Veci nemusíte robiť dokonale

Toto je moje veľdielo - veci nemusíte robiť dokonaleVeľakrát sa zbytočne stresujeme iba kvôli tomu, že chceme robiť veci dokonale. Pričom vo väčšine prípadov to ani vôbec nie je nutné, a zbytočne si tým vyrábame prácu, ktorú vo väčšine prípadov aj tak nikto neocení – skôr naopak. Prečo je to tak?

Niektorí ľudia sa snažia robiť veci dokonale. A niektorí až tak veľmi dokonale, že večne dokončujú to, čo by iní mali hotové už dávno. Čo sa im veľakrát nevypláca, a najmä v práci to ide proti nim. Ja som bol tiež taký, a tiež som sa vedel s vecami piplať celé hodiny až dni. Až dokým som si neuvedomil niekoľko zásadných vecí.

Prečo chceme robiť veci dokonale

Snaha o dokonalosť je vo väčšine prípadov iba dôsledkom toho, že si o svojej práci myslíme, že nie je dosť dobrá. Presvedčenie, ktoré má v našom živote na rováši kopec iných vecí, nielen neúspech v práci. Kde sa to ale nabralo? A čo s tým môžeme urobiť?

To závisí od toho, či tou dokonalosťou trpíte v práci, alebo v súkromí. V súkromí to až tak nevadí – napr. ak maľujete obraz alebo píšete knihu, a nemáte na to stanovený termín, tak je to v poriadku. Podstatné je, že vás to napĺňa a že vás to baví. A najmä ak to robíte iba pre seba, tak to pravdepodobne nemá žiadne vážnejšie dôsledky. Takže tento prípad zvyčajne netreba riešiť. Ale ak by ste veľmi veľmi chceli, tak pokračujte v čítaní.

Ak je to však v práci, alebo v podnikaní, tak snaha o dokonalosť sa takmer nikdy nevypláca. Ako som už písal, tak táto snaha pochádza z nášho vnútorného presvedčenia, že naša práca nie je dosť dobrá. Ktoré vzniklo ako všetky iné presvedčenia ešte niekedy v detstve. Napr. keď ste si kreslili mačičku na papier, a nakreslili ste niečo medzi žirafou a mravcom. Ak vás rodičia/učitelia/spolužiaci vtedy za to nepochválili, alebo vás nebodaj opakovane za to zvozili, že neviete kresliť a máte sa snažiť viac, tak vzniklo toto presvedčenie. A v dospelosti sa prejavuje ako snaha o dokonalosť.

Dokonalosť nikoho nezaujíma

V práci a podnikaní však dokonalosť takmer nikoho nezaujíma. A už vôbec nikoho nezaujíma, koľko práce to všetko vyžadovalo spraviť. Vás nebodaj zaujíma, keď si kupujete zemiaky v obchode, alebo hamburger v mekáči, že koľko ľudí, času a práce bolo na to potrebné obetovať? Sami viete, že nie. Zaujíma vás iba cena a to, čo za to dostanete. Alebo inak povedané – keď si to kúpite, tak či to splní daný účel. Nie dokonale, ale stačí, ak to bude dostatočne dobre.

A tak isto to funguje aj v práci. Zamestnanci sú pracovná sila, a túto prácu predávajú za svoju výplatu svojmu zamestnávateľovi. V podnikaní zasa firma či živnostník predávajú svoje tovary a služby – a samozrejme za peniaze. A v žiadnom z týchto prípadov nikoho nezaujíma, koľko námahy na to bolo potrebné vynaložiť.

Až na jednu výnimku – keď tá druhá strana musí platiť za čas, ktorý tým strávi „výrobca“. Vtedy to už zajedno nie je. Nikto totižto nemá nekonečné množstvo peňazí, a nemôže si dovoliť nekonečné čakanie a platenie. Preto aj keď je náhodou niekto ochotný aj čakať, tak len dovtedy, dokým to dovolia peniaze, ktorými musí ten čas zaplatiť. A to je vždy obmedzené. A najmä pochopiteľné.

