Milovníci prírody a ekológovia chytajú orgazmus pri zmienke o obnoviteľných zdrojoch. Pričom už len definícia slova “obnoviteľný” je v presnom protiklade s tým, čo sa považuje za obnoviteľné zdroje. A ich správanie častokrát následne pripomína niektorú z úchyliek. V čom je problém?

Slovo “obnoviteľný” vo svojej podstate znamená, že daná vec sa dá obnoviť. Čiže výraz “obnoviteľné zdroje” znamená, že tie zdroje sa dajú obnoviť. Vo svojej podstate sú všetky zdroje obnoviteľné. Niektorým to trvá viac, niektorým menej, a niektoré sú ďaleko nad naše technologické možnosti. Napr. také Slnko si len tak nepritiahneme z inej hviezdnej sústavy.

Pri tejto definícii, akokoľvek je správna, by však nebolo čo riešiť. A najmä by nebolo koho obviňovať, a nedalo by sa na tom zarábať. Preto sa vymyslela iná definícia, ktorú ako kopec iných blbostí učia už na základných školách. Vymyslelo sa, že sa vymenujú len niektoré zdroje, ktoré sa prehlásia za obnoviteľné, a všetky ostatné budú zlé, neekologické a hlavne neobnoviteľné. A hlavným znakom na zaradenie je to, či daný zdroj vyzerá byť čistý. Aj keď veľakrát tie akože neobnoviteľné sú najľahšie obnoviteľné, a tie obnoviteľné sú v rámci možností ľudstva najťažšie obnoviteľné. A navyše dal niekto z nejakého dôvodu rovnátko medzi obnoviteľné a ekologické. Absurdistan ako má byť. A ešte sa poniektorí vyvyšujú nad ostatných, že oni sú viac ekologickí a tým pádom sú akože lepší. Niečo ako vegáni, len vymeníte vegána za ekológa. Správanie ako zo škôlky, keď sa deti porovnávajú, kto má lepší angličák.

A ako to je naozaj? Pozrieme sa teraz na ekologickosť a obnoviteľnosť niektorých zdrojov.

Slnko a solárne panely

Slnko je asi najťažšie obnoviteľný zdroj. Keď zhasne, tak s ním zhasne aj všetok život na Zemi. A budeme si musieť pritiahnuť nejakú hviezdu z inej hvieznej sústavy, pretože tu na to jednoducho nemáme dostatok materiálu. Slnko tvorí totižto vyše 99% hmotnosti celej slnečnej sústavy. Jednoduchšou možnosťou by bolo možno odtiahnuť našu planétu k inej hviezde. Každopádne obe možnosti sú momentálne viac ako sci-fi.

Svetlo zo Slnka sa považuje za obnoviteľný zdroj, pretože nemusíme nič robiť, aby sme ho stále mali. Aspoň na prvý pohľad. Ako sme si však už vysvetlili, tak je neobnoviteľné. A správny názov by bol “veľmi dlhodobo využívateľné”. Takisto sa považuje za ekologické, veď máme krásne čisté solárne panely, že? Na čo však už ľudia nemyslia, je výroba a efektívnosť solárnych panelov. Výroba je značne chemický a toxický proces, pri ktorom sa spotrebuje ohromné množstvo chémie a energie. A musí sa to vyrábať dokolečka, pretože solárny panel vydrží cca. 20 rokov. Ale keďže sa vyrábajú v akože zlej Číne, kde ten bordel nevidíme, tak je to čisté a ekologické.

Čo sa týka efektivity, tak najlepšie solárne panely v ideálnych podmienkach vyrobia za svoju životnosť už toľko energie, koľko bolo spotrebovaných na ich výrobu. Takéto panely sa však nachádzajú ešte len v laboratóriách, a ich reálne nasadenie je hudbou vzdialenej budúcnosti. A ideálne podmienky sú iba na rovníku. Keďže však vlády sveta bohato dotujú ich výrobu aj nákup, tak sa ich efektívnosť za posledných 30 rokov zvýšila len o pár percent. Nikto nemá záujem robiť to výrazne efektívnejšie, keď sa peniaze len tak hrnú. A vyhliadky nie sú preto zrovna ružové. Keby takto boli dotované autá, tak by ešte aj dnes žrali 20 litrov na 100 kilometrov.

Vietor a ohavné vrtule

Vietor patrí z pohľadu obnoviteľnosti medzi rovnaké marazmy, ako Slnko. Spoliehame sa na to, že tu bude stále, a v prípade jeho zastavenia sa ho nevieme znova naštartovať. Jediný spôsob, akým vieme vyrobiť “vietor”, je točenie vrtuľami – napr. vo ventilátore. Na to však treba energiu, takže výroba energie z takéhoto zdroja by bola dlhodobo nemožná. Najväčšia ohavnosť sa však skrýva v spôsobe využitia energie z vetra. Prvá, menej dôležitá, je nevkusnosť tých vrtúľ, ktorými musíte zapratať predtým peknú krajinu tisíckami stožiarov, aby vyrobila aspoň toľko energie, ako malá uhoľná elektráreň. Aj preto ich každý dáva čo najďalej od seba. Keď sa prejdete napr. po Rakúsku, tak zistíte, že najviac vrtúľ dali na okraj republiky, ku hraniciam s bývalým sovietskym blokom. Asi sa im tá ich ekológia až tak nepáči.

