Ryby sú považované za super-zdravé jedlo, ale ak neviete, čo jete, tak si nimi môžete uškodiť. Vedeli ste, že napr. morské ryby zo Škandinávie, ako napr. losos, sú nebezpečné a nie úplne vhodné na konzumáciu?

Prednedávnom som videl film od škandinávskych aktivistov v spolupráci s Greenpeace. V ňom odhalili také zaujímavé veci, ako napr. to, že nórske lososy sú jedno z najtoxickejších jedál na svete. A názorne ukázali v jednej predajni, že keď vám predávajú v Dánsku ryby z Baltského mora, tak vám musia povinne povedať, že napr. daný druh je možné jesť maximálne raz týždenne. Pritom ide o bežné morské ryby. Len pochádzajú z Baltského mora, ktoré je vďaka všetkým krajinám na jeho brehoch vraj najznečistenejšie more na svete. Ak máte hodinu voľného času, môžete si ho pozrieť tu:

V skratke – Baltské more je najznečistenejšie preto, lebo je od oceánu oddelené iba malou úžinou. A na jeho brehoch je postavených veľa tovární, najmä vo Švédsku, Fínsku a Rusku. Ktoré si s ekológiou zrovna nelámu hlavu, a vypúšťajú komplet všetok odpad do mora. Však čo, nejako sa to spraví… Vďaka tomu je väčšina rýb z Baltského mora nevhodná pre pravidelný konzum. Lebo majú v sebe mňamky ako napr. dioxíny. Čo znamená, že majú na míle ďaleko od zdravého jedla. A len prednedávnom sa podarilo hore uvedeným aktivistom vybojovať, aby v niektorých krajinách museli upozorňovať spotrebiteľov pri predaji týchto rýb, že je nebezpečné ich často jesť.

Nórske fjordy a toxické lososy

Tento problém sa však rozlieva aj mimo Baltského mora. Je známy fakt, že Nóri sú najväčší producent lososov na svete. Tie sa chovajú vo fjordoch, ktoré by mali byť relatívne v pohode, keďže sú na opačnej strane Škandinávie ako Baltské more. Problém je však hneď v dvoch veciach.

Prvá vec je to, že nórske lososy sa chovajú v chovniach, zriadených na brehoch mora. V uzavretých podmorských klietkach sú na sebe natlačené milióny vystresovaných lososov. Vďaka tomu sa medzi nimi vyskytuje enormné množstvo parazitov a chorôb, a kvôli tomu musia do vody liať a sypať množstvo antibiotík a pesticídov. Ktoré sa potom výborne viažu do tuku v mastných rybách, čím sú aj lososy. Situácii neprispieva aj to, že výkaly rýb sa nestíhajú rozkladať v mori, a pod tými “klietkami” sú až niekoľko metrové vrstvy hnijúcich výkalov, ktoré sú len pár metrov pod tými lososmi. Už len tie výkaly sú samé o sebe ekologickou katastrofou. Kvôli nim musia pravidelne premiestňovať tie chovne. A aj kvôli tým tonám výkalov musia toho do vody liať oveľa viac, ako by to bolo pri normálnom chove. Názornú ukážku nájdete vo videu vyššie.

Druhý problém s nórskymi rybami je to, že v tých chovniach sa musia vykrmovať sušenými peletami. Pretože na takom malom priestore sa v mori nevyskytuje dostatok žrádla. V tých peletách je však skrytá ešte väčšia zrada. Väčšina z nich sa vyrába v Dánsku, v továrňach spracúvajúcich ryby z Balského mora. A podľa hore uvedeného videa sa na to používajú najmä úhory, ktoré sú mastnými rybami, a tým pádom majú všetky tie mňamky z Baltského mora už v sebe. V továrni sa do budúceho žrádla pridáva kopec ďalších zložiek, a medzi nimi aj jeden oficiálne antioxidant – ethoxyquin.

Toxický antioxidant

Ethoxyquin je pre ryby mierne toxická látka, a podľa výskumov Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín je jeden z jej metabolitov genotoxický a mutagénny. Túto látku je zakázané používať v potravinárstve, je prudko regulovaná v poľnohospodárstve, ale je úplne neregulovaná v rybolove. Keď sa na to pýtali pracovníka v tej továrni, že prečo to dáva do toho žrádla, tak len povedal, že nevie, a že to má nakázané tam dávať. Napriek značkám o toxickom obsahu na bedni… Takéto žrádlo potom okrem iného žerú aj tie nórske ryby, a vďaka tomu sa obsah nebezpečných látok v nich zvyšuje oveľa viac ako len z tých pesticídov z vody.

