Osud je častokrát používaný ako výhovorka, keď človek v niečom zlyhá. Prečo veci zle dopadli, a prečo sme s tým akože nemohli nič spraviť. A aj napriek tomu, že s niektorými vecami v živote naozaj nevieme nič spraviť, tak by sme to nemali hneď zvaľovať na osud. Pretože v prvom rade nevieme povedať na 100%, či sú nám tie konkrétne veci súdené alebo nie.
Čo je to vlastne osud
Osud je rovnako ako zdravá strava veľmi nejasne definovaný pojem, ktorý si každý vysvetľuje inak. A aj preto je zvyčajne zdrojom rôznych bludov, ktoré si ľudia na to slovo naviazali v posledných stáročiach. Dokonca indický mystik Sadhguru tvrdí, že osud je väčšinou iba lacná psychiatria, ktorou si ľudia zdôvodňujú svoje zlyhanie. Preto nebude od veci si najprv zadefinovať, čo to je, a popátrať trochu po tom, čo sa za tým skrýva.
Každé slovo v slovanských jazykoch má svoj presný význam. A to najmä pri tých slovách, ktoré sú prebraté zo staroslovienčiny v nezmenenej, alebo len v mierne pozmenenej forme. Pôvod tohto nášho slova sa mi nepodarilo nájsť, takže budeme brať do úvahy terajšiu slovenskú verziu. Slovo „osud“ po rozdelení na predponu a koreň slova je „o-sud“. Čiže o súdení. Alebo, ak zoberieme do úvahy to, ako sa zvyčajne hovoria veci v slovenčine, tak o „od-súdení“. V tomto význame by to znamenalo, že sme odsúdení niečo vykonať, zažiť či pretrpieť. Už len zostáva zistiť, kto je ten sudca. V stredoveku to boli sudičky, ale to nás už našťastie prešlo.
Podľa Wikipedie a stoikov je osud definovaný ako „moc, ktorej je všetko, i konanie človeka, podriadené“. To je ešte nejasnejšie definované ako to, kde končí vesmír. Takže ani tu moc nepochodíme.
Môj pohľad na vec
Z môjho pohľadu používam pre osud popis z jednej filozofie, ktorý sa mi za posledných rokov viac-menej potvrdil. Nie je to ešte úplne isté, ale je to najbližšia definícia, na ktorú sa mi preň podarilo prísť. A zároveň ktorá je dosť blízko tomu, ako tento svet z môjho pohľadu funguje. Osud je niekoľko málo situácií v živote, ktoré sú pevne dopredu dané, a ktorými si musíme prejsť, nech sa deje čo sa deje. Je to niekoľko presne stanovených bodov v našom živote, ktoré musíme zažiť, a ktorým sa nemôžeme vyhnúť. Všetko ostatné v našom živote je na našej slobodnej vôli, a sami sa môžeme rozhodovať aj slobodne konať, čo všetko a ako to budeme robiť medzi tými pevne stanovenými bodmi.
Problém však je, že dopredu nevieme, ktoré tie body to sú, a kedy sa vyskytnú. Je to ako keby sme boli v zábavnom parku (náš život), v ktorom si môžeme väčšinu času robiť čo chceme. Ale keď dôjde onen bod v čase, keď sa koná nejaká atrakcia, ktorú nesmieme zmeškať (náš osudový zážitok), tak sa jednoducho musíme dostaviť na miesto. Na to má každý zábavný park svoje mechanizmy – najprv návštevníkov usmerňuje, potom upozorňuje, a nakoniec – keď hrozí ochromenie prevádzky parku alebo to, že by niekto nespravil čo má spraviť – tak na nich pošle personál, ktorý ich donúti ísť tam, kde majú byť. Pričom tie atrakcie sme si dopredu vybrali, pretože sme dopredu vedeli, že ich zvládneme. Aj keď poniektorí nie sú v zábavnom, ale v hororovom parku.
Čo je na tom podstatné
Podstatné na tom sú však dve veci. Prvá je tá, že tých bodov živote je iba zopár. Takže ak sa vám dejú „osudové“ veci každý mesiac či každý rok, tak sa skúste zamyslieť, či to nebude spôsobené niečím iným. Napríklad neustálym odmietaním menšej životnej lekcie, či nepoučiteľnosťou zo situácie.
