Rozum a logika sa dnes snažia byť kráľom. Ľudia sa snažia nájsť logické zdôvodnenie na všetko, vrátane toho, čo ešte nechápu. Čo je samo o sebe fajn. Problém to začína byť až vtedy, keď sa na to používa fanatický prístup – logické zdôvodnenie za každú cenu – a odmietajú sa iné vysvetlenia. A teraz si povieme, prečo.

Na logike nie je nič zlé. Vďaka nej máme väčšinu dnešných vynálezov, ktoré nám uľahčujú každodenný život. Má len jednu drobnú chybičku krásy – nie je dokonalá ani vševedúca. A preto ňou nevieme vysvetliť všetko.

Základy logiky

Keď som ešte pred 17 rokmi študoval na bratislavskom Matfyze, tak sme tam mali 3 semestre o logike. Preberali sme niekoľko logických systémov a to, ako v nich funguje logika. Všetky však mali ten istý princíp fungovania, s relatívne malými odlišnosťami. Zjednodušene, všetky logické systémy, resp. druhy logiky sa skladajú z 2 základných častí – axiómy a pravidlá.

Axiómy sú základné tvrdenia, v ktoré sa jednoducho verí, že sú pravdivé. Pretože ich zatiaľ nevieme dokázať ani vyvrátiť, a vyzerajú, že sú teda pravdivé. Pretože ak by neboli, tak by sa celý logický systém zrútil. Áno, čítate správne – aj vo svete logiky existuje viera. A je paradoxne základom každej jednej logiky, na ktorom tá logika stavia.

Druhou časťou logiky sú pravidlá, resp. postupy, ako sa z X odvodí Y. Čiže ako dospieť od jedného tvrdenia k druhému. A to je tá časť logiky, ktorá sa používa takmer 100% času. A z ktorej si poniektorí spravili modlu.

A kedy by logika mohla všetko vysvetliť?

Logika by mohla všetko vysvetliť iba za jedného predpokladu – že poznáte všetko. To znamená, že ste Boh, ktorý by mal všetko vedieť. Nevieme síce naisto, či aj on všetko vie, ale veríme v to. A dostať sa na tú úroveň vedomostí by trvalo asi aj niekoľko stoviek miliárd rokov. Čo je viac ako je odhadovaný vek vesmíru. Pretože sme len mikročiastočka v našej galaxii. A ani o nej mikročiastočke skoro nič nevieme. My vlastne doteraz do detailu nevieme ani to, ako funguje ľudské telo. Či nebodaj iba samotný mozog…

Pritom galaxií sú vo vesmíre obrazne miliardy. A aj to tvrdíme len na základe toho, kam dovidia pozemské teleskopy. Ktoré zatiaľ nedovidia na jeho koniec. A keď je toho vo vesmíre taká hromada, a my nevieme pomaly nič ani o tom, čo nosíme na hlave, tak si vlastne ani nevieme predstaviť, aké obrovské množstvo vedomostí ešte nevieme. Preto na božské vedomosti nemôžeme ešte veľmi dlhú dobu ani len zďaleka pomyslieť.

Poznatky mimo logiku

Preto ani logika a rozum nemajú šancu vysvetliť všetko. Keď totižto dôjde poznatok mimo toho, čo je logicky odvoditeľné z toho, čo už vieme, tak ide z pohľadu logiky o nezmysel. Aj keď to funguje. Napr. tvrdenie o tom, že niečo oveľa ťažšie ako vzduch nemôže lietať. Dnes však máme lietadlá, vrtuľníky či rakety. Keby ste to tvrdili pred 150 rokmi, tak by vás za to chceli zavrieť ako psychicky narušeného.

A to bol ešte jeden z tých ľahších prípadov. Skúste si však pozrieť v kvantovej fyzike jav zvaný “tunelovací efekt”. Vďaka nemu vedia niektoré častice letieť aj väčšou rýchlosťou, ako je rýchlosť svetla. Napriek tomu, že najlepšia teória, akú na to máme – einsteinova Všeobecná teória relativity – hovorí o tom, že nič nemôže letieť rýchlejšie ako svetlo. Napriek tomu vieme už dosť dávno skonštruovať špeciálny minitunel, do ktorého keď vpustíte letiaci fotón (čiže svetelnú časticu), tak v tom istom momente, ako vletí do tunela, sa hneď objaví na opačnej strane tunela. Po uplynutí nulového, resp. nami doteraz nemerateľného času.