Veci stačí robiť dostatočne dobre

Druhá strana mince je taká, že v drvivej väčšine prípadov, ten človek na druhej strane, pre ktorého to robíte, ani neočakáva dokonalosť. Aj keď to možno tak hovorí. Každý si totižto slovo „dokonalosť“ vykladá iným spôsobom. Pre niekoho je to absolútna dokonalosť, pre iného je to vhodnosť. Pravdou však je, že absolútnu dokonalosť nikdy nedosiahnete. Môžete sa k nej iba priblížiť. Pretože vždy sa nájde niečo, čo ide zlepšiť.

Preto stačí veci robiť dostatočne dobre, a nemusia byť dokonalé. Dostatočne dobre na to, aby to tej druhej strane pomohlo splniť účel, na ktorý to chce. Všetko navyše druhá strana môže, ale nemusí oceniť. Je to jeho právo. Pretože máme slobodnú vôľu. Ani v mekáči nevyrábajú dokonalé hamburgery, ale iba také, ktoré sú pre ich zákazníkov dostatočne dobré na to, aby sa z nich najedli. Aj keď veľa z nich povie, že by si vedeli sami spraviť lepšie. Účel im to však splnilo, a preto zostávajú vernými zákazníkmi. A McDonald’s je dlhodobo najväčší predajca hamburgerov na svete.

Ďalší príklad

Podobne je to aj s telefónmi od Apple. Napriek tomu, že každý rok vychádza nový „revolučný“ telefón, tak vo vývoji sú už ďalšie modely na 5 rokov dopredu. Lebo sami vedia, že je ešte stále čo zlepšovať. Keby chceli spraviť dokonalý telefón, tak by ho skúšali robiť 20 rokov. Ale nevyrobili by ho. Lebo dovtedy by skrachovali. Jednoducho by im došli peniaze. Namiesto toho však vydali už viac ako 10 generácií nedokonalých telefónov. Ich zákazníci sú hyper-vernými zákazníkmi, modliacimi sa ku každému ďalšiemu modelu. A kupujú ho, aj keď vedia, že o rok vyjde ešte lepší. A namiesto firmy, ktorá by 20 rokov vyvíjala dokonalý telefón a skrachovala by, máme už po niekoľkých rokoch od začiatku jednu z najziskovejších firiem sveta. A najziskovejšiu v segmente mobilných telefónov. A to len preto, že vedia, že nemusia robiť veci dokonale, ale iba dostatočne dobre.

A rovnaký prístup používajú aj všetci zamestnanci, ktorí zarábajú viac ako je priemer. Jednoducho si buď uvedomili, alebo im niekto múdry povedal, že veci stačí robiť dostatočne dobre. Tak, aby tá druhá strana bola spokojná. A dokonalosť je potom iba voliteľná. Spravíte ju, keď chcete. Ale nemusíte, keď nechcete. Lebo takmer nikdy ju nikto neocení.

Ako som bol dokonalý

Ja som bol rovnaký. Keď som cca. 15 rokov dozadu ešte pracoval ako programátor, tak som sa snažil robiť veci dokonale. Písal som aplikácie podľa najlepších metodológií, postupov, vzorne formátoval zdrojový kód, a snažil sa robiť všetko pre absolútnu dokonalosť svojej práce. Malo to však jeden háčik – takmer nikdy som nestíhal robiť to, čo bolo treba, a zarábal som najmenej spomedzi všetkých kolegov. O svojom podvedomom presvedčení som vtedy nevedel, a objavil a vyriešil som ho až dlhé roky potom. Mal som ale šťastie na to, že som mal veľmi dobrého šéfa, ktorý vo mne rozpoznal talent, a nechcel ma vyhodiť.

Preto mal som mnou ešte pár týždňov strpenie, a snažil sa mi vysvetľovať tieto princípy. Mne to vtedy vysvetlil tak, že nezáleží, aká dokonalá bude aplikácia, ktorú vyrobím pre firmu. Ak ju však nenasadím a nesprístupním zákazníkom a nebudú ju využívať, tak firma nebude z nej zarábať peniaze (lebo nebude mať ako inak predávať tie služby), a časom mňa ani kolegov nebude mať  z čoho platiť. Preto je dobré nasadiť aplikáciu čím skôr, hoci aj s chybami, aby firme čím skôr začala zarábať. A chyby opraviť neskôr, za behu. Je to tak či tak štandard, na ktorý sú už navyknutí zákazníci, nielen v IT. Tým pádom budú spokojní aj zákazníci, aj môj zamestnávateľ. A bude viac peňazí aj na všetko ostatné.

