Feministky nie sú nutne dobré ani zlé. Mali svoje opodstatnenie približne pred 100 rokmi, keď ženy boli postavené na úroveň psa, a nemali žiadne práva. Dnes však feminizmus už nepotrebujeme. Pýtate sa prečo?

Nepotrebujeme ho z jedného, veľmi praktického dôvodu – dosiahol, čo chcel. Zrovnoprávnil ženy na úroveň mužov. Čo bol správny krok, aj keď nie každému sa to páči. Ženy sú však rovnako ako muži tiež ľudia, a bol to teda správny krok.

Toto celé sa však udialo už snáď pred 100 rokmi

Prečo teda existujú stále feministky? A búšia za svoje práva, ktoré tak či tak už dávno majú? A najmä si vynucujú od ostatných, aby s nimi súhlasili, či podľa nich konali? Napriek tomu, že feminizmus končí v momente, keď treba vyniesť gauč na 6. poschodie?

Odpoveď nájdeme opäť v psychológii

Pri vyrovnanej žene nie je dôvod, aby chcela byť silou mocou mužom, a nutne robiť všetko to, čo bežne robia chlapi. Nemyslím tým teraz to domnelé rozdelenie na “chlapské” a “ženské” úlohy. Veď si každý predsa môže vybrať, čo bude robiť. Myslím tým to, keď si niekto VYNUCUJE, že MUSÍ robiť tú “chlapskú” prácu, aj keď v tom nie je dobrá.

Rozdiel medzi mužmi a ženami

Vieme predsa všetci, že muži aj ženy sú mierne odlišní, a okrem fyzického vzhľadu majú obe skupiny lepšie vybavenie na niektoré činnosti. Napr. chlapi sú lepší vo fyzických a silových výkonoch, v sústredení sa, či v riadení činností. Ženy sú zasa lepšie v medziľudských zručnostiach, najmä tam, kde sa pracuje s emóciami. Sú lepšie aj vo vykonávaní viacerých činností naraz, a preto sú ako zrodené pre výchovu detí, sociálnu prácu či vedenie domácnosti.

Tak prečo nevyužiť svoje nadanie, keď ho už máme?

A najmä, prečo sa niektoré ženy silou mocou snažia robiť tie chlapské veci, aj keď nemusia?

Moderná psychológia v tom má úplne jasno

Keď sa na to spýtate zarytej feministky, tak vám väčšinou povie, že to nie je vaša starosť. Čo samozrejme nie je, pokým na slečnu nejde padnúť skriňa. Keď sa jej to však spýta niekto veľmi blízky, tak mu povie presne to isté, čo každý jeden psychológ vidí už na prvý pohľad – nevyriešené vzťahy s otcom. A teraz je jedno, aký to bol presný problém. V takmer 100% prípadov ide o problémy s otcom. Ktoré väčšinou siahajú, ako všetky veľké poruchy, ešte do útleho detstva.

Ako vznikajú feministky

Porucha väčšinou vzniká tak, že sa dieťa snažilo byť v detstve chlapcom namiesto dievčaťom, pretože jej otec mal s tým nejaký problém. Častý dôvod je ten, že si otec želal, aby sa narodil chlapec, lebo už mal 2 dievčatá, a “ako naschvál” sa narodilo dievča. A aj keď to dievčatku nepovedal, tak mu to celý život podvedome dával najavo. Zapájal ho do chlapčenských aktivít. Kupoval mu chlapčenské hračky. A dával mu pochvalu, keď sa správalo ako ako chlapec. Poznám dokonca niekoľko žien, ktorým to v dospelosti otec priamo povedal, keď to s ním chceli riešiť…

A dievčatko si preto vytvorilo čo?

No predsa presvedčenie, že “nie som dosť dobrá”. Lebo nebola dosť dobrá pre svojich najbližších – rodičov. Čo bol počiatok celej tragédie. A celý život sa to snažilo podvedome si to utvrdzovať, hľadaním a robením vecí, ktoré boli v súlade s tým. A vytváralo si ďalšie odvodené presvedčenia, ako napr. “keď budem robiť toto [čo robia chlapci], tak ma otec bude mať rád”. Posuňte sa o 20 rokov ďalej, a máte silnú a nezávislú ženu. Ostrihanú nakrátko, obliekajúcu sa ako chlap, snažiacu sa robiť “chlapské” veci. A ak bola porucha dostatočne silná, tak vzniká feministka. A púšťa sa do boja s neveriacimi. Aj keď to všetkých iba otravuje, vrátane nej samotnej. Pretože na feministky dnes už nie je nikto zvedavý.

A ako z toho von?