Druhá, obrovská ohavnosť, sa skrýva v tej akože ekológii výroby a inštalácie vrtúľ. Na výrobu každej jednej z nich spotrebujete tony betónu na tie 100-metrové stožiare, ďalšie tony hliníka na vrtule, a ďalšie tony medi a gumy na elektrické káble, ktoré tú elektrinu dopravia do elektrickej siete. Každá z týchto výrobných činností extrémne zaťažuje životné prostredie, a vo výsledku tieto vrtule tiež nevyrobia toľko energie, koľko sa spotrebovalo na ich výrobu. Ale keď si kúpite odpustky od EÚ na výrobu cementu (nazývané oficiálne ako emisné povolenky), tak je výroba cementu a betónu zrazu 100% ekologická. Už len ostáva vymyslieť, ako zekologizovať likvidáciu toho betónu, pretože aj to bude treba spraviť po dobe životnosti vrtúľ. Alebo keď príde do módy niečo iné.

Geotermálna energia, prílivová energia, a Aštar Šeran

Geotermálna energia aj tá z prílivov v mori vyzerajú byť ekologické. Veľa škody na rozdiel od vrtúľ či solárnych panelov síce nespravia, ale ani nevyrobia veľa energie. To už môžeme dať každému trubičku, do ktorej bude prdieť, a budeme z toho vyrábať prúdovú energiu. Ekologicky.

Vodná energia

Asi jediný relatívne ekologický zdroj z tých akože obnoviteľných. Ktorý zároveň vie vyrobiť oveľa viac energie, ako treba na postavenie a prevádzku vodnej priehrady. Navyše takáto priehrada slúži ako dobrá zásobáreň vody pre obyvateľstvo. Jedinou nevýhodou je zaplavenie relatívne veľkého územia vodou, a mierne vysychanie krajiny za priehradou. To je však v porovnaní s katastrofami vyššie a prínosmi tohto spôsobu úplne zanedbateľné.

Nevýhody ekologických zdrojov

Všetky tie akože obnoviteľné zdroje majú však niekoľko zásadných problémov. Prvým je to, že na ich výrobu aj prevádzku potrebujeme tie akože neobnoviteľné zdroje. Napr. na vyťaženie železa potrebujeme stroje, ktoré idú na naftu. Na roztavenie železnej rudy, prípadne na roztavenie silikátov na sklo v solárnych paneloch, potrebujeme koks, čiže spracované uhlie. A do vrtúľ a ložísk vo všetkých “ekologických” zariadeniach potrebujete oleje a mazivá, ktoré sa vyrábajú výhradne z ropy. Ich náhrada elektrinou je prudko neefektívna, s astronomickými cenami. A v prípade ťažby surovín ešte dlho nemožná.

Druhým zásadným problémom je to, že všetky tie obnoviteľné zdroje sú nestabilné. A väčšinou vyrábajú najviac energie vtedy, keď ju nepotrebujeme, a nevyrábajú, keď ju potrebujeme. Tým robia prudké výkyvy v elektrickej sieti, a prudko ohrozujú jej stabilitu. A viete, čím sa tá sieť stabilizuje, aby nám nevypadávala elektrina každú chvíľu tak ako v Indii, kde majú v lete obrovské nadbytky solárnej energie? No predsa jadrovými a uhoľnými elektrárňami. Lebo len tie vedia v priebehu pár minút zareagovať na situáciu v sieti, a jedine nad nimi máme 100%-nú kontrolu. Pri všetkých ostatných sa spoliehame na prírodu a jej rozmary. Ostatné riešenia ako batérie na celonárodnej úrovni budú ešte veľmi dlho sci-fi.

Ekologické nezmysly

Paradoxne, práve tie akože ne-obnoviteľné zdroje sa veľakrát dajú obnoviť ľahšie ako tie obnoviteľné zdroje. Napríklad taká ropa sa vraj obnovuje sama po niekoľkých miliónoch rokov. Čo jej vyslúžilo zaradenie medzi neobnoviteľné. To musel určite zaperliť nejaký slovenčinár László 😀 Pamätám sa, ako nám učiteľka na základnej škole v roku 1993 či 1994 vymývala mozgy o tom, že ropa sa nám minie v roku 2025. Dnes máme rok 2018 a ropa je na dlhodobo rekordne nízkych cenách – pretože jej je na trhoch obrovský prebytok. Napriek tomu, že musíme používať iné a ťažšie technológie. Ale ropa aj tak zlacňuje. A bola by ešte lacnejšia, keby OPEC nedržal kartel. To mi však nepríde ako nedostatkový, obmedzený zdroj, ktorý sa blíži k vyčerpaniu. Jedine že by človek nemal mozog.

Aj pre toto si veľakrát ekológovia vyslúžili prezývku ekoteroristi. Pod zámienkou ochrany životného prostredia ničia planétu ešte viac, ako keby nič nerobili, a na planéte sa nám kopia megatony problematického odpadu, ako je betón či solárne panely. Ktoré ani srnka netuší, ako zlikvidujeme. Ale keďže sa v tom točia obrovské peniaze, tak je to ekologické, a robíme toho stále viac. Aj keď nás to vedie do záhuby. A to som ešte nezmienil ekologické katastrofy ako autá na elektrinu. Neveriaci nech si pozrú, koľko veľa je potrebné toho zamoriť a zničiť kvôli lítiovým batériám. A akože čistej energii v nich.

Čo sú obnoviteľné zdroje naozaj

Preto je výraz “obnoviteľné zdroje” nesprávny. Lepší je výraz “dlhodobo využívateľné”. Ale aj to je otázne, pretože nevieme, kam nás technológie a pokrok v nasledujúcich rokoch dovedú. Preto obnoviteľné zdroje považujem za blbosť storočia. Technicky sú obnoviteľné všetky. Ale najmä, veci by sa mali nazývať svojim pravým menom. Pretože takto si tú slovenčinu už naozaj pokazíme. A budú z toho vznikať ešte väčšie bludy, ako obnoviteľné zdroje.