Dnes je moderné hľadať vo všetkom chémiu, a vyhýbať sa jej. A zároveň nakupovať potraviny podľa vzhľadu, a očakávať, že sú kvalitné, či bez chémie. Viete však, ako rýchlo rozpoznať, či sú ovocie a zelenina plné chémie, alebo nie?

Existujú dve jednoduché metódy, ako rozpoznať, či sú ovocie a zelenina bez chémie, alebo len s nepatrným obsahom chémie. Na 100% vám to vedia potvrdiť iba chemické testy, ale predpokladám, že nemáte len tak prebytočných zopár stoviek eur, aby ste si dali kompletne otestovať jedno jablko. Preto si pozrieme dostatočne dobré metódy, ako to spoľahlivo rozpoznať aj bez toho. A využijeme na to úplne nečakane múdrosť našich predkov.

Metóda č. 1

Prvou metódou je zobrať si viac kusov toho ovocia/zeleniny, a pozrieť sa, či sú aspoň niektoré kusy červivé alebo nie. Ja viem, je to hnusné, keď nájdete červíka v niečom, čo ste sa chystali práve jesť. Ale tam, kde by ste to čakali najmenej, sa skrýva jednoduchosť a genialita tohto riešenia. Červy sa totižto už od staroveku používali na testovanie, či je niečo jedovaté, alebo nie. Dokonca aj v medicíne. Je to kvôli tomu, že červíky sú veľmi citlivé aj na nepatrné množstvo jedov, a veľmi rýchlo na ne umierajú.

A presne toto isté môžete využiť aj dnes. Ovocie a zelenina sa totižto vo väčšine prípadov ošetrujú jedovatými postrekmi, vrátane domáceho pestovania na záhradke. Tieto postreky sa nutne nemusia dostať dovnútra plodu, ak sú aplikované s rozumom, podľa návodu, a v nevyhnutnom množstve. A najmä to posledné sa takmer nikdy nedodržiava. Najmä kvôli tomu, že postreky sú dnes neporovnateľne lacnejšie ako prísť o polovicu či väčšinu úrody.

Preventívne postreky

A tak sa preventívne strieka hlava nehlava, častokrát aj na záhradkách. Minule mi môj svokor, ktorý donedávna pracoval ako generálny riaditeľ Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu potravinárskeho, povedal, koľko sa reálne striekajú napr. také jablká, ktoré sú podľa normy považované za bio jablká. Bio norma totižto predpisuje iba zakázané typy postrekov, resp. zákazom látok v predávanom tovare. Zakázané sú napr. pesticídy, ale testuje sa to nie kontrolami u výrobcu (ktorý môže byť kľudne aj v amazonskej džungli), ale rozborom potraviny. Ak neobsahuje pesticídy či iné zakázané látky, tak je to bio potravina. Kľudne ju môžete striekať pesticídami v malom množstve, a keď sa nedostanú do potraviny, resp. keď ich tam nikto nenájde, tak sú bio.

Postreky a bio norma

To však neznamená, že bio sa nestrieka. Boli by ste prekvapení, koľko postrekov nepatrí medzi pesticídy, ale môžu sa neobmedzene používať na postrekovanie. Napr. na hrozno sa bežne používa jedovatá modrá skalica. Ale podľa bio normy je povolená, takže pestovateľ tým môže postrekovať od rána do večera koľko len chce, a stále to bude bio. A to nie je náš výmysel, ale norma prebratá z EÚ, ktorá je viacmenej rovnaká v každej krajine.

Rakúska “kvalita”

Až na taký detail – kým napr. slovenskí pestovatelia považujú za bio plodiny postriekané max. okolo 8-krát, tak v Rakúsku či Taliansku je to až 17-krát (!). Už viete, prečo v Rakúsku predávajú také nádherné jablká? Ak tomu stále neviete uveriť, tak si pozrite zopár výsledkov ich vlastnej rakúskej potravinovej kontroly. Ktorá pred niekoľkými rokmi zistila, že 2/3 rakúskych bio potravín nespĺňa normu, a sú to len preznačené obyčajné potraviny. Mňa to tiež šokovalo, keď som o tom prvýkrát počul. Pretože som jeden čas jazdil pravidelne do Rakúska, aby som nakúpil akože kvalitné potraviny. Dnes tam už skoro nič nekupujem.

Využívame prírodu

Takže preto je hore uvedená metóda celkom spoľahlivá v tom, či je ovocie/zelenina bez chémie, alebo len s veľmi nepatrným množstvom chémie. Červíky sú súčasťou prírody ako všetko ostatné, a prirodzene sa vyskytujú v každej jednej plodine, či už ide o jablká, maliny, či mrkvu. Nie je to síce žiadúce, ale ak si kúpite kilo či dve jabĺk, tak by ste mali nájsť aspoň jeden kus, v ktorom bude červík. Tak ako keď si napr. v lese odtrhnete malinu či divoké jablko. Inak do seba zaručene ládujete nejakú zmesku chémie. Čo nemusí byť nutne zlé, keď to človeku dlhodobo neškodí. Bavíme sa tu však o tom, ako rozpoznať veci bez chémie. Samotný vplyv chémie rozoberieme v niektorom ďalšom článku.

Metóda č. 2

Druhá metóda už nie je až tak spoľahlivá ako prvá, a tiež vyžaduje trocha času. A najmä je spoľahlivejšia v prípade, že kupujete dané plodiny stále od toho istého výrobcu. Negarantuje však, že tie plodiny sú úplne bez chémie. Celá finta spočíva v tom, že si nechajte 1-2 kusy napr. papriky len tak voľne ležať na stole niekoľko dní. Väčšina zeleniny po pár dňoch začne vädnúť. Niekedy už aj hneď na druhý deň. Tak ako keď odtrhnete kvety a nedáte ich do vázy, len je to trochu pomalšie.

