Pozitívne myslenie nefunguje samo o sebe. Je to spôsobené tým, že na to, aby zafungovalo, musia byť splnené ďalšie podmienky. A bez nich si koledujete o problém. Preto aj pozitivita z motivačných seminárov opadne z ľudí za pár dní. A sú tam kde predtým, ľahší o nejaké tie peniaze. Kedy teda funguje, a kedy nie?

Pozitívne myslenie je skvelý nástroj, ako zmeniť svoj osud. Ako zlepšiť svoje smerovanie, svoje zdravie, svoju finančnú situáciu či vzťahy. Keď sa ho však pokúsite aplikovať po prvýkrát, tak dopadnete úplne rovnako ako všetci – jednoducho vám to nebude fungovať. Tí vytrvalejší budú skúšať viackrát, ale dopadne to stále rovnako. A tí najvytrvalejší si koledujú o to, aby zo seba vyrobili psychopata. Nakoniec takmer všetci prepadnú dogme, že pozitívne myslenie nefunguje. Veď to predsa už skúšali, no nie?

Keď pozitívne myslenie nefunguje

Pozitívne myslenie nefunguje preto, lebo keď ho skúšate len tak, tak sami cítite, že tomu niečo chýba. Že niečo nie je úplne v poriadku. A že sa to snažíte iba prebíjať hrubou silou.

Ten pocit pochádza z toho, že ste nevyriešili nutnú podmienku na to, aby to malo šancu zafungovať. A tou sú vaše negatívne presvedčenia z minulosti. Bez toho je to ako tlakový hrniec, ktorý sa pozitívnym myslením snažíte pridŕžať čoraz viac a viac, keď mu neustále zvyšujete tlak. Až to raz buchne, a ste tam, kde ste boli. Navyše naštvaní a otrávení, lebo ste sa snažili a nezafungovalo to.

Kde je problém

Problémom sú teda naše negatívne presvedčenia z minulosti. Ktoré najprv musíme nájsť a vyriešiť, aby to malo šancu zafungovať. Zoberte si taký typický príklad z motivačných seminárov – kde najprv človeka vyhecujú, a potom sa človek snaží presvedčiť samého seba nejakým pozitívnym tvrdením – napr. “mám na to”, “dokážem to” či “som super”. Keby ste mali všetko so sebou vyriešené, tak by to naozaj aj zafungovalo. A dokonca by ani nebolo potrebné hecovať sa, pretože by vás to vyhecovalo samé. Realita je však taká, že prejdú 2-3 dni, niekedy týždeň, a z pozitivity je zrazu veľké nič. Snažili ste sa malou pozitívnou silou pretlačiť niečo negatívne, čo má nepredstaviteľne väčšiu silu. A voči čomu nemáte absolútne žiadnu šancu. Avšak iba dovtedy, dokým na to neprídete.

A nie je to spôsobené iba prostredím, v ktorom sme. To na nás síce má nejaký vplyv, ale my sami na seba máme oveľa väčší vplyv. Celé naše snaženie je sabotované našim podvedomím, ktoré pre nás skrýva poklady hodné riešenia. Len nám to priamo nepovie, ako ich rozpoznať. Hovorí nám to tým, že cítime, že niečo nie je v poriadku. Že to “nie je ono”, keď skúšame niektoré z tých pozitívnych mantier. Ak sa však do toho započúvame, bez toho, aby sme to súdili, tak sa to naučíme aj rozpoznať.

Ako to zafunguje

A práve v tomto tkvie ten kľúč k tomu, aby to zafungovalo. Počúvať svoj vnútorný hlas, bez súdenia. Pretože v momente, keď začnete svoje myšlienky súdiť, tak sa ten zdroj uzavrie. Keď mu súdením hovoríte, že je to blbosť, alebo že si myslíte, že to tak nemôže byť, tak čo by asi tak mal spraviť? Nechá vás v tom, čo si myslíte, splní rozkaz a – uzavrie sa. A dokým to budete robiť, tak ďalšie odpovede jednoducho nebudú prichádzať. Takisto ako by ste ani vy neboli ochotní pomáhať niekomu, kto to neustále odmieta.

Ako na to

Keď teda cítite, že niečo nie je v poriadku, keď skúšate myslieť pozitívne, tak sa sami seba spýtajte: “prečo?”. A buďte maximálne otvorení odpovedi. Ktorá určite príde do pár sekúnd alebo do pár minút. Najkritickejšie je v tomto momente, aby ste NESÚDILI to, čo príde. Nech to vyzerá akokoľvek absurdne. A namiesto toho si okamžite napíšte na papier, čokoľvek vám hneď po tom príde na um. Potom sa nad tým zamyslite, kedy to asi mohlo vzniknúť. Znova s maximálne otvorenou mysľou. Až budete prekvapení, na čo všetko z minulosti si “zrazu” spomeniete.

