Vybavenie do hôr je jedným z hitov letnej sezóny. Paličky, horská obuv, funkčné oblečenie či zvonček na medvede sa predávajú ešte rýchlejšie ako teplé rožky. A samozrejme v 200 farbách, aby to ladilo aj s kabelkou. Väčšinou s prísľubom väčšieho komfortu či ľahšieho výstupu po chodníkoch. Realita na chodníkoch je však presne opačná. A títo kvázi turisti nielen že majú najmizernejšiu kondíciu v histórii, ale ohrozujú aj seba a ostatných.
To správne vybavenie do hôr
To správne vybavenie do hôr sa stáva svätým grálom každého výletu. A to nielen do hôr, ale už aj polhodinovej prechádzky po lese. Veď kto by sa už len chcel zapotiť, zadýchať či zmoknúť? So správnym vybavením do hôr to je predsa nemožné. A moja prechádzka po lese či výstup v Tatrách bude pohodlný ako keď sa rozvalím doma na gauči. Aspoň teda v predajni povedali.
Jedine že by nie. Pretože vybavenie do hôr má hneď niekoľko podmienok na to, aby zafungovalo. A väčšinu z toho ľudia alebo to vybavenie nespĺňajú. V takomto prípade sa z pomôcky stáva záťaž. A turista je zrazu na tom horšie, ako keby si obliekol obyčajné tepláky či šušťáky. A ani o tom nevie. Teda, do prvého zadýchania sa a následnej prvej prestávky, niekedy už po pár minútach.
Poďme sa teraz pozrieť na to, aké chyby sa robia, keď si človek nakúpi a zoberie vybavenie do hôr. Tak, aby sa tieto chyby robili čo najmenej, a aby to padlo na úžitok nielen tomu neborákovi turistovi, ktorý v akcii nakúpil aj svätú Máriu, ale aj okolitým súputníkom na chodníkoch.
Paličky na chodenie do hôr
Už niekoľko rokov sú hitom paličky na chodenie do hôr. V horách, a niekedy aj v obyčajných lesoch okolo Bratislavy, má paličky už takmer každý druhý človek. V extrémnych prípadoch ich dávajú aj deťom. A to všetko za jedným prísľubom – chodenie s paličkami je vraj ľahšie. Veď ich dokonca používajú aj bežci na ultramaratónoch v youtubových videách, niekedy aj horolezci, tak prečo by to malo byť inak? A pri používaní paličiek sa odľahčia nohy až o 30% záťaže, takže by som to mala ma ľahšie o 30%, no nie?
Nie. Fyzika nepustí. Do kopca bude potrebné spraviť stále rovnaké množstvo práce a výkonu. Je pravda, že paličky odľahčia nohy, v ideálnom prípade aj o tých 30%. Ale len ak sú splnené tie správne podmienky. A tými hlavnými sú kondícia, sila svalov a schopnosť koordinácie pohybu. Tých 30% je totižto odmerané na vrcholových či vytrvalostných športovcoch, ktorí sa svojmu športu venujú už desaťročia. Nie na turistovi, ktorý presedí väčšinu svojho života na gauči či na stoličke alebo v aute. V prípade bežného turistu totižto veľakrát chýba nielen kondícia, ale aj sila v tele a koordinácia.
Porovnanie chodenia s paličkami vs. bez paličiek
Keď si porovnáme chodenie bez paličiek vs. chodenie s paličkami, tak chodenie “len na nohách” vyžaduje len veľmi jemné pohyby rúk, ktoré sú automatické, a naučené už od útleho detstva. Plus veľmi základnú rovnováhu vyvinutú tiež v detstve, a udržiavanú bežnými dennými činnosťami.
