sa máme báť, keď nám to povie autorita, tak tak budeme automaticky a bez reptania činiť, keď nám tak povie ľubovoľná autorita v dospelosti. A navyše to ešte budeme požadovať aj od ľudí okolo seba.

Takýchto scenárov bolo v tomto roku neúrekom. A buď ste sa zamerali na to, aké neprávosti sa dejú, alebo ste si všimli, ako na ne reagujete. V prvom prípade ste si sami pod sebou začali píliť konár. V druhom prípade ste získali veľmi cenný materiál na riešenie. A to je podstatné. Každá situácia v živote je totižto taká, ako na ňu zareagujete. Je pravda, že aj mňa to na pár týždňov zasiahlo. Dokým som si neuvedomil, kam ma to berie, a nedal si ochutnať vlastnú medicínu. Potom som sa však uvedomil, a zapracoval na sebe. A rozhodol som sa, že rok 2020 prežijem inak.

Čím bol rok 2020?

Rok 2020 bol teda našim testom. Dokonca pri tom vyšlo na povrch pokrytectvo rôznych motivačných rečníkov či cirkví, ktorí v dobrých časoch tvrdili “nebojte sa” a dávali nám “zaručené” techniky na zvládanie strachu. Ale keď vyšli nariadenia, že majú uzavrieť sály a kostoly, tak bez reptania tak spravili. Podobným testom integrity osobnosti a správania bola podrobená celá spoločnosť. Vrátane exprdov so zdravou stravou. A veľmi rýchlo dnes vieme vďaka tomu vyfiltrovať tých, ktorí robili ako kázali, a ktorým to naozaj aj zafungovalo, od tých, ktorí len kecali do vetra.

Takže rok 2020 tu bol aj preto, aby sme sa o sebe naučili mnohé. Aby sme mali šancu odkloniť pozornosť od pozlátka modernej doby smerom k sebe, a sústrediť sa na to najdôležitejšie v našom živote – na samých seba. A aby sme následne na sebe zapracovali. Dobrá správa je, že nikdy nie je neskoro. Takže ak ste na sebe minulý rok nezapracovali, tak ešte stále tak môžete spraviť aj tento rok. Napríklad tak, ako píšem vo svojej novej knihe. Ktorá vyjde už tento mesiac. Aktualizovaná o situácie z roku 2020, ktoré sa mnohým zdali neriešiteľné alebo hrozné. Vďaka ktorým z celej tejto “krízy” môžete vyjsť ešte lepší, ako ste boli predtým 😉