Ak bude paprika po pár dňoch mäkšia a zvädnutejšia, prípadne sa na nej začnú tvoriť vrásky, tak patrí medzi tie “prírodnejšie” papriky. Ak sa však ani po týždni nezmení a zostane rovnaká, tak garantovane do seba dávate nejakú chemickú obludu. Pretože prirodzené, čisté ovocie a zelenina len tak na stole nevydrží bez zmeny viac ako pár dní. Výnimkou z toho sú možno tak tvrdé druhy, ako jablká a orechy, ktoré vydržia aj niekoľko týždňov absolútne bez zmeny. Ale aj po tých pár týždňoch vám začne jablko mierne mäknúť. Nie moc, ale predsa.

Naše hypermarkety

Ako príklad si zoberte zeleninu v našich hypermarketoch. Keď som si v Tescu či Bille kúpil papriku z Afriky (Maroko či Egypt), tak tá paprika vydržala na stole 3 týždne bez zmeny. Keď som ju potom zjedol, tak mi ju trávilo 12 hodín, čo ani zďaleka nebolo normálne. Keď som však v tých istých obchodoch počas sezóny kúpil papriku zo Slovenska – a teraz bolo úplne jedno či bio alebo nebio – tak v priebehu 2-3 dní začala vädnúť. Keď som ju zjedol, tak mi ju strávilo v rámci očakávaných 2 hodín a menej. Tak ako to po správnosti má byť.

Dovážaný tovar z Afriky nie je bez chémie

A dôvod je veľmi jednoduchý. Ovocie a zelenina dovážaná zo štátov mimo EÚ je podľa našich oficiálnych testov najčastejšie nacpatá rôznym koktejlom chémie, veľakrát aj nad limit. Či už preto, aby to vydržalo niekoľko týždňovú cestu z Afriky do vášho obchodu, alebo aj preto, lebo sú tam použité najlacnejšie postreky. Ktoré sú síce v EÚ zakázané, ale hotové ovocie/zeleninu už s nimi môžete dovážať. A dokým sa nevyskytne nejaký väčší prúser, tak ich nikto nepošle ani na testovanie, či nestiahne z trhu.

Alebo, čo sa robilo ešte pred 20 rokmi, keď tu niektoré hypermarkety ešte len začínali – nevyhovujúce veci stiahli z trhu, za 2 dni odviezli do susednej Českej republiky, a vypredali za deň v akcii za podozrivo nízku cenu. Dnes to vraj už nerobia, ale akciové veci vďaka tomuto už odvtedy nekupujem. Aj keby som mal hladovať. A nikdy to neboli česko-slovenské výrobky. Preto je samo osebe lepšie kupovať “naše” výrobky. Pretože máme oveľa prísnejšie normy, ako napr. v tej Afrike. A v prípade porušenia normy vedia naše úrady priamo potrestať vinníka, zjednať nápravu, a odstrašiť ho, aby to už neskúšal ani robiť. Občas sa síce niečo prevalí aj tak, ale väčšinou to naše úrady ešte zvládajú držať na uzde.

Prirodzený proces

Takže táto druhá metóda sa spolieha na prirodzený proces, ktorý prebieha v každej jednej plodine. A zároveň na to, že kupujete niečo “naše”. Nie je to stopercentná metóda na to, ako overiť, či je niečo bez chémie, alebo nie. Dá sa ale použiť pre ľahkú orientáciu medzi tým, či je niečo precpaté chémiou, alebo je to relatívne čisté. Oveľa spoľahlivejšia je prvá metóda uvedená hore, ale tú nemôžete použiť na hypermarketové ovocie a zeleninu. Pretože keby im zákazníci zopárkrát nahlásili, že kúpili červivé jablká, tak by ten pestovateľ v celom reťazci skončil, a zaplatil mastnú pokutu.

Preto vo veľkých obchodoch nikdy nebude naozaj čisté ovocie a zelenina. Musia totižto prežiť aj v slovenských podmienkach niekoľkodňový až niekoľko týždňový prevoz a skladovanie, a to prirodzené plodiny nevydržia. Ľudia však chcú dokonalé pekné jabĺčka, a oni im preto len dodávajú to, čo chcú. Takže hypermarkety netreba za to viniť. Aj oni totižto prispievajú k nášmu blahobytu, aby sme si aj vo februári, keď je vonku pol metra snehu, vedeli kúpiť papriku či jahody. A kto chce kam, pomôžme mu tam, no nie?

Na záver

Takže takto viete aspoň približne rozpoznať, či je dané ovocie a zelenina bez chémie, alebo či aspoň obsahuje menej chémie ako africké chemické obludy. Stopercentne to vedia preukázať iba chemické testy. Ale ako som už hovoril, tak skoro nikto nemá stovky eur, a ani chuť čakať na chemické testy. Preto môžete použiť na rýchlu orientáciu aj tieto dve metódy. Nie je to nič nové, je to len prebraté od našich starých rodičov, či v prípade prvej metódy ešte od starovekých lekárov, na ktorých stavia aj dnešná medicína. Dokonale čisté ovocie a zeleninu dnes už asi nezoženiete, ani z vlastnej záhradky. Prečo však máme do seba cpať hyperchemické obludy z Afriky? Preto aj tento článok berte iba orientačne, aby ste vedeli rozlíšiť, čo je viac a čo menej škodlivejšie. Na strašenie s chémiou tu máme iných “expertov” 😀