Chodenie s paličkami je však oveľa náročnejšie. Chodenie po rovných chodníkoch teraz nechajme stranou ako prazvláštny úkaz modernej doby. Pri chodení s paličkami po horách človek musí rozmýšľať o tom, kam oprie paličky pri ďalšom kroku. Následne musí vyvinúť úsilie, zaprieť sa vhodným spôsobom do paličiek a nôh súčasne, a spraviť ďalší krok či dva. A v tomto je zrada. Takýto pohyb je niekoľkokrát komplikovanejší ako chodenie nohami. Zapájajú sa doňho nielen ruky, ale komplet celý trup, ktorý umožňuje presun sily z rúk do pohybu, a zabezpečuje stabilitu tela pri pohybe. Napríklad aby sa človek v strede tela “nezlomil” či nevysypal do jarku.
Do tohto pohybu je zapojených niekoľkokrát viac svalov ako pri chodení len s nohami. A tieto svaly bežný turista nielen že nemá vôbec natrénované, ale ich nemá natrénované skoro vôbec ani väčšina mestských športovcov. Populárny tréning vo fitku či na squashi síce posilní veľké svaly, ale bez špeciálneho tréningu neposilní tie dôležitejšie – malé stabilizačné svaly. Navyše, tréning vo fitku či iné jednostranné tréningy ničia prirodzené pohybové vzory a koordináciu svalov v tele, ktoré sme si natrénovali ešte ako batoľatá. To vidíte následne na svalnatom rambovi, ktorý na horskom chodníku po pár stovkách metrov fučí aj bez paličiek. Veľké svaly majú v horách rovnaké využitie ako svaly rozkysnutého turistu. A výsledky sú rovnaké. Oveľa väčšie nároky na nenatrénované stabilizačné svaly či koordináciu končatín sa prejavia veľmi rýchlo ako tackajúci sa, fučiaci turista.
Paličky na chodenie do hôr teda majú význam len pre tých ľudí, ktorí majú silný a pevný trup, a majú správne rozvinutú koordináciu tela, najmä rúk a nôh. A samozrejme kondíciu. Tým pádom nemajú problém presunúť časť záťaže z nôh na ruky, aj keď je to namáhavejšia činnosť, pretože telo je na to navyknuté. Prácu do kopca treba spraviť stále rovnako, ale pre nich sa zdá byť ľahšia. A to je jediná skupina ľudí, ktorým paličky do hôr pomôžu, ak ich vôbec potrebujú. Ostatným len zbytočne spôsobia komplikácie, a sťažia a znepríjemnia im túru.
Funkčné oblečenie, v ktorom sa nespotím a nebude mi zima
Ďalším hitom je funkčné oblečenie. Marketingová masáž, reklama aj predajcovia si nevedia vynachváliť tento najnovší materiál, ktorý je nekonečne priedušný a v ktorom sa vôbec nespotíte. Vďaka tomu nielen že nebudete smrdieť, ale ani neprechladnete. A bez funkčného oblečenia nechoďte na túru ani do lesov za Bratislavou, lebo inak po 2 minútach zomriete. Na prechladnutie, napadnutie medveďom a výsmech okolia.
Čudovali by ste sa, ale takéto argumenty má cez 90% ľudí, vrátane amatérskych športovcov. A zjavné prejavy nefunkčnosti takéhoto oblečenia popierajú. Nikto nechce byť za blbca, že si kúpil somarinu. Takže radšej silou-mocou hľadajú akékoľvek pozitíva tohoto oblečenia, aj tam kde nie sú. Prípadne donekonečna chvália jeho údajné výhody. Ako napríklad jeden neborák, ktorý minule v lanovke na Hrebienok svojmu “neveriacemu” kamarátovi hovoril, ako sa v tom 40-eurovom tričku za celý deň vôbec nespotí. Klasický prípad blbosti, plus zakrývania si oči pred realitou, ktorá sa nám nepáči. V psychológii dávno známy jav.