Keď napríklad skúšate sami seba presvedčiť, že máte na to – takou tou klasickou mantrou “mám na to”, resp. “dokážem to” – tak sa stanú dve veci. Ak máte so sebou všetko vyriešené, tak vás to nabudí už hneď na prvý pokus. Ak však nemáte všetko so sebou vyriešené, tak začnete cítiť onen pocit. V tomto prípade sa zastavte, a začnite sa pýtať sami seba: “prečo sa tak cítim?”. A načúvajte, aké prídu odpovede. Bez ohľadu na to, či sa vám budú páčiť, alebo nie. Môže k vám napríklad prísť odpoveď “lebo nemám na to”.

Čo s tým

Z tejto odpovede toho veľa asi nezistíte, a preto skúšajte znova – “prečo na to nemám?”. A znova čakajte na odpovede. Po tomto môže prísť napr. “pretože som to minule nedokázal”. A takto to opakujte, dokým nedôjdete na koreň problému. Ktorý môže byť hocičo, ale vždy sa to bude motať okolo našej nízkej sebahodnoty. Môže to byť presvedčenie typu “nemôžem to robiť, dokým mi to mama nedovolí”, prípade “nemôžem to spraviť, pretože ma kamaráti nebudú mať radi”, alebo hoci aj “peniaze sú zlé, a všetci mi ich budú závidieť”. Niekedy sa to bude zdať logické, niekedy absurdné.

Možností je naozaj hromada, aj keď princíp je stále ten istý. A keď ho budete nasledovať, tak určite na to presvedčenie o chvíľu prídete. Budete to proste cítiť, že presne toto je to ono. A takmer naisto to bude niečo, čo ste si vyrobili ešte v detstve. Pre ktoré sa teraz už len podvedome snažíte nájsť zdôvodnenie. Tak, ako som o tom písal už v tomto článku. A keďže podvedomie nevieme ovládať, tak ani neviete, že to robíte. Preto aj ten pocit na začiatku, že niečo nie je v poriadku. Teraz ste na to niečo práve došli. A zároveň ste týmto toto negatívne presvedčenie zrušili.

Keby ste to nespravili

Keby ste toto presvedčenie nenašli, tak ste na tej najlepšej ceste, ako zo seba vyrobiť psychopata. Neustálym opakovaním pozitívnej mantry a ignorovaním svojich pocitov robíte jednoducho to, že sa snažíte pretlakovať svoj kotol. A ignorovaním pocitov sa snažíte ten kotol iba silnejšie tlačiť zhora, aby to ešte vydržal. Čo sa vám samozrejme nejaký čas aj bude dariť. Ale potom to už zrazu nevydrží. Buchne to pri prvej konfrontácii s realitou. O to väčšou silou, o čo viac ste sa to snažili robiť.

Preto ani nefunguje technika bezhlavého opakovania si pozitívnych tvrdení, ktorú vám predvádzajú na motivačných seminároch. A preto to aj vyzerá na prvý pohľad, že pozitívne myslenie nefunguje. Pretože sa snažíte pretlačiť to hrubou silou. Snažíte sa jedným pozitívnym presvedčením pretlačiť jedno negatívne, ktoré je v podvedomí, a má 1000-krát väčšiu silu. A to je už vopred odsúdené k neúspechu. Je to spoľahlivá časovaná bomba, ktorá vo veľmi blízkej budúcnosti buchne. Tak silno, ako silno ste na ňu tlačili.

Podvedomie hrá inú ligu

Preto je viac ako dobré svoje pocity neignorovať, a toto negatívne presvedčenie nájsť ešte predtým, než to napácha škody. Lebo iba takto má pozitívne myslenie šancu zafungovať. A nie je to ani ťažké, ak už viete, ako na to. Je to síce nezvyklé, no funguje to. Teda pokiaľ tomu dovolíte, aby to fungovalo. Pretože ak neodstránite všetky negatívne presvedčenia, ktoré tomu bránia, tak budete mať pravdu, že pozitívne myslenie nefunguje. A nielen to, ale aj všetko ostatné, čo je v rozpore s týmito presvedčeniami. Podvedomie má 1000-násobne vyššiu silu ako vedomie, a vedomím ho jednoducho nepretlačíte. Čiže ak chcete jedným pozitívnym presvedčením, ktoré si vedome opakujete, udolať jedno negatívne, ktoré je v podvedomí, tak to naisto zlyhá. Podvedomie je proste v inej silovej lige. A preto pre väčšinu ľudí pozitívne myslenie nefunguje.

Namiesto toho však s podvedomím môžete spolupracovať. Napríklad tak, ako sme si to povedali v tomto článku vyššie. Keď na to prídete, čo vás brzdí, tak sa tá sila rozplynie, a uvoľní miesto tomu, čo chcete. A to je cesta, ako relatívne bez námahy dôjsť na veľmi veľa užitočných poznatkov o sebe samom. A najmä vyriešiť a odstrániť to, čo nám už neslúži. Takto vám potom pozitívne myslenie naozaj zafunguje 🙂