Jednoduché riešenie je porozprávať sa s otcom, ak ešte žije. Nevyčítať, ale ukázať porozumenie a lásku. A snažiť sa prísť k riešeniu, ako len najlepšie vieme. Čo ale v prípade, že otec už nežije? Alebo tvrdošijne sa ani po 40 rokoch nevie zmieriť s tým, že má dcéru?

Nuž, budete musieť pracovať na svojich presvedčeniach. Konkrétne – odstrániť ich. Pretože presvedčenie “nie som dosť dobrá” sa netýka iba otca. Týka sa všetkých ďalších oblastí života, ako peniaze či vzťahy, na ktoré sa podvedome rozšírilo, a podľa ktorého v nich tiež konajú. Všimnite si, že feministky sa snažia dokazovať si, že sú dobré, práve tým, že robia tie silné chlapské veci. Alebo byť nutne živiteľkami rodiny. A nerobia to, na čo majú nadanie. Čím sa zbytočne len trápia, a to nielen ony sami, ale aj ich okolie. A potom nie sú dobré v ničom – ani v zarábaní peňazí, ani vo vzťahoch. Čo len ďalej živí to presvedčenie. A aj takto potom vznikajú tie silné a nezávislé ženy. A rôzne iné “prípady”. Ako napríklad feministky.

Celé toto presvedčenie je však jeden veľký nezmysel

Pretože na to, aby ste bola dobrá, nepotrebujete potvrdenie od rodičov, ani od nikoho iného. Dobrá ste objektívne vtedy, ak si robíte svoju prácu na jednotku, a ste s tým spokojná. Nič viac, nič menej. To, že sa niekomu nepáči, že niečo robíte tak a tak, je problém toho druhého, nie vás. Ak mu tým teda priamo neškodíte. Možno vám už niekto povedal, že na svete je 7 miliárd ľudí, že? Takže je nejaká šanca, že sa nájdu medzi nimi ľudia, ktorí vás ocenia takú, aká ste?

To si píšte, že áno

A nemusíte ani utekať na druhý koniec sveta. Kopec ľudí nájdete aj medzi tými 5 miliónmi tu na Slovensku. Len sa bude potrebné trocha viac na začiatku snažiť. A pracovať na sebe. A najmä odstraňovať presvedčenia, ktoré nám už neslúžia. Pretože potom zistíte, že možno aj tá zlá zlá práca, ktorá vás teraz nebaví, vás zrazu začne baviť. Ľudia a udalosti okolo nás len odrážajú naše vnútorné presvedčenia, bez ohľadu na to, kým si myslíme, že sme. A naše reakcie buď iba prilievajú benzín do ohňa, alebo problém hasia.

Tak prečo to neskúsiť, a zbytočne sa trápiť?

Teraz nemyslím len feministky a silné a nezávislé ženy. Myslím tým aj chlapov. Viete, koľko chlapov sa snaží byť ženou, aj keď sú už dospelí a majú trvalý vzťah? Takíto chlapi sa nazývajú podpapučníci, a všetci ich veľmi dobre poznáte. A väčšinou sa vo vzťahu stretnú s rovnako “postihnutou” osobou, pretože rovnaké povahy sa priťahujú. Žena si myslí, že nie je dosť dobrá, lebo otec niečo spackal. A snaží sa byť chlapom. Chlap si zasa myslí, že nie je dobrý, lebo matka niečo spackala. A snaží sa vo vzťahu poslúchať svoju “novú matku”. Sám o tom pravdepodobne nevie. Vy však určite poznáte kopec ľudí vo svojom okolí, ktorí takto fungujú, že? 🙂

Pri náprave situácie je však potrebná jedna dôležitá vec

Netreba obviňovať za to rodičov. Ani nikoho iného. Aj keď vám to možno bude proti srsti, pretože by ste si najradšej do nich za to kopli. Hlavným dôvodom, ako aj pri všetkých ostatných presvedčeniach, sme my sami. Konkrétne naša nesprávna reakcia na podnet. Ktorú sme si vytvorili ako deti v prvých 3-4 rokoch života, lebo sme to lepšie vtedy nevedeli. Je to zlé? Ani nie. Je to zlé, iba ak o tom vieme, a neriešime to. Vtedy to má až deštrukčné následky. A zbytočné trápenie sa všetkých naokolo.

Ako na to?

Celý princíp som detailne vysvetľoval už v článku o podceňovaní sa. Ten rozhodne odporúčam prečítať a praktizovať, aj keď nie ste feministky. Pretože ak máte takého presvedčenia, tak ako väčšina ľudí okolo vás sa zbytočne ochudobňujete o všetky krásne veci v tomto živote. A zbytočne si sťažujete svoju životnú situáciu. Tak prečo s tým hneď nezačať niečo robiť? Aby ste si čím skôr mohli konečne začať užívať život? Verte mi, že tá námaha sa za to naozaj oplatí 😉