Funkčné oblečenie totižto funguje tiež len za konkrétnych podmienok. A divme sa, len keď má človek kondíciu, a súčasne vie čo s tým má robiť. Darmo máte goretexovú bundu za 500 eur s údajnou fantastickou nepremokavosťou, keď idete príliš rýchlo, spotíte sa v nej a prechladnete. Darmo funkčné tričko zo syntetiky odvádza pot lepšie ako to z bavlny, keď sa potíte ako prasa. Fyzika nepustí. Kto je mokrý, z toho sa nádherne rýchlo odvádza teplo von. To je základná vlastnosť vody. Ktorú ani to najdrahšie tričko na svete nezmení. Keby zmenilo, tak by ten človek dostal za to nobelovku, a do roka sa stal miliardárom. Doteraz však žiadne takéto oblečenie nebolo vyrobené.
Potenie a oblečenie
Potenie totižto nezáleží na oblečení, ale na našom fyzickom výkone, okolitnej teplote, našej kondícii a našom tréningu. Ak sa hýbete, tak sa budete potiť vždy, aj keď si to nie vždy všimnete. Mieru potenia by ste si však mali vedieť regulovať vy sami.
Funkčné oblečenie, ak sa teda nebavíme o tričkách za 10 eur, je stavané na konkrétne typy športov a na konkrétny spôsob vrstvenia oblečenia. Výrobca predpokladá, že daný športovec vie jemne regulovať svoju záťaž, a tým pádom aj mieru potenia či únavy. Nie že ide 1 maximálnou rýchlosťou, ale má desiatky rýchlostí, medzi ktorými sa presúva podľa potreby a situácie. A keď sa začína potiť, tak jemne zníži svoju rýchlosť či záťaž. Čo, samozrejme, väčšina turistov ani amatérskych športovcov vôbec nevie. O to viac však spolieha na nakúpenie množstva výbavy, ktorá mu neslúži tak, ako by mohla.
Pre bežného turistu je najlepšie vlnené oblečenie (áno, aj v lete), a v prípade peňažnej núdze aj bavlnené oblečenie s náhradnými vecami v batohu na prezlečenie, keď sa spotí. Syntetika sa okrem letných horúčav musí zvyčajne vrstviť, vhodným spôsobom, a výkon človeka sa musí jemne regulovať podľa aktuálnej situácie. Inak je syntetika ešte horšia ako tá “zlá bavlna”. Skúste si niekedy spraviť rýchly výstup na Kriváň v bavlne vs. syntetike. V oboch sa spotíte ako prasa, ale v tej bavlne, hoci aj mokrej, vám bude o niečo teplejšie. A najmä o trochu dlhšie. Nie je totižto nič horšie, ako mokrá syntetika v silnom vetre. A aj po prezlečení do suchého oblečenia je bavlna aj vlna oveľa výhrevnejšia ako syntetika. Čo na tom, že máte v batohu o kilo ťažšiu mokrú guču. Podstatné je, že neprechladnete a neochoriete.
Horská obuv, v ktorej sa mi nič nestane
Horská obuv je ďalší zo zázrakov, ktoré sľubujú maximálne bezpečie a krok s istotou Terminátora. Ochraňuje pred vytknutím členku, škrabancami a odreninami od tých “zlých” kameňov a konárov na ceste, a stabilizuje krok na chodníku ešte viac ako vodný kameň z práčky. Opäť marketingová masáž, a spolu so zvyčajne nevhodným výberom obuvi zaručený recept na tackajúcich sa turistov s rozklepanými nohami, ohrozujúcich seba aj všetkých naokolo.
Horská obuv totižto nie je 1 univerzálny, zázračný typ obuvi, ale hneď niekoľko typov obuvi, ktoré človek opäť musí vedieť používať. A čo prekvapí väčšinu z nich – treba v nich vedieť aj správne chodiť. V každom type inak. Nemôžete čakať, že v topánke s tvrdou podrážkou sa vám bude chodiť rovnako ako v teniskách. Vlastne môžete, ale potom to tak aj vyzerá. Fyzika opäť nepustí.
