Je to váš problém?

Nie každý problém je váš problémProblémy ľudia väčšinou nemajú radi. Pretože treba kvôli nim konať, a veci riešiť. Namiesto toho aby išli veci tak, ako chceme sami. No aj napriek tomu, že takmer nikdy nemáte kontrolu nad tým, akým smerom veci idú, tak existuje celkom jednoduchý nástroj na to, ako výrazne zredukovať množstvo problémov, ktoré musíme každodenne riešiť. Pretože nie každý problém je váš problém. A preto sa teraz naňho pozrieme.

Problémy nie sú takmer nikdy príjemné. Aj keď sú tu pre nás, tak sa nám ich takmer nikdy nechce riešiť. Veľa ľudí si však neuvedomuje, že väčšinu problémov nemusí riešiť vôbec. Pretože nevedia, že s nimi niekto práve vybabral. Alebo jednoducho že si na seba zobrali aj to, čo nemuseli. A ani zďaleka sa to netýka iba dobrákov.

V čom je problém

Ako môže s vami niekto vybabrať, a prinútiť vás riešiť to, čo by ste nemuseli? Veľmi jednoduchým psychologickým trikom. Povie vám, že niečo je problém, a očakáva, že to vyriešite. A keďže ste na to zvyknutí, najmä v práci od šéfa či od zákazníkov, tak to zoberiete a riešite. V tomto momente je to už váš problém, a práve ste spadli do pasce a ani neviete ako. Pýtate sa, v čom bola?

Rafinovanosť situácie

Práve v tom je jej rafinovanosť. Že využíva vaše podvedome naučené správanie, vďaka ktorému na seba preberiete aj to, čo nemusíte. Pretože ste na to zvyknutí a už o tom ani nerozmýšľate. A potom sa o druhej ráno v kancelárii divíte, kde je problém. Po pár mesiacoch sa to prejaví aj na zdraví, a pojedanie šalátov je na ceste.

Problém je v prvom rade v tom, že väčšinu problémov nemusíme riešiť. Ako to? Pretože to nie sú naše problémy. Pretože od ich vyriešenia nezávisí naša budúcnosť, či prospech. Proste riešime problém niekoho iného, lebo ho na nás šikovne prehodil. A my sme na to naivne skočili, a ani o tom nevieme.

Ako to funguje

Povedzme, že ste zamestnanec, a v práci za vami príde kolega, že treba riešiť problém so zákazníkom, pretože niekto spravil prúser. A keďže problémy so zákazníkmi sa majú riešiť, tak to zoberiete, a ako poctivý človek to začnete riešiť. Lenže pravdepodobne ste nemuseli. Lebo to ani nie je vaša pracovná náplň. Alebo sa zákazník naštval na niečo, čo bola jeho chyba. Alebo to mal vyriešiť ten kolega, čo prišiel za vami, a povedal to tak dôležito, a najmä, že “treba to riešiť”. A keďže nepovedal, kto to má riešiť, tak ste sa iniciatívne obetovali a vybrali seba. Aj keď to mal riešiť on, pretože to nebol váš problém. Pretože fráza “treba spraviť toto a toto” je jeden z najlacnejších trikov, ako hodiť prácu na niekoho iného. A väčšina ľudí na to skočí, pretože si myslia, že je to sebecké neobetovať sa. To nie je sebecké, ale – hlúpe.

Konkrétny príklad

Keď som napríklad pracoval ešte veľmi dávno v jednej kuriérskej spoločnosti ako programátor, tak za mnou chodila polka firmy s rôznymi problémami, pretože som ich vedel vyriešiť. Až som časom riešil denne prácu za piatich, a nestíhal svoju. Napríklad sa raz jeden zákazník sťažoval na zákazníckej podpore, že mu nefunguje niečo v aplikácii. Bez opýtania ho prepli na mňa. Po zopár otázkach vysvitlo, že taká funkcionalita tam nikdy nebola, a zákazník to tam chcel mať. Zadarmo. Tak som ho odkázal na obchodné oddelenie. A zakázal zákazníckej podpore prepájať na mňa ich hovory. Pretože mali sami vedieť, čo je v tej aplikácii dostupné a čo nie. Veď boli za to platení, aby to robili a riešili.

Oni sa ale naučili každú prkotinu prepínať na moju klapku. Dokým takýchto dotazov bolo málo, tak som to zvládal. Keď som ale robil pol dňa za call centrum a nestíhal som svoju prácu, tak som musel konať. A odstavil som celú skupinu ľudí od prehadzovania problémov na mňa. Tak isto, ako to viete spraviť aj vy sami, keď sa poriadne naštvete. Ide to však aj bez toho. Najmä keď to naozaj nie je váš problém.

Ďalší príklad

Ďalší príklad sa mi stal pred niekoľkými dňami. Napísal mi zákazník, že chce na moje školenie prihlásiť jedného účastníka, a súčasne s tým sa spýtal, že aká je cena po zľave. A čo robia bežne vo firmách? Spýtajú sa šéfa (či samého seba, ak sú živnostníci), či a koľko môžu dať zľavu. Ja som však už bol vytrénovaný svojou takmer 20-ročnou kariérou, a nenaletel som na to. Odpísal som zákazníkovi, že zľavy za 1 účastníka nedávame. Po dvoch dňoch sa ozval, že to berie.