Keď robili rozbory nórskych lososov vo Švajčiarsku, tak tam namerali až 4-násobné prekročenie povoleného limitu nebezpečných látok. A okrem iného sú tie lososy oveľa tučnejšie, a tým pádom majú nekvalitnejšie mäso ako voľne ulovené lososy v mori. Toľko ku nórskej kvalite a zdravým rybám.

Mimochodom, keď to tí aktivisti skúšali riešiť s príslušným nórskym ministerstvom, tak to sa k tomu odmietalo vyjadriť. A nórsku vedkyňu z miestnej akadémie vied, ktorej sa podarilo dokázať škodlivosť ethoxyquinu, vyhodili z práce. Asi kvôli tomu, že je to po rope druhé najväčšie odvetvie hospodárstva krajiny. A biznis je biznis. Asi ako u nás s tou tzv. zdravou stravou. A až po zhliadnutí tohto filmu som pochopil, prečo počas mojich služobiek v Nórsku domáci moc nechceli jesť ryby.

A prečo tie ryby ešte nestiahli z trhu?

Nestiahli ich ako kopec ďalších potravín, dovážaných zo zahraničia do nášho Ostbloku. Je všeobecne známe a dokonca aj oficiálne potvrdené, že nekvalitné potraviny zo Západu sa vyvážajú do Ostbloku. A ešte im za to aj ďakujeme ako za kvalitný tovar. Pretože v Ostbloku sú ľudia dostatočne zblbnutí na to, aby to kúpili. Nielen kvôli nižšej cene. Veľakrát práve naopak. Stačia reči o superčistej Škandinávii a vysokej pokročilosti tých krajín. A Ostblok je hneď ochotný to uprednostniť pred vlastnými potravinami, a priplatiť si za to. Podobne ako za zázračné fínske divoké čučoriedky. Aj keď doma máme oveľa čistejšie ryby, a najmä naši veterinári majú priame páky na tých, ktorí prekročia predpisy.

Mimo SR ale nemajú dosah na nič. Máme voľný trh, a dovážaným potravinám musíme dôverovať. Takže sa k nám môže dovážať toxický odpad z Afriky či Nórska. A dokým z toho masovo neumierajú ľudia, tak sa to u nás nekontroluje, a ani EÚ to nereguluje. Keby to robili, tak by mali o problém viac – ako a kam sa zbaviť tých nekvalitných potravín…

A toto je ešte len špička ľadovca

Ja posledných niekoľko mesiacov ryby skoro vôbec už nejem. Jem len sladkovodné ryby zo Slovenska. Tam máte akú-takú istotu, že by mali byť v poriadku. Stopercentnú istotu vám nedá nikto, ale počuli ste napríklad o takýchto praktikách v chovniach na Slovensku? Horeuvedené praktiky v Nórsku sú široko známe, a už pred pár rokmi o nich písali aj naše denníky. A napriek tomu sa na každom zdravom blogu velebia ryby ako losos a kadečo iné. Len nie to, čo máme doma. A čo si vieme kvalitatívne aj ustrážiť. To, že sú tie morské ryby plné kadejakých omega kyselín a rybieho tuku, vám moc proti pesticídom a toxínom nepomôže. Práve naopak.

Preto sa mi otvára rybička vo vrecku, keď znova niekde počujem, aké sú vraj ryby zdravé. Jednak nevieme, čo je to tá mýtická zdravá strava, a teda to nemôžeme o ničom ani tvrdiť. A morské ryby a plody – nielen tie z okolia Škandinávie – sú veľakrát plné obrovského množstva chémie. Ako príklad si môžete pozrieť report v tomto článku, kde som robil analýzu bezpečnosti potravín. Západné krajiny tam suverénne vedú štatistiku, a takmer polovica záznamov sú nevyhovujúce morské plody a ryby. Takže keď budete nabudúce kupovať morské ryby, tak si spomeňte na tento článok. Dávať taký bordel do seba vám za to nestojí. A určite z toho nebudete zdraví. Radšej jedzte domácu stravu.