Ako sa kupuje obuv a iné vybavenie do hôr
Minule sa ma na Zbojníckej chate vo Vysokých Tatrách pýtal jeden človek, či sú moje tenisky naozaj také dobré, lebo aj on si ich chce kúpiť. Boli to tenisky na behanie do letných kamenných hôr, a zaujal ich asi ich kikiríkavý vzhľad. Povedal som mu, že áno, ale že v tom musí vedieť správne našľapovať na kamene, lebo inak sa v tom po pár krokoch zabije. Nechápal, ako tenisky “s agresívnym záberom” (slová z predajných stránok) môžu byť na skalách šmykľavé. Tak som mu povedal, že nech si to skúsi, a so zlomenou nohou hneď pochopí. A odporučil som mu radšej kúpiť si ľubovoľné tenisky s gumenou podrážkou, ktoré mu budú dobre sedieť na nohách. Pokojne aj klasické “číňany”. Bez tisícov nabehaných kilometrov, dobrej kondície a rýchlej koordinácie pohybov, to je na tatranské chodníky oveľa lepšia voľba.
Podobne je to aj s rôznou polotvrdou či tvrdou obuvou. Treba vedieť rozpoznať, do akého terénu a na aké účely je obuv určená. Plus vedieť v nej správne chodiť, s čím sa už výrobcovia ani predajcovia nechvália. Darmo si kúpite obuv s tvrdou vibramovou podrážkou, ktorá je určená najmä pre horolezcov na jednoduchšie výstupy a pohyb mimo turistických chodníkov. Či obuv s vysokým členkom, ktorá vám zafixuje členok a zabráni jeho vytknutiu. Po pár metroch na tatranskom kamennom chodníku zistíte, že máte oveľa nestabilnejší krok ako pri bežných teniskách. Členok si síce nevytknete, ale celý deň musíte dávať pozor, kam a ako stúpate, aby ste nestratili rovnováhu a nepadli do rokliny. Paličky možno tomu trochu pomôžu, ale podstata zostáva. Horská obuv je určená pre tých, ktorí v nej vedia chodiť, a ktorí vedia kde ju použiť. Inak sú z toho len zbytočné pády, otlaky a kopec nepohodlia na ceste. Ako som už písal vyššie, tak pre bežného turistu sú pre túry po značených chodníkoch ideálne tenisky.
Aké vybavenie do hôr si mám zobrať?
Toto je len niekoľko príkladov toho, ako ľudia zbytočne nakúpia vybavenie do hôr s ilúziou, že im pomôže. Väčšine z nich nepomôže, práve naopak. Pomôže akurát tak predajcom zarobiť. A bez vhodnej inštruktáže od predajcu či výrobcu, dodržiavania ich pokynov, trénovania a rozvíjania svojej kondície a koordinácie tela, je väčšina z tohto vybavenia do hôr pre ľudí len zbytočnou záťažou. Ktorá im nielenže nepomôže, ale ešte ich aj ľudí okolo nich ohrozuje.
Dôkazov nájdete mnoho. Skúste sa napríklad prejsť po Tatrách klasickými trasami takou rýchlosťou, aká zodpovedá časom na turistických značkách. Uvidíte, že bez problémov predbehnete väčšinu súputníkov na chodníkoch. Ktorí majú vybavenie pomaly ako na Everest. Pričom na vine nie je vybavenie do hôr, ale len ľudská blbosť, tak ako sme si to povedali už vyššie.
Nerobte to, a radšej trénujte a učte sa. Vybavenie do hôr má zmysel kúpiť až po niekoľkých mesiacoch cieleného tréningu, alebo pre konkrétne špeciálne ciele. Turistické chodníky medzi ne nepatria. Takto nielen že ušetríte na nevhodných nákupoch, ale si tie hory užijete oveľa viac. A pomôžete vrátiť naspäť kultúru na turistické trasy 🙂