Ako som prestal robiť veci dokonale

Pre mňa – detailistu – to bolo vtedy veľmi ťažké prekusnúť. Bol som navyknutý robiť všetko do detailov, a vypiplať to tak, aby to bolo bezchybné. Dostal som však v práci ultimátum, a moja vtedajšia nízka sebahodnota sa bála vyhadzovu, pretože som si myslel, že by som už nezohnal ďalšiu prácu. To poznáme asi všetci, že? 🙂 Takže som začal robiť nedokonalú prácu. Nedokonalú z môjho hľadiska, ale dostatočne dobrú zo šéfovho hľadiska. Aplikácie sme nasadzovali oveľa skôr, ako by boli bez chýb. Presnejšie povedané – boli plné chýb, a veľakrát bol zázrak, že nejak fungovali a že poskytovali aspoň základnú funkcionalitu. Podstatné však bolo to, že šéf bol spokojný, lebo aplikácia prinášala peniaze už o niekoľko mesiacov skôr. A zákazníci tiež, pretože nemuseli čakať. Občas síce frflali, že veci nejdú úplne dobre, ale vedeli, že operatívne chyby odstraňujeme. Takže vo výsledku im stačilo aj to.

Ako mi to pomohlo

Najpodstatnejšie však bolo, ako sa to prejavilo na mojej výplate. V priebehu necelého roka sa mi viac ako zdvojnásobil plat. Môj pracovný výstup sa niekoľkokrát znásobil, takže nebol problém zdvojnásobiť výplatu. Z podpriemerne plateného programátora sa zrazu stal najlepšie platený programátor vo firme. Samozrejme so všetkou tou závisťou a ohováraním, ako sme už na Slovensku zvyknutí. To však bolo prítomné v inej forme aj predtým, takže som sa to časom naučil úplne ignorovať. Podstatné bolo, že som začal zarábať oveľa viac.

V tej istej firme, tou istou prácou, na tom istom oddelení. Napriek tomu, že mi ešte prednedávnom hrozil vyhadzov. Pretože keď sa dostavila väčšia odmena, tak som svoje nutkanie robiť veci dokonale odložil milerád nabok. Na to som však musel najprv ja ukázať, že to viem. Môj problém so sebahodnotou to síce nevyriešilo, ale vyššia suma na výplatnej páske viac ako potešila. A následné bonusy ako možnosť robiť občas z domu, či dôjsť si do práce kedy sa mi chce, mi to iba potvrdili.

Prečo nemusíte robiť veci dokonale

Takže tu to máte na niekoľkých príkladoch vysvetlené, prečo nemusíte robiť veci dokonale. Ak robíte veci dokonale, tak sa jednoducho snažíte uspokojiť iba svoje presvedčenie, a nie svojho zamestnávateľa/zákazníka. A ten vám je ochotný platiť iba za to, ako uspokojujete jeho, a nie ako uspokojujete svoje presvedčenia. Preto stačí robiť veci dostatočne dobre. Tak, aby tá druhá strana bola spokojná. To nevylučuje samozrejme, že by ste občas mohli niečo spraviť dokonale. Keď máte čas a chuť, tak prečo nie?

Aj ja sa niekedy piplem s niektorými vecami viac, ako by bolo potrebné, ak mám náhodou na to čas a baví ma to. Vo všetkých ostatných prípadoch však beriem ohľad na svoj 24-hodinový deň, a robím veci iba dostatočne dobre. A doladím prípadne za behu, ak by to tej druhej strane vadilo. Tak sa na jednej strane nemusím toľko stresovať, a na druhej strane spravím oveľa viac práce – tej, za ktorú mi je ochotná druhá strana zaplatiť. A najmä nemusia na mňa večne čakať. Pretože pri dokonalej práci by im nič iné ani nezostávalo.

Takže nepotrebujete robiť veci dokonale. Ani svoj materinský jazyk nemusíte ovládať dokonale, a dohovoríte sa ním. Ani svoj telefón nemusíte ovládať dokonale, a viete z neho zavolať či napísať. A preto ani ostatné veci nemusíte robiť dokonale, dokým si to tá druhá strana nevyžiada. Pretože to je jednoducho zbytočné, a svoj čas viete využiť aj na príjemnejšie veci. Ak teda za tou dokonalosťou nie je ešte niečo ďalšie 🙂