V čom bola skrytá zrada v oboch prípadoch?

Že to nebol môj problém. V prvom prípade na mňa len hádzali, čo mi nepatrilo, pretože som to za nich vždy spravil. V druhom prípade to až tak zrejmé nebolo, ak si presne neuvedomujete, čo sa udialo. V tomto prípade mal problém zákazník, že chcel to školenie lacnejšie, ako bola jeho cena. Netuším prečo, ale to je nepodstatné. Bol to môj problém, že to chceli lacnejšie? Ani náhodou. Oni chceli ušetriť, nie ja. Mal som to riešiť, najmä keď sme naučení, že máme vždy zákazníkovi vyjsť v ústrety? To už duplom nie.

Nebol to môj problém, a teda som ho ani neriešil. Pretože takto sa inteligentne zákazník pokúšal prehodiť svoj problém na mňa. Keby som ho prijal a začal riešiť zľavu, tak by som ten problém prevzal na seba, a už by to bol zrazu môj problém. Ktorý by mi zabral čas, stratil by som pri ňom peniaze a energiu, a vo výsledku by som bol na tom horšie, ako pred riešením problému. A najmä by som riešil problém niekoho iného, ktorý vôbec nebolo potrebné riešiť. A toto je len jeden z mnohých spôsobov, ako niekto spraví zo svojho problému váš problém.

Ako sa obrániť – je to váš problém?

Pár rokov dozadu by som na to ale naletel na plnej čiare, tak ako väčšina ľudí. Teraz však o tom viem. A rozpoznám to už z diaľky na sto honov. A vďaka tomu mám oveľa viac voľného času a energie. Základom je spýtať sa dve otázky, vždy keď sa vyskytne ľubovoľný problém: Je to môj problém, alebo problém toho druhého? A ak je to aj náhodou môj problém, tak po jeho vyriešení budem na tom aspoň o niečo lepšie? Alebo inak povedané – stojí mi to riešenie problému za to?

Ak to nie je môj problém, alebo ak na tom po jeho vyriešení na tom budem ešte horšie, ako keby som nič nerobil – napr. po udelení tej zľavy – tak okamžite zdvihnem svoje obranné múry, a problém odpinkám tým smerom, odkiaľ prišiel. Pretože nie som nesmrteľný, a mám len 24 hodín denne na svoj vlastný život. Preto si aj vyberám. Čo nie je váš problém, to vás nezaujíma, a nestojí ani za deravý groš.

Je to ignorantské alebo neslušné?

Na prvý pohľad áno. Pretože nás už od malička učili, že ľuďom máme pomáhať. Čo je celkom šľachetná myšlienka. Až do momentu, keď si uvedomíte, že časom to začnú ľudia zneužívať. Či už z pohodlnosti, alebo z domnelej vychytralosti. A v tomto prípade nie je neslušné odmietnuť takéhoto človeka či jeho problém. Je to vaša morálna povinnosť. Ak z tohto života chcete niečo mať.

Preto si vyberajte. Na tomto svete je príliš veľa problémov na to, aby ste ich zvládli sami. Ľudí totižto prirodzene priťahujú riešitelia problémov, pretože sú v ich očiach schopnejší, a myslia si, že niekto to spraví za nich. Čo mi to tak pripomína… Preto je vašou povinnosťou si vyberať. A riešiť v prvom rade svoje problémy, a až potom problémy iných, ak vôbec. Nie ste totiž svätec ani boží syn s nadprirodzenými schopnosťami, aby ste vedeli vyriešiť všetky problémy okolo seba. Vlastne ani Ježiš neriešil ani zďaleka všetko okolo seba. A to mal ultra nadupané vybavenie priamo tam zhora.

Tak prečo by ste to mali robiť vy?

Keď to nevadilo najväčšiemu svätcovi v dejinách, tak prečo by ste mali byť horší od neho, keď sa tak budete správať tiež? V tomto živote totiž čaká na vás mnoho nádherných vecí. A ak sa budete stále zaoberať riešením problémov druhých ľudí, tak vám na ne vôbec nezostane čas. Naučiť sa povedať “nie” je totiž jedna zo základných medziľudských zručností, ktorá vám ten čas spoľahlivo uvoľní. A najmä sa budete venovať sebe. A svojej rodine či priateľom. Všetko ostatné je totiž druhoradé – a problém toho druhého. Ktorý takmer nikdy nemusíte riešiť. Pretože na tomto svete ste v prvom rade pre seba, a až potom pre všetkých ostatných. Preto je vo vašom vlastnom záujme, aby ste rozpoznali, keď sa niekto na vás snaží prehodiť svoj problém, a hneď ho aj zastavili. Aby to zrazu nebol váš problém. Problémy si totiž má každý riešiť sám.

Poznáte niekoho, kto večne nemá čas? Ak áno, tak mu tento článok zdieľajte či prepošlite. Uvidíte, že s niektorými ľuďmi to spraví zázraky 🙂