Druhá vec je tá, že tie osudové body majú naisto iba 2 zložky – presný čas, a zážitok. Čiže v nejakom čase si jednoducho musíme niečo zažiť, čo sme z nejakého dôvodu chceli zažiť ešte predtým, než sme prišli na tento svet. A tým dôvodom je zvyčajne náš duchovný rast, pretože pre to sme koniec-koncov na tomto svete. Neviem, či je určené pre tieto zážitky aj presné miesto a forma, akou ich máme zažiť. Možno áno, možno nie. Na to sa mi zatiaľ nepodarilo prísť, resp. si to potvrdiť. Z toho, čo viem, je to zatiaľ tak pol na pol, a závisí to od toho, s kým práve o tom hovoríte. To však až tak podstatné nie je.
Podstatný je na tom celom zážitok, ktorý si musíme odžiť, vydať pri ňom konkrétne, častokrát veľmi hlboké emócie, a to celé za jediným cieľom – aby sme boli prinútení cez utrpenie rásť. Pretože veľký rast sa bohužiaľ koná iba cez utrpenie. Malý rast sa môže konať aj inak, napríklad uvedomením sa, ale veľké skoky v raste sa konajú iba cez utrpenie. Ktoré sme si na mieru ušili buď sami už na onom svete, alebo ktoré pre nás prichystali „tam hore“. Pretože to utrpenie je stavané presne tak, aby sme ho zvládli, a aby v nás dokázalo zmobilizovať sily, o ktorých sme nevedeli, že ich máme. A za predpokladu, že to nevzdáme, tak sa výsledok dostaví ako hodinky.
Ako brať osud
Nad osudom sa preto ani nevyplatí umárať sa, zamorovať si svoju myseľ negativizmom, a nepriamo si tým kaziť zdravie. Je to proste vec, ktorá je nemeniteľná, vytvorená oveľa vyššou inteligenciou ako máme my na tomto svete, a ktorá je strategicky navrhnutá pre naše dobro. Preto ak nabudúce budete chcieť niečo zvaliť na osud, tak si veľmi dobre premyslite, či sa tej situácii dalo vyhnúť alebo nie. A ak je tam aspoň slabý náznak toho, že sa dalo, tak to takmer naisto osudové nebolo.
Ja osobne používam pre otestovanie „osudovosti“ jeden veľmi jednoduchý test. Počúvam v každej situácii svoj vnútorný hlas. A ak v danej situácii cítim, že tu danú vec musím nevyhnutne spraviť za každú cenu, a pritom ani sám neviem prečo, tak to bude osud. Dôležité však je, že ten pocit musí byť tak enormne silný, ako ste zažili iba párkrát v živote, a aký ste predtým mali iba zopárkrát pri najväčších kľúčových udalostiach vo vašom terajšom živote. Taký silný, že veľakrát vám je úplne jedno, čo sa stane, a že vôbec ani nepomyslíte na inú alternatívu, ako to proste spraviť. A taký pocit naozaj zažijete len párkrát za život.
V mojom živote takých bodov bolo len zopár. Napríklad keď som sa prvýkrát stretol s mojou terajšou manželkou, tak som bol vtedy podľa mojich známych úplne pohltený tým, že sa s ňou musím dať dokopy. Čo som pri žiadnej inej žene nikdy predtým, ani potom ani zďaleka nezažil. Podobne pred pár rokmi, keď som sa v polorozsypanom stave zo zdravej stravy rozhodol ísť krížom cez celú Sibír, aby som sa na konci rozsypal úplne. Čo ma nakoniec napriek môjmu silnému odporu donútilo prevrátiť svoj život hore nohami a urobiť v ňom radikálne zmeny.
Nezúfajte, bude lepšie
Osud teda existuje. Len to s ním netreba preháňať. To, či to bolo osudové alebo nie, zistíte zvyčajne až s odstupom niekoľkých rokov či desaťročí. Keď vám vo svetle širších udalostí dôjde aj to, prečo sa to udialo. Veľakrát to ľuďom dôjde až na sklonku života, aj keď to nie je pravidlo. Každý sme iný, a každý sme si pre tento život vybrali iný „zábavný park“. S rôznymi atrakciami, o ktorých dopredu zvyčajne nič nevieme. Možno aj preto sú zábavné parky medzi ľuďmi tak obľúbené. Keď však na to dôjde, tak to jednoducho prijmite. Aj keď neviete, prečo sa deje to, čo sa deje. Pretože raz na to určite prídete. A verte mi, že za to ešte budete aj veľmi vďační 🙂