Jedným z vysvetlení je to, o čom sa píše na inom mieste Všeobecnej teórie relativity – že energia potrebná na presun z jedného svetobodu do druhého je vždy rovnaká, bez ohľadu na ich vzdialenosť. Čiže to, že častice sa vedia presunúť z jedného bodu sveta do iného, kľudne aj na konci vesmíru, rovnako jednoducho, ako keby sa premiestňovali do susedného bodu. Dokázané to však doteraz nie je. Tak ako sme doteraz zatiaľ ešte nevedeli využiť celé Einsteinovo dielo. A tým pádom logika a rozum narážajú, pretože v rámci nám známych a dokázaných vecí nevieme doteraz ešte stále vysvetliť tento tunelovací efekt. A vieme jedine to, že to funguje. Síce nevieme prečo presne, ale fakty a vedecké merania to jednoznačne potvrdzujú.

Keď je rozum modlou

A takýto problém majú ľudia, keď k nim príde nejaký nový poznatok, a chcú si ho silou-mocou zdôvodniť rozumom. Čo nie je zlé, dokým to neprejde do fanatického stavu, a z daného človeka sa nevyvinie zatvrdelý skeptik. Pretože keď vidíme, že niečo funguje, a niekto má nevyhnutnú potrebu dokazovať to ešte rozumom za každú cenu, tak je niekde chyba. Nie v tom, že by tá daná vec nefungovala. Ale v tom človeku, čo si z rozumu spravil svoju modlu. Čím sa neodlišuje v ničom od veriacich. Rozdiel je iba v odlišných modlách. Pritom tá modla rozumu by teoreticky mala šancu uspieť. Problém je v tom, že by daný človek musel vedieť všetko. Čiže byť de-facto Bohom, ktorý to tu všetko stvoril a ktorý to tu všetko riadi. A takéto prípady radi privítajú na každom oddelení psychiatrie.

Každý má inú logiku

Ďalší problém logiky je v tom, že nie je rovnaká u každého. Myslím tým teraz ten súbor pravidiel, ktoré tvoria takmer celú logiku. Každý máme v sebe státisíce či milióny týchto pravidiel, ktoré sme nazberali počas nášho doterajšieho života. Problém je však v tom, že každý z nás má iný život. A hoci aj tie isté udalosti si mohol vysvetliť inak. Trochu v tom pomôže dlhoročné vzdelanie, ale princíp sa tým nezmení. Naša logika je iba súbor nazberaných pravidiel za celý náš život. A každý máme inú zbierku. Tým pádom vysvetliť zložitejšiu vec medzi širšie publikum je veľakrát nadľudský výkon.

A aj to je dôvod, prečo všetci nechápu úplne všetko. Lebo by museli mať nazbieranú rovnakú zbierku pravidiel. V rovnakom čase. Čo by znamenalo, že by sme boli len obyčajné programy či roboty. A to zaručene nie sme.

Čo z toho vyplýva

A aj preto nevieme všetko vysvetliť cez rozum a logiku. Jednoducho na to ešte nemáme. Preto ani nevieme vysvetliť ani jednoduché veci, ako že prečo tibetskí mnísi dokážu stáť aj hodiny na žeravej pahrebe. Prípadne ani niektoré z einsteinových výrokov typu “čas neexistuje” alebo “všetko je iba pole energie”. Jednoducho je to ďaleko za tým, čo vieme. A ešte na to nedozrel čas.

Čo však neznamená, že sa o to nemáme snažiť. Máme, ale nie za každú cenu. Pretože je lepšie sústrediť svoje schopnosti na to, čo nám ide dobre. Na logické zdôvodňovanie tu máme vedcov a profesorov. A na život tu máme všetkých ostatných. Ktoré z toho si vyberiete?